Bezohľadnosť? Alebo rebelský odkaz systému, že si to aj tak budem robiť po svojom? Píšem radšej dnes, lebo platí, že malá kopa si zvykne pýtať, a pýta si viac.
Téma odpadu, ako poslov jari v priekopách popri cestách, či na odpočívadlách, sa cyklicky opakuje. Bohužiaľ.
Často sa v takýchto prípadoch spomína ako koncové riešenie kontrola a represia. Naozaj sme národ, ktorý musí nad sebou cítiť tvrdú ruku, aby akceptoval samozrejmé veci?
Príklad z utorka. Vedľa cesty. Medzi Pošou a Nižným Hrušovom. Pohodené obaly z chleba z pekárne zo susedného okresu s dátumom spotreby 24. a 27. december, ktoré sa vysypali z vreca na odpad.
Vie dať niekto odpoveď na otázku? Nahádžem obaly do vreca na odpad a dopravím ho vedľa cesty medzi dvoma obcami? Zastavil som auto, obaly do vreca pozbieral a vyhodil doma do separovaného odpadu.
Mám rád svoj pokoj, svoje pohodlie. Paradoxne by ma podstatne viac obťažovalo ísť vyhodiť odpad k ceste, ako ho dať doma do vreca na plasty a postaviť pred dom, odkiaľ mi ho zmluvná zberová spoločnosť bezplatne odvezie.
Preto si kladiem otázku. Prečo si komplikovať život? Prečo komplikovať život prírode?
Priznám sa. Keď som sa presťahoval do Vranova nad Topľou a mesto už malo projekt Intenzifikácie separovaného odpadu, neseparoval som ho. Až pokiaľ som sa nedostal na rozhovor k starostovi Nižného Hrušova Jánovi Fenčákovi o odpadovom hospodárstve v obci.
A hrušovský starosta ma debatami o odpade, o odpadovom hospodárstve, o separovaní… inšpiroval. Neriešil som, že kontajner na zmesový komunálny odpad bol v našom stojisku v tom čase plný plastov a hlavne skla. Chcel som začať od seba. Píšem to úprimne. Nebudem sa hrať na environmentalistu, ktorý bol celý život v tomto premiantom. Preto aj keď sa dnes bavím s kýmkoľvek o odpade, ponúkam tento príbeh v nádeji, že nie sme stratená generácia/spoločnosť.
Napríklad pre mňa nie je ani tak kľúčová výška poplatku za odpad, hoci je férové nastaviť ju, aby bola korektná. Ak som spomínal Vranov nad Topľou, sumu, ktorou mesto dotuje odpadové hospodárstvo, prepočítavam na detské ihriská. Za prvých jedenásť mesiacov je strata 53 931,38 eur. Ak by sa Vranovčania zhodli, že detských ihrísk majú dosť, tak napr. Kandráčovci by im mohli zahrať päťkrát v roku, a ešte by aj zvýšilo na punč.
Ale späť k inšpirácii… Mesto Vranov nad Topľou a viaceré obce každoročne organizujú upratovanie odpadu. Možno by nemuselo byť od veci, keby sa tieto aktivity podarilo spojiť do spoločnej akcie, za celý okres. Aby zarezonovala v spoločnosti s ešte väčšou intenzitou. Napr. v priebehu apríla alebo mája. Ak môžem hlasovať ako prvý, tak hlasujem za máj – mesiac lásky k prírode.
Samozrejme, téma odpadového hospodárstva je oveľa zložitejšia a komplexnejšia. No na tom, aby sme odpad, navyše ak patrí medzi separované komodity, likvidovali korektnou cestou, nie je nič zložité, ani komplikované.
