Festival umeleckého prednesu poézie a prózy žien Vansovej Lomnička už 50 rokov podporuje a zachováva tradíciu, ktorá je oslavou talentu, umeleckého citu a posilnenia národnej identity prostredníctvom hlbšieho spoznávania slovenskej literatúry a jej pôsobivej interpretácie. Vo vranovskom okrese sa najlepšie recitátorky pravidelne stretávajú vďaka Hornozemplínskemu osvetovému stredisku a Okresnej organizáciou únie žien Slovenska vo Vranove nad Topľou.
Porota v zložení Antónia Dančová (predsedníčka), Anna Gdovinová a Mária Grajcarová rozhodla, že tento rok sa na treťom mieste umiestnila 84-ročná Helena Melničeková z Vranova nad Topľou s básňou Malý drotár, druhá skončila Monika Širáková zo Žalobína a ako víťazka postúpila na krajské kolo Oľga Balážová zo Žalobína. Bývalá učiteľka s aprobáciou fyzika – chémia recitovala emotívnu báseň Nad matkiným listom od Milana Ferka s jasným posolstvom – jedna mama ľahšie vychová štyroch synov ako štyria synovia svoju mamu. „Prekvapila ma autorova hlboká myšlienka pri zhodnotení života, keď mama jemne vyčíta synovi, že sa mal oženiť v dedine, aby mohla byť častejšie nielen s ním, ale aj s vnúčatami. Život starého človeka je niekedy náročný, no v spoločnosti vnúčat dokáže predsa len plynúť ľahšie a zmysluplnejšie,“ uviedla Oľga Balážová.
Literatúra je nerozlučnou spoločníčkou Oľgy Balážovej od základnej školy. Ako pripomenula, dôležité je, aby sa človek s básňou stotožnil a precítil posolstvo, ktoré básnik do veršov vpísal. Dnes rada recituje pri rôznych príležitostiach, pričom vďaka veľmi jemnej a precíznej práci so slovom napĺňa poslucháčov hlbokým citom, radosťou a nenapodobniteľným pokojom. „Škoda, že tento rozhovor nepočuje moja ešte žijúca učiteľka slovenčiny Anna Kotríková, rodená Kučová, ktorá ma učila v Slovenskej Kajni a s ktorou si doteraz píšem, keďže býva v Prievidza. Práve ona vo mne zasiala semienko, vďaka ktorému som objavila čaro literatúry. Keď odišla z našej ZŠ a mne to bolo ľúto, odvážila som sa jej napísať pohľadnicu, no a píšeme si doteraz. Vďaka tomu som sa vycibrila nielen v hovorenom, ale aj v písanom slove. Popri literatúre mám veľmi kladný vzťah tiež k ľudovej piesne a keby som po skončení strednej školy vedela, že existuje etnografia, určite by som ju išla študovať,“ dodala s úsmevom O. Balážová.
Hoci Vansovej Lomnička má 50-ročnú tradíciu a je pevnou súčasťou nášho kultúrno-spoločenského života, predsa len sa ani tento festival umeleckého prednesu poézie a prózy nevyhol skutočnosti, kedy organizátori volajú po väčšom záujme mladšej generácie. O. Balážová ako bývalá učiteľka vidí viacero dôvodov, prečo sa počet recitátoriek nerozrastá. „Potešilo ma, že nedávno opakovali Nedeľnú chvíľku poézie, ale koľkí to možno pozerali… Morálne hodnoty sú veľmi relativizované a mnohí sú vedení k tomu, že pokiaľ za to niečo nedostanú, nie sú ochotní namáhať sa a hľadať hlbší zmysel. Keď recitujem, tak recitujem pre radosť svoju, aj ostaných a to mi stačí, to ma napĺňa,“ zdôraznila O. Balážová.
