Ján Sarvaš o povodniach: Na Slovensku starostlivosť o krajinu neexistuje

Reklamný priestor

Príroda si začína vyberať svoju daň. Varovných príkladov, aj s fatálnym koncom, v našich zemepisných šírkach v poslednom období pribúda. Starosta obce Majerovce a environmentalista Ján Sarvaš upozorňuje, že spoločnosť sa musí začať viac zaujímať o udržiavanie krajiny a s tým spojenú starostlivosť o ňu.

Niežeby povodne na Slovensku boli výnimočné, ale v súvislosti s klimatickými zmenami a fatálnymi udalosťami, ako napr. v máji v Rudne nad Hronom, sa táto téma musí stať dominantnejšou, vrátane pozornosti od politických špičiek. Práve po vyčíňaní živlu v Rudne nad Hronom vyzvalo Minister životného prostredia SR rezort Ministerstva vnútra SR, aby okresné úrady dohliadli na to, či si vlastníci a prevádzkovatelia všetkých vodných stavieb, na ktorých je potrebný technicko-bezpečnostný dohľad, riadne plnia svoje povinnosti. Zároveň envirorezort žiadal, aby okresné úrady využívali možnosť sankcií, ak si prevádzkovatelia a vlastníci svoje povinnosti neplnia. Minister Ján Budaj na tomto tragickom príklade poukázal, aké sú dôsledky, keď si kompetentní neplnia svoje povinnosti, preto bude presadzovať, aby sa odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch, vrátili pod riadenie MŽP. „Tieto úrady až príliš často zlyhávajú pri kontrole a ochrane územia. Napríklad aj v prípade obce Rudno nad Hronom. MŽP roky dozadu žiadalo okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, aby bol činný a žiadal od obce technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnou stavbou,“ dodal minister Budaj.

Len zmena legislatívy problém s povodňami nevyrieši. Upozorňuje starosta obce Majerovce a environmentalista Ján Sarvaš, ktorý volá po zmene prístupu. Ako príklad uvádza rok 2017, kedy sa hladina, inak pokojného, Majerovského jarku dvihla natoľko, že vytopila aj obecný úrad. „Vtedy som bol poslancom obecného zastupiteľstva. Voda nám zaplavila napr. kotolňu na obecnom úrade, preto napr. plynový kotol musel ísť do servisu. Už v tom čase som upozorňoval, že potok, ktorý preteká obcou, musí byť vyčistený od nánosov a náletových drevín,“ vrátil sa štyri roky dozadu starosta Majeroviec Ján Sarvaš.

Povodeň v Majerovciach v roku 2017. FOTO: Katarína Mikulová. 

V roku 2017 nepomohli obci ani vodozádržné hrádzky vybudované v lese, na ktorých sa postupne podpísal zub času a dnes sú v ešte horšom stave. Pri návalových dažďoch hrozí nielen to, že priepust pod cestným telesom nebude stíhať odvádzať vodu z lesa, ale pokiaľ by sa upchal, voda si bude musieť hľadať inú cestu… Situácii nepomáha ani fakt, že poľnohospodármi riedko vysiate plodiny taktiež nedokážu vytvoriť prirodzenú bariéru. Ak sa k tomu pridá fakt, že v dôsledku klimatických zmien sú búrky oveľa intenzívnejšie a do obce sa zlejú všetky prítoky, desivé zábery sú na svete. „V prvom rade by si mali kompetentní, či už vodohospodári alebo Lesy SR, sadnúť so starostami a zmapovať problematické úseky. Nestačí ich však vyčistiť raz za niekoľko rokov, ale baviť sa musíme o prevencii v podobe pravidelnej údržby. Rovnako so samosprávou musia komunikovať poľnohospodári, čo a kde idú siať. Starostlivosť o krajinu na Slovensku tridsať rokov neexistuje a dôsledkom sú aj lokálne povodne,“ zdôraznil J. Sarvaš.

Keďže zatiaľ sa nedočkal žiadnej odpovede v súvislosti s čistením potoka a Majerovského jarku, obrátil sa listom priamo na Ministerstvo životného prostredia SR. „Prišla mi odpoveď, že to patrí do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva. Problém je v tom, že obce, a to nehovorím iba za nás, sú bezmocné. Počúvame dôvody, prečo sa nedá a zároveň nemáme ani kompetencie, ani vlastné finančné prostriedky, aby sme vzali riešenie situácie do vlastných rúk. Myslím si, že ak by štát dokázal vyčleniť pre samosprávy na túto agendu finančné prostriedky, určite by sme sa o naše potoky postarali lepšie. Preto volám po dialógu, aby sa začali veci konečne hýbať, lebo počasie a príroda „nedá sa“, „ste v pláne prác“, „nie sú peniaze“, nepoznajú,“ pripomenul J. Sarvaš.

Starosta Ján Sarvaš upozornil, napr. v máji po povodni v Rudne nad Hronom, na viacero kritických bodov v obci Majerovce.

Príkladom nie je iba v úvode spomínané Rudno nad Hronom. Nedávne hrôzostrašné zábery z Moravy sme so „zatajeným dychom“ sledovali aj na Slovensku. Tento týždeň vyčíňala voda v okresoch Bardejov, Stará Ľubovňa a Prešov…  Na fenomén spojený s dôsledkami klimatických zmien upozornila minulý rok počas návštevy v Kladzanoch prezidentka Zuzana Čaputová. Ako vtedy počas brífingu zdôraznila, dopady klimatických zmien v podobe sucha sú zreteľné na území celého Slovenska, čo sa na mnohých miestach premieta do kritického poklesu hladiny spodných vôd. Jedným z následkov bola napr. vtedajšia zima, ktorá sa do histórie zapísala ako najsuchšia. Práve toto sú, podľa nej, dôvody, pre ktoré je potrebné venovať tejto téme zásadnú pozornosť. Riešením je nezbavovať sa vody, ale zadržiavať ju v území a takýmto spôsobom reštartovať klimatické zmeny v prospech krajiny. „V dôsledku negatívnych klimatických zmien bude stále teplejšie a teplejšie, čo už teraz spôsobuje, že zrážky nie sú tak časté, ale o to viac intenzívne. Boj s klimatickými zmenami, ktorý naša spoločnosť nesmie podceniť, je však behom na dlhé trate. No riešenia, ktoré môžeme prijať okamžite, sú zmeniť prístup ku krajinotvorbe a preventívne sa starať o korytá potokov, či ďalšie vodné toky. Som si istý, že prevencia nás vyjde lacnejšie, ako následne odstraňovanie škôd,“ dodal J. Sarvaš.