K práci v kine sa dostal úplnou náhodou, no už pri prvom premietaní vedel, že ho to bude napĺňať. O tom, ako to funguje „za oponou“ kino sály, i o svojom vlastnom vzťahu k filmom nám porozprával Vladimír Štecák, premietač a uvádzač vranovského kina Mladosť.
* Práca v kine – to je sen mnohých ľudí. Ako si sa k nej dostal?
– Dostal som sa k nej cez kamaráta, ktorý v tom čase pracoval v miestnom Mestskom dome kultúry. Navrhol mi túto prácu a ja som ju bez váhania vzal. Po nejakom úvodnom pohovore som bol pripravený začať.
* Je samotná práca náročná? Popíš nám svoj bežný pracovný deň.
– Náročná je najmä časovo, fyzicky ani psychicky nijako zvlášť. Bežný pracovný deň začína tým, že zapínam premietačku a počítač, skrátka všetky prístroje, ktoré sú potrebné. Zasvietim svetlo v kinosále a začnem si pripravovať tzv. „showku“. To znamená, že si v konkrétnom software-i pripravím poradie všetkých ukážok, trailerov, reklám a aj samotného filmu. Vtedy sa už zhasínajú svetlá a otvára opona. Na záver stačí už len stlačiť „play“. Po tom nasleduje kontrola kvality obrazu a zvuku filmu, čo v ľudskej reči znamená, že ho mám počas predstavenia pozerať.
* Aký by mal byť pracovník kina? Myslíš, že sú nejaké špeciálne vlastnosti alebo predpoklady, ktoré by mal mať človek uchádzajúci sa o túto prácu?
– Mal by byť dochvíľny, vedieť taktiež pracovať s ľuďmi, pretože niekedy zaskakujem aj za uvádzačku. No podľa mňa je hlavná vlastnosť premietača pozitívny vzťah k filmom. To je to, čo robí z premietača, dobrého premietača. Keď si pri filme človek pozrie aj nejaké info z jeho pozadia, ako napríklad, či má alebo nemá potitulkovú scénu, či a ako to nadväzuje na iné filmy a podobne, vie tak následne odpovedať aj na „zákerné“ otázky divákov.
* Spomínaš si na svoj prvý film, ktorý si spúšťal divákom? Aké pocity Ťa pri tom sprevádzali?
– Áno. Bol to film Pí a jeho život. Bolo to pre mňa také nové, naplňujúce. Sprostredkovávať takúto službu ľuďom. Samotný film bol navyše krásnym vizuálnym zážitkom.
* Predpokladám, že ako pracovník kina v sebe máš určitú vášeň pre film. Bolo to tak odjakživa, alebo si sa k tomu dostával postupne?
– Bolo tomu tak už pred tým. Asi práve preto som túto pracovnú ponuku neodmietol. Vždy ma bavilo pozerať filmy a zisťovať si o nich niečo viac.
* K akým filmom vo všeobecnosti inklinuješ?
– Sladkým domovom sú pre mňa sci-fi a fantasy. Či už v knižnej, komixovej alebo filmovej podobe. Taktiež ma veľmi bavia filmy, ktoré na seba nadväzujú, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.
* Máš nejakého obľúbeného režiséra, ktorého štýl tvorby Ťa fascinuje a nenecháš si ujsť žiaden z jeho filmov?
– Nehovoril by som veľmi o fascinácii, ale veľmi rád si pozriem akýkoľvek film Petera Jacksona alebo Quentina Tarantina, ktorého všetky filmy sa vraj odohrávajú v jednom svete.
* V kine sa, prirodzene, zvykne jeden film premietať viackrát. Nenudí Ťa vidieť ho toľkokrát po sebe?
– Ak je to film, ktorý sa mi páči, nemám s tým problém. Pozriem si ho rád vždy, keď ho hráme. Hoci je to aj hneď na druhý deň. Ak je to ale film, ktorý nie je práve podľa môjho gusta, potom mi to už lezie na nervy. Patrí sem napríklad filmová séria Päťdesiatich odtieňov. Chcem ale dodať, že dávam každému filmu šancu, a hoci sa mi na prvý pohľad nepozdáva, vždy si ho aspoň raz pozorne pozriem, aby som ho vopred neprávom neodsúdil.
* Práca s ľuďmi, nech je akákoľvek, nie je vždy jednoduchá. Spomenieš si na nejakú úsmevnú príhodu, ktorá sa ti prihodila?
– Sú to také jednoduché záležitosti ako napríklad, keď si ľudia posadajú na zlé miesta. Zvyknú si zameniť čísla sedadiel a radov a tak prídu po mňa ako po uvádzača, ak mám službu a riešime to spolu. Niekedy zistíme, že majú dokonca správne čísla, ale zlý deň. Najradšej však mám, keď premietam zábavný film pre deti. Tie sú totiž najúprimnejšími divákmi kina. Ich smiech počas vtipných filmových scén rozosmeje každého.
* Chystáte v blízkej dobe nejakú kinopremiéru? Prezraď divákom novinky, na ktoré sa môžu v najbližších týždňoch tešiť.
– Každý mesiac sa je načo tešiť. Teraz, keď sa nám blížia časy vianočné, kino to pocíti tiež. Nebudú chýbať filmy ako Last Christmas (inšpirovaný hudbou Georga Michaela) či Ľadové kráľovstvo 2. Pre mňa, ako pre sci-fi fanúšika, znamená december tiež to, že sa blíži ďalší film zo ságy Hviezdnych vojen. Na to sa tešíme zasa my, „nerdi“.
Andrea Andrejková
