Vranov nad Topľou môže na svojej histórii postaviť budúcnosť. Ku kreatívnemu prístupu inšpiruje Stefan Vojtko. Vo svojej vízii venuje pozornosť napr. aj zbúranej židovskej synagóge, ktorú prirovnáva k dominantám európskeho významu.
S Vranovom nad Topľou je spojených viacero zásadných historických pamiatok, ktoré ležia „viac, či menej zapadnuté prachom“ na stránkach kroník. Ich obnovenie vníma Stefan Vojtko ako príležitosť spojenú aj s rozvojom cestovného ruchu. Jeho predstava ponúka uhol pohľadu, ktorý si zaslúži pozornosť celospoločenskej diskusie.
História Báthoryčky
Historicky a zároveň marketingovo najpríťažlivejší je sobáš Alžbety Báthoryovej s Františkom Nádašdym, pretože potenciál príbehu o „krvavej pani“ je nespochybniteľný. Šľachtický pár uzavrel manželstvo 8. mája 1575 a túto udalosť môžeme rozdeliť do dvoch častí. Svadobčania sa veselili v priestoroch vodného hradu, ktorého pozostatky sa nachádzajú v podzemných priestoroch pod Gymnáziom C. Daxnera. V uplynulých rokoch sa túto tému podarilo otvoriť, no hoci tento projekt ostáva stále živý, dynamika, s akou napreduje, naznačuje, že to bude ešte behom na dlhú trať.
Odkaz na stredoveký Kostol sv. Štefana vo Vranove nad Topľou.
Samotný obrad sa konal v Kostole sv. Štefana. Jeho obrysy boli zvýraznené v rámci III. etapy rekonštrukcie centra mesta. S. Vojtko, ktorý už v minulosti navrhoval, i keď v inom architektonickom riešení, venovať pozornosť práve spomínanému kostolu, má ideu ako celý priestor dotvoriť. „Časť námestia pri Daňovom úrade by mohlo nadobudnúť o niečo historickejší raz s tým, že terajší pamätník by sa presťahoval viac do centra k Hrunku a spomínaný parčík by mimo iné mohol slúžiť viac ako vianočná časť námestia s jedličkou. Viem si predstaviť vyhrať sa s plastickejšiou podobou pozostatkov kostola s náznakmi gotickej klenby, súsoším mladomanželov, či umiestniť tam bronzovú sochu kúpajúcu sa vo vani kaďovitého tvaru,“ uviedol Stefan Vojtko. Keďže s legendárnou Báthoryčkou má priame prepojenie hrad Čičva, súčasťou rekonštrukcie posolstva dejín by mohlo byť tiež vyznačenie starej takzvanej Poľskej cesty alebo Porty Polonica vedúcej mestom Vranov cez Hrunok na hrad do Sedlísk.
Príbeh židovskej synagógy
K modernejšej časti vranovskej histórie patrí židovská synagóga. Postavená bola v 20. rokoch minulého storočia. Po II. svetovej vojne však začala postupne chátrať. Keďže sa ju neporadilo využiť pre Klub mladých, či pre potreby oblastného múzea, jej osud definitívne spečatil miestny národný výbor v roku 1981, kedy vydal povolenie na jej odstrel, ku ktorému došlo v septembri 1982. Aj s odstupom času považuje S. Vojtko toto rozhodnutie za celkom zbytočné a neodôvodnené, preto ju navrhuje obnoviť. „Slúžiť by mohla ako komorná hudobná scéna alebo pamätník holokaustu, ktorý by pripomínal jednu tretinu niekdajšieho obyvateľstva mesta Vranov nad Topľou, i keď pokiaľ ide o názov mesta, mohol by sa vrátiť k pôvodnej forme bez miesta určenia, ktoré bolo pripojené z dôvodu dvoch ďalších miest s rovnakým názvom v Českej republike, ktoré už dnes nie sú mestami spoločného štátu,“ reagoval S. Vojtko.
Budova bývalých obradných židovských kúpeľov Mikve.
Hodnotu synagógy vníma v architektonickom slohu, ktorý jej vtlačil tvorca Vojtech Šípoš. Spolu so zachovanými obradnými židovskými kúpeľmi Mikve, ktoré navrhuje využiť pre priestory informačného centra, ju vnímal ako prirodzenú dominantu, akou je kráľovský palác Wawel v poľskom Krakove, budova Zwingru v nemeckých Drážďanoch, novopostavený cisársky palác v centre Berlína, či Bratislavský hrad. „Ďalšími možnými spôsobmi určenia niekdajšej synagógy by mohla byť výstavná činnosť. Prípadne múzeum Vojtecha Šípoša. V neposlednom rade sa môže využívať aj ako reprezentatívna obradná sieň. Domnievam sa, že podoby, ktoré som tu načrtol, by do mesta prilákali nie málo turistov a dali by podnet pre vznik pracovným možnostiam nakoľko to, čo som v krátkosti predstavil, je len nepatrný zlomok toho akými smermi by sa mesto mohlo vydať, aby sa zapísalo medzi mestá s budúcnosťou,“ dodal S. Vojtko.
