Tanečný dom v centre Vranova bavil všetkých priateľov tanca a folklóru

Reklamný priestor

Tanečné domy vo Vranove nad Topľou nie sú novinkou. Prvýkrát sa však konal „vranovský“ Tanečný dom vo verzii open air. Neznáme čardáše z neznámych obcí na Zemplíne roztancovali centrum na Námestí slobody pred AOC. Do tanca hrala ľudová hudba Radoslava Kertisa z Košíc a na parkete s virtuozitou im vlastnou sprevádzali tanečníkov rôznych vekových kategórií počas dvoch hodín Vladimír Michalko s Júliou Leškaničovou.

Prečítajte si tiež

Máte doma tradičný ľudový odev? Pomôžte ho digitálne archivovať

Čo vidíte vo výšivkách na ľudových odevoch, či iných ľudových artefaktoch?

Vladimír Michalko začal s partiou folklórnych nadšencov organizovať po vzore maďarských folkloristov Tanečné domy v Košiciach pred jedenástimi rokmi. Ako pripomenul, ich hlavným posolstvom je vrátiť ľudový tanec z javiska medzi ľudí, ako súčasť ich prirodzenej a autentickej kultúry. „Ľudia v minulosti tancovali, spievali, zabávali sa, bola to prirodzená súčasť ich životov. Keď sa to začalo vytrácať, vzišla potreba vrátiť ľudovú kultúru medzi ľudí a i takto zachovávať tradície. Som rád, že sa myšlienka Tanečných domov ujala a dnes sa organizujú nielen na folklórnych festivaloch, ale napr. aj na Pohode,“ uviedol Vlado Michalko.

Vo Vranove nad Topľou začal s organizovaním Tanečných domov umelecký vedúci, choreograf, a režisér folklórneho súboru Vranovčan Peter Kocák. Ako aj na Námestí slobody s úsmevom pripomenul, Vlado Michalko bol lektorom pri prvom vranovskom Tanečnom dome, preto ho o to viac teší, že pozvanie prijal aj na premiéru open air. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na Tanečné domy chodia. Verím tomu, že členom súborov pomôžu nájsť prirodzenú emóciu na javisku, lebo to je cieľom – zažiť a precítiť tanec nie ako naučenú formu, ale ako zábavu, ako prirodzenú súčasť pohybovej kultúry človeka,“ reagoval Peter Kocák.

História Tanečných domov na Slovensku, aj vo Vranove nad Topľou je teda viac-menej jasná. Poďme teda do súčasnosti. Keď v Hornozemplínskom osvetovom stredisku počas koronakrízy komunikovali s verejnosťou výhradne vo virtuálnom priestore, žiadalo sa im vrátiť folklór a ľudové tradície opäť medzi ľudí spôsobom, aby sa ich mohli „dotknúť“. Myšlienka zorganizovať Tanečný dom v centre mesta sa ukázala ako terno. Nielen pre folkloristov, ktorí sa mohli učiť od virtuóznych lektorov, ale predovšetkým laická verejnosť sledovala v priamom prenose dokonalosť a krásu ľudových tancov od prvých tanečných krokov až po dokonalé finále. „Tanečné domy sú pre ľudí a keď sme rozmýšľali, ako sa k ním dostať čo najbližšie, vyšlo nám, že ideálne by bolo využiť na to verejný priestor, kde by sa mohol ktokoľvek a kedykoľvek interaktívne zapojiť do diania. Radi by sme oslovili nielen folkloristov, ale aj širokú verejnosť, aby sa pridali a prijali pozvanie do tanca,“ vysvetľovala riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

V centre Vranova sa tancovali neznáme čardáše z neznámych obcí na Zemplíne. Vlado Michalko pracoval s autentickými filmovými nahrávkami etnológov z 50. rokov minulého storočia, ale keďže v archívoch sa nezachovali informácie o tom, z ktorých konkrétnych obcí pochádzajú, dostali prívlastok neznáme. „Napr. prvý čardáš, ktorý sme dnes tancovali, by mohol byť z okolia Sačurova a okolia, ale presne to nevieme, pretože „rodný list“ k filmu, v tomto prípade z roku 1956, sa stratil. Naučili sme sa ho však tancovať podľa pravidiel, ako sme si ich rozanalyzovali a dnes sme ho učili tancovať vo Vranove. Laici si často myslia, že keď prídu na Tanečný dom, musia už niečo z tancov vedieť. Úplne stačí vedieť hýbať sa a tým pádom je všetko v poriadku, lebo základy ich už my naučíme,“ dodal s úsmevom Vlado Michalko.