Voliči v marcových parlamentných voľbách rozhodli, že z okresu Vranov nad Topľou zasadne do lavíc v Národnej rade SR iba Peter Pčolinský, ktorý spoluzakladal a kandidoval za Sme rodina – Boris Kollár. Rodák z Nižného Hrabovca však nie je na scéne žiadnym nováčikom, pretože v roku 2012 organizoval protesty Gorila, v apríli 2015 založil spolu s Milanom Krajniakom denník Konzervatívny výber a od novembra kreoval ako jeden z lídrov nové politické hnutie na čele s podnikateľom Borisom Kollárom. Vo februári precestoval po Slovensku 8 000 kilometrov a stretnutia s občanmi v ňom len znásobili presvedčenie, že dozrel najvyšší čas na zmenu spoločenských pomerov.
* Z kandidátov, ktorí si adresu trvalého bydliska uvádzajú v okrese Vranov nad Topľou, ste získali najviac prednostných hlasov – 7 101. Čím si vysvetľujete, že Vás voliči katapultovali vo vranovskom regióne do pozície suverénneho lídra?
– Tento výsledok ma v prvom rade veľmi teší. Možno to bolo spôsobené tým, že som v roku 2012 organizoval protesty Gorila a celkovo posledné štyri roky som verejne aktívny, čo mi určite pomohlo. Na druhej strane, nemôžem zabudnúť ani na osobu predsedu Borisa Kollára, ktorý logicky ťahal aj ďalších kandidátov. Ľudia nás často zastavovali a nie raz Borisovi ďakovali, že pomohol im, ich rodinným príslušníkom, či známym. Popritom nám rozprávali svoje životné príbehy a my sme ich pozorne počúvali…
* V predvolebných prieskumoch Sme rodina – Boris Kollár lavírovala na hranici zvoliteľnosti. Ako ste teda prežívali volebnú noc, keď ste sa podľa exit pollu ocitli (neoficiálne) v parlamente?
– Uvedomoval som si, že pri 5,9 %-tách nám môže jedno percento pribudnúť, ale môžeme ho aj stratiť. Reálnu výpovednú hodnotu mali pre mňa až výsledky, keď bolo spočítaných viac ako 50 % hlasov. Keďže sa portál Štatistického úradu zasekol, museli sme si počkať. Hoci sa s pribúdajúcimi minútami začalo u nás oslavovať, s Milanom Krajniakom sme sedeli za notebookmi a non stop dávali refresh. Spať som išiel až o pol siedmej ráno…
* Diskusia okolo marcových volieb priniesla konfrontáciu na tému štandardných a neštandardných politických strán. Vaša stranu škatuľkovali ako neštandardnú…
– Delenie na štandardné a neštandardné strany je úplne „úžasné“, najmä zo strany vládnucej koalície, pretože v ich ponímaní je štandardom klamať, podvádzať a kradnúť, preto som hrdý na to, že sme neštandardnou stranou. Verejnosť teda môže odo mňa očakávať neštandardné postupy a neštandardnú politiku v zmysle, že nebudeme šúchať nohami, ale budeme a budem sa ozývať. Ako jediného Východniara za našu stranu ma rozhodne bude počuť.
* Po voľbách vznikali rôzne (koaličné) špekulácie, na nedostatok pozornosti sa nemohol sťažovať ani Boris Kollár, nakoniec vláda vznikla v rekordne krátkom čase. Prekvapilo Vás niečo na povolebnom vývoji?
– Za posledné štyri roky ma prekvapili mnohé veci, ale dnes ma už v politike neprekvapuje nič. Je úplne bežné, že „nepohodlných“ politikov treba zdiskreditovať, zbaviť sa ich alebo im aspoň ukázať, aby boli ticho a nevyskakovali. Vzhľadom na skúsenosti z posledných štyroch rokov sme s kolegami voči takýmto veciam imúnni, preto to na mňa nezaberá.
* Budete pôsobiť v dvoch parlamentných výboroch. Prvým je výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu…
– Národný bezpečnostný úrad je veľmi dôležitý, pretože vydáva bezpečnostné previerky, s ktorými sa, podľa mojich informácií, často obchoduje. To znamená, že pokiaľ chcete dostať previerku, musíte zaplatiť, a týmto veciam by som rád zamedzil.
* Druhým je výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Predpokladáme, že ako rodák z Nižného Hrabovca bude mať k téme životného prostredia, čo povedať…
– Samozrejme, keďže pochádzam z regiónu, ktorý je známy ako Trojuholník smrti, chcem sa naozaj intenzívne venovať téme znečisťovania ovzdušia, pôdy a vodných tokov, najmä zo strany najväčšieho zamestnávateľa Bukózy.
* Ako občiansky aktivista ste v roku 2012 organizovali protesty Gorila. Využijete Váš poslanecký mandát aj na to, aby ste túto kauzu pripomenuli?
– Túto tému som už načal na ustanovujúcej schôdzi v súkromnom rozhovore s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, no týmto to pre mňa nekončí. Jednoznačne sa budem dožadovať informácií a odpovedí na otázky, ktoré za posledné štyri roky neboli zodpovedané.
* Situáciu na východe Slovenska detailne predstavovať netreba. Čím chcete prispieť do diskusie o riešeniach aktuálnych problémov?
– Najčastejšie sa stretávam s podnetmi od ľudí v zmysle toho, že miestne štátne inštitúcie im namiesto podpory alebo pomoci skôr hádžu polená pod nohy. Bol by som teda rád, keby štátna a verejná správa v tomto regióne začala fungovať inak, v prospech občana. Druhá vec je podpora ekonomiky, keďže napr. Vranov nad Topľou patrí medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou. Riešením sú iba systémové zmeny na podporu podobných regiónov, preto vítam deklarovaný návrh vládnej strany Smer-SD, ktorá plánuje vytvoriť špeciálne ekonomické zóny. Apelovať a lobovať chcem u ministrov, stretnutie plánujem aj s predsedom PSK Petrom Chudíkom, ktorý sa stal mojim poslaneckým kolegom a budeme o týchto veciach hovoriť.
* Predpokladáme, že mnohí sa už snažili autoritu opozičného poslanca podrývať tým, že karty sa rozdávajú iba z koaličných rúk. S Vašim odhodlaním nepôsobíte vo vzťahu k tomuto konštatovaniu ako pesimista…
– Pesimista rozhodne nie som. Nechcem byť poslancom, ktorý sa bude štyri roky stravovať v parlamentnom bufete, ale môžem garantovať, že ma bude počuť. Keď je človeka počuť, musia ho počúvať. Ako poslanec NR SR mám automaticky priestor v médiách, to znamená, že kompetentní sa budú musieť venovať témam, na ktoré chcem a budem upozorňovať.
* Do parlamentu sa za stranu Sme rodina – Boris Kollár dostala aj Vaša švagriná a poslankyňou NR SR bola v minulosti i Vaša mama. Stihli ste si s ňou vymeniť prvé postrehy a skúsenosti?
– Priznávam, že zastúpenie našej rodiny v parlamente je historicky výrazné. S mamou sme sa už, samozrejme, bavili. Rada by mi odovzdala svoje skúsenosti, ale na druhej strane ja nie som moja mama (úsmev). Ako žena je predsa len viac umiernená, v tomto som oveľa akčnejší a otvorený aj radikálnejším riešeniam. Čo sa týka mňa, nemám problém ísť, pre mnohých ľudí, na hranicu únosnosti, o čom snáď svedčia i moje doterajšie aktivity. Chcem byť konštruktívny, ale ak bude treba v parlamente zvýšiť hlas, nemám s tým najmenší problém.
