V Hornozemplínskom osvetovom stredisku sa uplynulý utorok stretli Priatelia kultúry, aby si už po 15. krát navzájom poďakovali za spoluprácu a pomoc, vyslovili nové predsavzatia a zaželali si vzájomné úspechy. Ide o novoročné stretnutie, ktoré sa tradične koná od roku 1998. „Myšlienkou novoročného stretnutia bolo asi to, aby sme stále vo výstavnej sieni predstavili regionálneho autora. Aby sme načreli do tohto bohatstva regionálnej kultúry a aby sme sa v rámci vernisáže snažili na týchto výstavách predstaviť domáce kolektívy, ktoré v predchádzajúcom roku zožali nejaké úspechy a dať to do povedomia našej širokej verejnosti,“ ozrejmila myšlienku stretnutí riaditeľka HZOS Anna Gdovinová. Na otázku, prečo práve názov „Priatelia kultúry“ riaditeľka odpovedala: „Asi preto, že sme to všetko chceli dať pod jednu strechu. Bolo by veľmi ťažké, keby sme priamo oslovili všetkých ľudí, s ktorými spolupracujeme. Či už sú to tí, ktorí sú účastní v jednotlivých kolektívoch, krúžkoch, alebo tí, ktorí sú len vedúci, alebo tí ktorí lektorujú, pracujú v konkrétnych inštitúciách alebo sú jednoducho len sympatizanti, ktorí sa radi zúčastnia nejakého podujatia v našom stredisku. Myslím si, že sme zvolili veľmi prízračný a poetický názov.“ V rámci kultúrneho programu sa predstavili všetci, ktorí v uplynulom roku bodovali vo vyšších kolách súťaží. V úvodnom príhovore riaditeľka vyzdvihla niekoľko mien, ktoré sa zaslúžili o tie najväčšie úspechy. „I keď úspešných bolo viac, spomeniem aspoň Zlatú slávicu z celoslovenskej súťaže Danielu Holomančinovú, prvenstvo Zámutovčanu v krajskej súťaži folklórnych skupín, úspechy výtvarníkov v rámci celoslovenského Výtvarného spektra. Zaradenie výtvarnej práce Lenky Súkeľovej do kalendára medzinárodnej súťaže Prečo som na svete rád/rada, alebo získanie Zlatého gunára z Kremnických gagov Kladzianskym ľudovým divadlom. To sú úspechy hodné pochvaly. Ale dobré meno nám robia aj víťazi Šaffovej ostrohy, ktorí v rámci Východnej majú jeden úžasný program,“ konkretizovala v príhovore A. Gdovinová. V utorňajšom programe sa predstavila žiačka Základnej umeleckej školy vo Vranove n/T Terézia Popaďáková, ktorú na klavíri sprevádzala mama a zástupkyňa školy. Svoje číslo predviedol aj spevácky zbor Kantiléna z rovnakej školy. Výnimočné popoludnie svojou hudbou spríjemnili tiež Vranovskí heligonkári.
Keďže na novoročnom stretnutí býva zvykom predstaviť aj výtvarného umelca z vranovského regiónu, tento rok otvoril svojou výstavou osvetár a učiteľ Slavomír Čupil. Prítomným hosťom predstavil parciálny výber zo svojej tvorivej dielne pod názvom Krajinské impresie. „Pre mňa je príjemné, že ma vyzvali k výstave, preto som rád vyhovel. Dnes tu predstavujem tvorbu 10-12 rokov dozadu, z krajinárskej oblasti. Túto ponuku nebolo samozrejme možné odmietnuť,“ vysvetlil S. Čupil, s tým, že na výstave nie sú všetky diela, pretože tvorí systematicky a je rád, že sa odbremenil od rôznych svojich bývalých funkcií a činností, takže teraz má ďaleko viac času sa venovať tomu, čo má naozaj rád. Inšpiráciu čerpal prevažne zo svojich ciest mimo Vranova, takže prítomní hostia si mohli pozrieť obrazy nielen z Vranova a okolia, ale aj Čiech a Rakúska. „Z nášho mesta sa mi pochopiteľne páči to, čo už Vranovčania nemajú možnosť vidieť, to je zachované v tejto podobe. Každá z krajín mi je veľmi milá, preto sa veľmi veľmi ťažko vzdávam svojich obrazov, pretože by mali robiť potechu aj pre iných ľudí,“ reagoval S. Čupil na otázku, ktoré z obrazov sú mu najmilšie. Ako nám bolo povedané, v tomto roku to nebola pravdepodobne posledná výstava tohto všestranného umelca. „Mám pripravené ďalšie námetové celky, teda zátišia, figuratívnu maľbu a portrétnu, čo je tak isto žiadané a bolo by dobré keby to taktiež ľudia vedeli. No a samozrejme ďalej pracujem akvarelovou technikou, to je by som povedal taká šperkárska technika v oblasti maľby, takže možno na jeseň predstavím niečo aj z tejto činnosti,“ ozrejmil všestranný výtvarný umelec. Záverom stihla riaditeľka HZOS zaželať „Priateľom kultúry“ pevné zdravie, tvorivé úspechy a aby všetkým bolo pri problémoch s kultúrou ľahšie.
