Nová komédia KĽUD-u (veľmi voľne) inšpirovaná Williamom Shakespearom s názvom Šeňik moci Svatojanskej patrí medzi absolútne TOP hry v podaní divadelníkov z Kladzian. Nepredvídateľný dej, skvelá práca s textom a najautentickejšie prostredie pre premiéru vybrúsili talent hercov do divadelného skvostu. Silné slová? Stojíme si za každým jedným!
Autor hry, režisér a herec Jozef Jenčo nie je konzervatívny dramatik. Profesionálnej povesti, ktorá ho sprevádza, neostal nič dlžný ani v novej komédii Šeňik moci Svatojanskej. To, že jeho zmysel pre humor je priamy a úprimný, zdôrazňovať nemusíme. Aj v tomto prípade s eleganciou jemu vlastnou dokázal popri hlavnej dejovej línii otvoriť priestor pre spoločenské témy, v ktorých sa nájdu viaceré komunity hlásiace sa o svoje práva. A všetko pritom robí absolútne nenútene, bez patetického moralizovania. Práve naopak, s noblesou, proti ktorej nemôžu nič namietať ani, použijeme korektný výraz, zdržanlivejšie charaktery.
KĽUD ľudí počas svätojánskej noci baví. Neskúša z Williama Shakespeara. Ak by aj niekto nevedel, kto je Rómeo, veľmi rýchlo mu je vysvetlené, že je to „sexuálny predator, co prekocil pul Verony“. Možno je dobré poznať play list kapely Heľenine oči, ale „trim sebe toho šaľenoho psa, bo me pokuše“ sa dá rýchlo doučiť aj po predstavení. Netušíme, či to bol autorský zámer, ale otvorenejšie povahy so sarkastickou fantáziou nájdu aj kontext v podobe dôsledkov (v tomto prípade) na profesionálnu kariéru (starostu), ak pri načúvaní manipulatívnemu hlasu bez ponuky reciprocity rezignujete na kritické myslenie.
Nech tento typ humor znie akokoľvek prvoplánovo, komédia Šeňik moci Svatojanskej má vyššie ambície, ako byť len zábavkou na jednu noc. Jozef Jenčo sľúbil blank vers a jeho poézia vo východniarčine pobavila. No ak si uvedomíme, čo vlastne blank vers, ktorým William Shakespeare napísal Hamleta, znamená, dostáva sa rešpekt voči hre do úplne iného umeleckého svetla.
Divadelníci z Kladzian odohrali premiéru na miestnom detskom ihrisku za materskou školou. Hrať o svätojánskej noci s epicentrom deja v senníku by v kulturáku nebolo to prvé orechové. Open air verzia dodala hre správnu atmosféru, ktorá pripravila interakcii herec – divák dôležitú pridanú hodnotu.
Hoci sa koniec dal po prvých replikách vytušiť, cesta k tomuto cieľu bola dejovo nepredvídateľná, vďaka čomu ostávalo publikum v napätí. Samozrejme, nie v trilerovom kontexte, len pri dynamike vyvíjajúcich sa vzťahov ostávali všetky možnosti otvorené.
KĽUD promuje novú komédiu ako „večni suboj medzi lasku a ňenaviscu“. Ako sa nakoniec ukáže, táto dilema je zbytočná. Argumentovať jednou, či oponovať druhou emóciou naozaj nemá význam. Aj Šeňik moci Svatojanskej totiž potvrdil, že osud riadi a pravdu má vždy Bohyňa, ktorú máte doma…
Fotogaléria
