Slovenskí rybári majú vrásky na čele. Tie im spôsobuje narastajúca populácia kormorána veľkého. Na súčasný právny stav, kedy nie je udelená výnimka, ktorá by povoľovala jeho plašenie a reguláciu stavu, reagujú petíciou ZACHRÁŇME PÔVODNÉ DRUHY RÝB.
Rybie spoločenstvá na Slovensku trpia populáciou kormorána veľkého. Pod túto skutočnosť sa podpisuje aj fakt, že kým v minulosti na našich vodách iba zimoval, v posledných rokoch sa pod Tatrami zahniezdil celoročne. Slovenskí rybári sa z dôvodu ochrany pôvodných druhov rýb rozhodli vyhlásiť petíciu. Jej cieľom je výzva pre Ministerstvo životného prostredia SR, aby opätovne povolilo výnimku na rušenie a reguláciu stavu kormorána veľkého na všetkých vodných tokoch na území Slovenska s výnimkou tých, ktoré sú v 5. stupni ochrany. Pripomenieme, že výnimku z ochrany kormorána veľkého, ktorý je na Slovensku chráneným druhom, udelilo Ministerstvo životného prostredie SR v roku 2007 s tým, že jej platnosť skončila 31. marca 2020. „Keď sa mi pred pár rokmi sťažoval kolega z Oravy, ako trpia náletmi kormorána veľkého, podobný problém sme v tom čase a v takom rozsahu v našom regióne nemali. Teraz sme však na tom rovnako. Dôvodom sú aj klimatické zmeny. Naše rybníky a rieky nezamŕzajú tak, ako v minulosti, preto kormorán nemá dôvod letieť ešte južnejšie, ale ostáva vo väčších počtoch na Slovensku,“ vysvetľoval hospodár Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo Vranove nad Topľou Richard Hatala, ktorý je zároveň členom petičného výboru.
Ako sa konštatuje v sprievodnom texte k petícii, v priebehu posledných dvoch desaťročí sledujú rybári enormný predačný tlak populácie kormorána veľkého, ktorý existenčne ohrozuje stavy našich pôvodných rýb, najmä pstruha potočného, podustvy severnej, mreny severnej, jalca hlavatého a úplne zdecimoval populáciu lipňa tymianového. „Tlaku zimujúcich kormoránov sa v našich podmienkach pôvodné druhy rýb nedokážu prispôsobiť! Populácia migrujúcich kormoránov veľkých má znaky invázneho charakteru, čoho výsledkom je degradácia mnohých rybích spoločenstiev vedúca k ich úplnému zániku,“ citujeme z textu petície.
Iný prístup zvolili v Česku, kde vzali do úvahy práve argumenty rybárov a povolili reguláciu v čase migrácie a zimovania. U našich susedov nielenže refundujú škody spôsobené týmto predátorom, ale poľovníkom vyplácajú sumu 500 korún za každého uloveného kormorána veľkého. Dospelý jedinec podľa odbornej literatúry totiž denne skonzumuje pol kila rýb. R. Hatala však upozorňuje, že toto nie je jediný problém. „Zabudnúť nesmieme ani na to, koľko kusov rýb kormorán usmrtí pri love. To je ďalšie množstvo, ktoré nesmieme ignorovať,“ dodal skúsený rybár.
S každou ulovenou alebo usmrtenou rybou sa zvyšujú aj hospodárske škody miestnych organizácií Slovenského rybárskeho zväzu, tá vranovská nie je výnimkou. Ako príklad uviedol R. Hatala situáciu, kedy minulý rok nasadili 200 kíl jednoročnej 30-centimetrovej šťuky (1 kg stojí 8 eur, pozn. red.). Po náletoch kormorána majú dnes vranovskí rybári hlavu v smútku a to nie je jediný príklad. „Už niekoľko rokov sa snažíme vrátiť do hornej časti Ondavy pôvodný druh – lipňa tymianového, pretože jeho pôvodná populácia bola vyhubená. Z toho dôvodu sme ho začali opäť vysádzať a napr. minulý rok sme vysadili kategóriu 3-ročných. Za 100 kíl sme zaplatili 1 800 eur a kormorán nám všetko vyžral. Celkovo odhadujem škody pre našu miestnu organizáciu, aj v súvislosti s ďalšími druhmi rýb, okolo 5 000 eur,“ dodal R. Hatala.
FOTO: WIKIPEDIA.ORG
