Karty v župných voľbách sú rozdané. V Prešovskom kraji vytiahlo eso aj Kresťanskodemokratické hnutie. Práve jeho nominant Milan Majerský zdolal v koalícii s SAS, OľaNO a Nova doterajšieho župana Petra Chudíka.
Jedným z kľúčových faktorov, ktorý zavážil v Bratislavskom, Trnavskom a Žilinskom kraji, bol fakt, že sa dokázali pod koaličnú dohodu podpísať strany s prívlastkom „opozičné“. Predsedníctvo KDH poverilo rokovaniami o volebnej spolupráci na celoslovenskej úrovni podpredsedu strany Pavla Zajaca, ktorý z poverenia krajskej rady podpisoval v Prešovskom kraji koaličnú dohodu a zároveň bol splnomocnenom tejto koalície, čo v praxi, okrem iného, znamenalo, že práve on podával kandidátne listiny na kandidáta na župana a poslancov Zastupiteľstva PSK vo všetkých okresoch.
Od mája najazdil Pavol Zajac po Slovensku 30 000 kilometrov, ale z jeho pohody počas nášho rozhovoru sa dalo vytušiť, že by bol ochotný vložiť do banku garantujúceho spoločný úspech aj viac času stráveného na cestách.
* Lídri KDH, SAS a OľaNO si dokážu cez média adresovať aj tvrdšie slová. Rodila sa teda dohoda na celoslovenskej úrovni komplikovane?
– V prvom rade treba dodať, že rokovať som nechodil iba ja, ale aj predseda KDH Alojz Hlina. Môžem povedať, že strategická dohoda s našimi partnermi s SAS a OľaNO, ku ktorým v jednotlivých krajoch pribudli ďalšie menšie strany, sa nerodila zložito. Na základných bodoch sme sa dohodli pomerne rýchlo. Potom sme však ešte potrebovali, aby sa s tým stotožnili aj naše štruktúry na krajskej úrovni. Nad zmluvami sedeli tiež právnici a keď sa oni do niečoho pustia, chvíľu to vždy trvá (úsmev). Niekedy možno boli rokovania náročnejšie, ale podarilo sa nám dohodnúť v každom z ôsmich krajoch, kde spoločný postup v koalícii akceptovali všetky krajské rady.
* Nie každá strana vnímala voľby do VÚC ako svoju absolútnu prioritu. Aké miesto mali tieto voľby v hierarchii KDH?
– Niekto napísal, že Milan Majerský je náš prvý župan, ale my sme už predsa mali predsedu samosprávneho kraja v Košiciach Rudolfa Bauera a Ľuba Romana v Bratislave. Aj toto je, podľa mňa, potvrdenie toho, že KDH pristupuje dlhodobo ku komunálnym a regionálnym voľbám zodpovedne. Stojíme si za názorom, že práve tieto voľby majú na každodenný život občanov možno ešte väčší vplyv ako parlamentná politika na celoštátnej úrovni.
* Čím sa Vám podarilo presvedčiť vašich partnerov v Prešovskom kraji, aby aj oni dôverovali Milanovi Majerskému?
– Keď Milan Majerský vstúpi so svojimi 202 centimetrami do miestnosti, zapôsobí okamžite aj bez toho, aby povedal čo i len slovo (úsmev). Je opakovane primátorom Levoče, dvojnásobným poslancom PSK, v KDH pôsobí ako podpredseda, teda známy je aj na celoslovenskej úrovni.
Milan Majerský je milujúci manžel, otec dvoch detí a aktívny športovec. Aj keď sa dnes zíde málo chlapcov, ktorí hrajú basketbal za Levoču, bez problémov nastúpi a odohrá v I. slovenskej lige celý zápas...
Dohoda s koaličnými partnermi sa zrodila rýchlo, pretože voči jeho osobe nezazneli žiadne výhrady. Váhavejšie sa k tomu postavil samotný Milan Majerský, pretože určite to nebolo jednoduché rozhodnutie. Vypýtal si určitý čas a v máji, keď sme mali stretnutie primátorov, starostov a sympatizantov KDH v Levoči, aj na ich podnet, nám dal chlapské slovo, že ide do toho.
* Pýtať sa na to, či Vás prekvapilo víťazstvo Milana Majerského, by asi bolo zbytočné. Preto skúsime formulovať otázku inak. Prekvapil Vás však rozdiel s akým M. Majerský porazil P. Chudíka?
– Priznám sa, že rozdiel v počte hlasov prekvapil aj mňa, ale na druhej strane je to výsledok toho, že sme nič nepodcenili. Milan Majerský bol v rámci našej koalície za KDH jediný kandidát na predsedu samosprávneho kraja, preto sme jeho podpore venovali maximálnu pozornosť. V Prešovskom kraji dosahuje KDH dlhodobo dobré volebné výsledky a aj tento volebný výsledok potvrdil, že Milan Majerský bol vynikajúcou nomináciou. Naozaj sme makali na tom, aby uspel a napr. náš stranícky predseda A. Hlina trávil v Prešovskom kraji 90% svojho času. Chodil po mestách, po obciach, navštevoval rómske osady a ukázalo sa, že energia, ktorú sme do kampane vložili, priniesla svoje ovocie.
* Poznáme výsledky volieb a tie sú jednoznačné nielen vo vzťahu k predsedovi PSK, ale aj zastupiteľstvu. Čo rozhodlo?
