Pitie alkoholu sa po posledných udalostiach u našich českých susedov stalo v posledných dňoch témou číslo jedna. Alkohol však nie je novým fenoménom, ale ako celospoločenský problém sa dotýka spoločnosti dlhodobo. Preto sme o rozhovor požiadali bývalého alkoholika, ktorý nám porozprával o svojej závislosti a členstve v Klube abstinentov.
Pije sa na celom svete a Slováci nezaostávajú. Tolerancia požívania alkoholických nápojov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Aký je rozdiel medzi bežným konzumentom a alkoholikom?
Odborná literatúra uvádza štyri základné stupne – abstinent, konzument, pijan a alkoholik. Tá stupnica je podľa mňa trochu na zasmiatie, pretože vôbec nevystihuje skutočnosť. Podľa nej je abstinent človek, ktorý celý život nevypije ani kvapku alkoholu, konzument vypije v priebehu mesiaca jedno pivo, alebo dve deci vína, alebo pol deci 40-stupňového alkoholu. Pijan vypije tú istú dávku za týždeň, alkoholik ešte viac. Keď si predstavíme, koľko alkoholu sa u nás spotrebuje, môžeme povedať, že podľa tejto stupnice by bolo 90 % občanov označených za alkoholikov.
Tak ako by si alkoholizmus charakterizoval ty?
Závislosť nesúvisí len s tým, kto koľko vypije. Človek závislý na alkohole má totiž prekonanú istú toleranciu a tá je u každého iná. Ale o intenzívnom pijanstve môžeme hovoriť pri 15 poldeci, alebo 15 pivách, alebo 3 litroch vína denne. Ďalším znakom ťažkého alkoholizmu sú ranné dúšky, to znamená, že človek nevie fungovať bez toho, aby sa nenapil, lebo organizmus už drogu potrebuje. To sú stavy, ktoré závislí dobre poznajú. Ale ako som povedal, závislosť je veľmi individuálna záležitosť.
Mám tomu rozumieť tak, že niekto môže piť v podstate celý život, ale keďže neprekročil istú hranicu, alkoholik sa z neho nemusí stať?
Áno, niekto môže konzumovať alkohol celý život a alkoholikom nebude. Lebo má istú hranicu, za ktorú nepôjde. A naopak, niekto sa stane alkoholikom za pomerne krátky čas, ani nevie, ako do toho spadne. Málokto vie, že existuje anglosaský (anglický) a románsky typ závislosti. My máme anglosaský typ závislosti, ktorý charakterizuje konzumácia piva a tvrdého. Románsky typ závislosti je bežný v Španielsku, Taliansku a ostatných južných krajinách. Tam sú ľudia závislí na víne, ktoré v podstate odmala pijú k raňajkám, obedu, k večeri. Paradoxne, hoci sú na víne závislí, nikdy sa neopijú.
Máloktorý človek si však dokáže priznať, že je alkoholikom…
My tu hovoríme o závislosti, ktorá so sebou prináša sociálne dôsledky, devastuje vzťahy, spôsobuje nepokoje v rodine, ovplyvňuje pracovnú kariéru, človek chradne psychicky aj fyzicky.
Tvoju desaťročnú abstinenciu narušili dve recidívy, už štyri roky si úplne „čistý“. V čom je pre teba členstvo v Klube abstinentov prínosom?
Gro je podľa mňa psychická podpora. Človek tam príde, rozoberie si život s ostatnými, vidí, aké všelijaké problémy pitie prináša im. Pritom musí mať stále na zreteli, že stačí jedno pošmyknutie a môže opäť padnúť na dno. Skoro každý jeden preliečený alkoholik sa pokúša piť kontrolovane. Lenže u závislého alkoholika kontrolované pitie neexistuje. Jednoducho nemá šancu s alkoholom ani vyhrať, ani remizovať, môže len prehrať. Stačí jeden štamperlík, čo je štartovacia dávka a dôjde k recidíve. Keď vyliečení alkoholici navštevujú takúto skupinu, musia sa svojej chorobe venovať, mať sa na pozore. Veľkou výhodou vyliečeného alkoholika je, že pokiaľ si alkoholom úplne nezdevastoval zdravie, po vyliečení môže žiť plnohodnotným životom bez akýchkoľvek následkov. Aj psychika sa dá dať do poriadku. U ostatných chorôb to tak vždy nie je. Z celospoločenského hľadiska je však alkoholik úplne resocializovaný až po šiestich rokoch abstinencie. Až vtedy ho začne spoločnosť vnímať ako spoľahlivého a plnohodnotného človeka.
Ako by si charakterizoval svojich klubových súputníkov?
Sú to všetko veľmi dobrí, inteligentní ľudia, len, bohužiaľ, veľmi nespoľahliví. Dalo by sa povedať, že často trpia práve pre tú svoju dobrotu. Často majú mindráky, sú frustrovaní, nezriedka nenávidia sami seba. Treba povedať, že podobné problémy prekonávajú aj gambleri, shopoholici, čokoholici, ľudia závislí od počítačov atď. Každá závislosť je utrpením, rozvracia rodiny, spôsobuje tragédie, neraz vedie k samovraždám. Takže by som to nezužoval výlučne na alkohol.
V čom sa zmenil tvoj život, odkedy abstinuješ?
Treba si uvedomiť, že keby mala byť abstinencia jediným mojím životným cieľom, bolo by to nešťastie. Abstinenciu vnímam ako prostriedok k dosiahnutiu vyššej kvality života. Človek musí vedieť aj abstinovať. Keby som bez alkoholu trpel a cítil sa frustrovaný, asi by som abstinovať nemohol. Ale mne abstinencia neprináša žiadne problémy, strasti, nemám pocit, žeby som trpel. Akurát keď, ako sa hovorí, dostanem slinu, musím si uvedomiť, že už sa mi stalo, že som podľahol a nezvládol som to, tak si jednoducho nedám.
Hoci sme tému príznakov alkoholizmu načali, zatiaľ sme sa nedopracovali k jednoznačnej odpovedi na otázku, ako človek zistí, že už nie je konzumentom, ale alkoholikom. Zistí to vôbec?
Ako som už hovoril, je veľmi ťažké definovať, kto je už závislý, lebo každý prípad je individuálny. Každý človek má určitý strop tolerancie na alkohol. Niekto ho dosiahne po piatich rokoch, niekto po päťdesiatich, niekto nikdy. S človekom, ktorý dosiahne pomyselný strop, už alkohol zametá, nevie si rozkázať, bez odbornej pomoci sa z toho nedostane. Hádam najspoľahlivejším ukazovateľom sú kvôli alkoholu narušené sociálne, pracovné a rodinné vzťahy, ktoré alkoholik nevie riešiť inak ako zase len alkoholom. Keďže alkoholik nevie fungovať bez toho, aby sa nenapil, typickým príznakom závislosti sú už spomínané ranné dúšky. Ďalším ukazovateľom je tzv. alkoholcentrizmus. Človek počas vykonávania akejkoľvek, či už fyzickej alebo duševnej činnosti, myslí len na to, ako čím skôr dokončiť prácu a ísť sa napiť. Teší sa len na tú vytúženú chvíľku s alkoholom. Toto sú hlavné príznaky závislosti. Ale ako som už spomínal, u každého je to veľmi špecifické. Problémom totiž nie je samotné popíjanie alkoholu, problémom sú následky, ktoré so sebou pitie prináša. Tie znáša najbližšie okolie, rodina, ale aj sám alkoholik, ktorý trpí fyzicky aj psychicky.
