Petíciu za zachovanie akútnej nemocnice vo Vranove nad Topľou podpísalo 32 985 ľudí. Členovia petičného výboru ju v spoločnosti starostov z vranovského okresu osobne odovzdali na podateľni Ministerstva zdravotníctva SR.
Okrem petície adresovalo Združenie miest a obcí vranovského regiónu ministrovi zdravotníctva SR Vladimírovi Lengvarskému, predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a poslancom NR SR otvorený list. Samospráva v ňom zhrnula argumenty, pre ktoré nesúhlasí so zaradením Nemocnice Svet zdravia vo Vranove nad Topľou medzi komunitné.
Okrem už medializovaných faktov súvisiacich s vranovským regiónom kladie ZMOVR v liste otázku, ako bude zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť v nemocniciach v Michalovciach a Humennom, ak do týchto nemocníc budú odklonení pacienti aj z iných okresov. „Ako zvládnu nemocnice v Michalovciach a Humennom nárast o viac ako 1000 pôrodov ročne, a to je v roku 2021 vo Vranove nad Topľou predpoklad, že prekonáme hranicu 1200 pôrodov ročne. Jednoducho máme obavu, že nemocnice v Michalovciach a Humennom nemajú dostatočné priestory, aby boli schopné poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ktorá má byť výsledkom reformy,“ citujeme z otvoreného listu Združenia miest a obcí vranovského regiónu.
Pred Národnou radou SR prijal zástupcov samosprávy predseda parlamentu Boris Kollár. Opäť zopakoval, že pokiaľ optimalizácia siete nemocníc nezíska podporu v regiónoch, hnutie Sme rodina ju nepodporí. Zdôraznil, že reformy, ani tú „zdravotnícku“, neodmietajú, ale očakáva, že finálny materiál bude výsledkom konsenzu. „Minister Lengvarský nepotrebuje nájsť konsenzus s Borisom Kollárom, ale s ľuďmi v regiónoch. Chodím po nemocniciach a všade počúvam to isté. Pevne verím, že každá reforma sa dá nastaviť tak, aby slúžila pokroku a zároveň v prospech ľudí, ktorí tam žijú, nie aby im ničila život,“ uviedol predseda NR SR Boris Kollár.
Na adresu analytikov, ktorí bijú na poplach a upozorňujú, že Slovensko môže trpieť na nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, skonštatoval, že stabilizovaniu situácie nepomáha ani súčasná podoba reformy, ktorá medzi lekárov a zdravotné sestry vnáša neistotu. Narážal na argument, že zoznam nemocníc, ktoré budú definitívne zaradené do jednotlivých kategórií, má vzísť až na základe niekoľkomesačného zberu dát a ich analýzy. „Ľudia sú zneistení a kladú si otázku, čo urobia, ak po dvoch rokoch niektorú z nemocníc zrušia. Dostanú prvú ponuku do Čiech, do Anglicka, do Nemecka…, zbalia sa a odídu. Chceme takto rozvrátiť nemocnice?“ opýtal sa B. Kollár.
To, že optimalizácia siete nemocníc nebola komunikovaná, aj so samosprávou, či už regionálnou alebo miestnou, kritizoval taktiež poslanec NR SR Richard Raši. Pripomenul, že bez zohľadnenia špecifík ako napr. dopravná dostupnosť, ale i podiel marginalizovaných komunít, sa žiadna zodpovedná reforma pripraviť nedá. „Nemocnicu vo Vranove nad Topľou som si prešiel a nie je dôvod v nej čokoľvek rušiť. Keď pôjdete do okolitých nemocníc, uvidíte, že nezívajú prázdnotou a nečakajú pacientov. Sú plné už teraz. Pokiaľ sa má presunúť takáto masa ľudí, medicínsky sa to nezvládne,“ reagoval Richard Raši.
Zástupcovia petičného výboru a členovia ZMOVR chceli o dopadoch reformy diskutovať priamo s ministrom Vladimírom Lengvarským. Z toho dôvodu prednosta Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Alfonz Kobielsky žiadal prvýkrát o prijate pred tromi týždňami. „Termín som do dnešného dňa nedostal. Keď som včera (19. októbra, pozn. red.) oznámil kancelárii ministra, že prídeme odovzdať petíciu, bolo mi prisľúbené, že nás niekto kompetentný prijme. Prijal nás pracovník bezpečnostnej služby. Ďakujeme veľmi pekne,“ reagoval po odovzdaní petície na podateľni Ministerstva zdravotníctva SR Alfonz Kobielsky.
Fotogaléria
-
-
-
-
-
+5fotografií