– Nielen v prospech Milana Majerského, ale aj v prospech ďalších kandidátov za našu koalíciu v ostatných krajoch, bola kľúčová strategická dohoda, ktorú sa nám podarilo urobiť. Občanom sme dali ponuku a ukázali, že je tu slušná demokratická alternatíva voči vládnym, väčšinou smeráckym, kandidátom. Ľuďom sme takto zjednodušili ich rozhodovanie. To znamená, že hlasy sa nemuseli trieštiť medzi viacerých kandidátov, čo sa už vládnej koalícii nepodarilo. K tomu sme mali veľmi dobrých kandidátov, mali sme dobrú kampaň a zdôrazniť chcem aktivity nášho predsedu v rómskych osadách, v dôsledku čoho sa o prípadný nákup rómskych hlasov začala intenzívne zaujímať polícia. Príkladom je prípad z Bardejova, kde boli obchodníci s hlasmi ihneď zatknutí. Toto boli teda prvé voľby do VÚC, kde sa hlasy v rómskych osadách nenakupovali a výsledok poznáme.
* Navštevovali ste mestá, obce, stretávali ste sa s ľuďmi. Čo teda potrebuje Prešovský kraj najviac?
– Prešovský kraj toho potrebuje veľa, lebo je najchudobnejší a zmena sa žiada vo všetkých oblastiach. Základom sú cesty a práca. Možno to znie ako predvolebný slogan, ale my sme naozaj v regiónoch reálne videli a počuli od ľudí, že ich trápia práve tieto témy. Nebavíme sa pritom iba o diaľniciach a rýchlostných cestách, ktoré nemá župa na starosti, ale môže lobovať, aby sa to pohlo. Platí, že kde je cesta, tam je život, lebo prichádzajú investori a ľudia dostávajú prácu. Príkladom je Levoča, kde sa dobudovala diaľnica a do priemyselného parku prišli investori, plus do mesta turisti. Prešovský kraj má z pohľadu cestovného ruchu rozhodne čo ponúknuť, no musíme zlepšiť dostupnosť. Mimochodom aj vo Vysokých Tatrách sú cesty vo veľmi zlom stave, a to hovoríme o celoslovenskom klenote…
* Platia tieto tézy aj pre okres Vranov nad Topľou alebo sa v tomto prípade môžeme baviť o špecifikách?
– Všetko, čo som pred chvíľou povedal, platí aj pre vranovský okres. Myslím si však, že samostatnú pozornosť si zaslúži Domaša, ktorá je, resp. mala by byť turistickou dominantou. VÚC síce nemôže ovplyvniť vývoj na Domaši priamo, ale má možnosti podať pomocnú ruku formou podpory projektov v rámci regionálneho rozvoja prostredníctvom cezhraničnej spolupráce s Poľskom, ktorú treba zlepšovať. Absolvoval som viacero konferencií u našich severných susedov a viem, že z ich strany je záujem spoluprácu zintenzívniť. Práve regionálny rozvoj patrí do kompetencie VÚC a takto by sme mohli napomôcť podnikateľom alebo samosprávam, aby sa napr. Domaša rozhýbala.
* KDH je momentálne mimoparlamentná strana. Vo voľbách do VÚC máte po Smere ako druhý najviac poslancov. Povedali ste po zverejnení výsledkov, že ste opäť v hre?
– KDH sa nikdy zo scény nestiahlo. Naši nominanti stále pracovali v samospráve, kde máme primátorov, starostov a poslancov zastupiteľstiev. Rovnako pracujeme naplno aj po voľbách. Včera (v stredu, pozn. redakcie) sme mali demografickú konferenciu na Orave a potešil nás záujem najmä odbornej verejnosti. Pokiaľ sa však vrátim k voľbám, takýto výsledok nakopne každú stranu bez ohľadu na to, či je alebo nie je v parlamente, a my nie sme výnimkou. Na druhej strane hovorím, že toto bola „iba“ maturita, ktorú sme zvládli a teraz nás čakajú štátnice vo forme parlamentných volieb, ktoré by mali byť v roku 2020, ale možno aj skôr… Chceli by sme ukázať, že patríme do prvej ligy, teda do parlamentu, pretože máme riešenia a máme ľudí pre všetky oblasti života, aby sme ich mohli presadzovať.
* Vo voľbách do VÚC dosiahli v okrese Vranov nad Topľou viac ako zaujímavé čísla aj viacerí nováčikovia, ktorí sa síce do Zastupiteľstva PSK nedostali, ale ich výsledky by nemali zapadnúť prachom. Čo to signalizuje pre Vás, ako reprezentanta politickej strany?
– Na jednej strane budú okres Vranov nad Topľou zastupovať šiesti kandidáti, ktorí získali mandát a väčšinou sú to skúsení harcovníci, no pekné výsledky napr. aj v našej koalícii dosiahli Ján Kočiš, Jozef Bubnár, či Peter Dzurjanin, pričom v krajských voľbách kandidovali prvýkrát. Verím, že podpora od voličov ich ešte viac naštartuje, pretože o rok tu máme komunálne voľby a môžu sa uchádzať o mandáty, či už poslancov alebo starostov. Za pozitívny považujem fakt, že sa zvýšila účasť a to do úvahy musíme brať skutočnosť, že v rómskych osadách bola podstatne nižšia ako pred štyrmi rokmi. Voliť prišla stredná vrstva a mladší ľudia, ktorí pracujú a odvádzajú dane, no nie sú spokojní s tým, ako súčasná vláda vedie túto krajinu. Svoju nespokojnosť ukázali tak, že volili našu demokratickú alternatívu a na tom budeme do budúcnosti stavať.
