Téme alkoholizmu sme sa vo Vranovskom Spektre venovali v dvoch rozhovoroch s anonymným alkoholikom. V tomto vydaní uverejňujeme ich tretiu záverečnú časť a budeme sa v nej zhovárať o období, keď sa preliečený pijan vráti z protialkoholického liečenia. Ide o rozhodujúcu fázu, pretože protialkoholické liečenie trvá niekoľko mesiacov, ale abstinencia by sa mala stať samozrejmosťou po celý zvyšok života.
Začnime trochu od konca. Ako dlho trvá, kým začne okolie bývalého pijana akceptovať ako zodpovedného človeka?
Ide o tzv. resocializačnú fázu a trvá šesť rokov. Bolo vedecky dokázané, že po tejto dobe sa stáva alkoholik spoľahlivý pre svoje okolie. Rodina, známi, kolegovia ho už neupodozrievajú, že opäť spadne na dno, dôverujú mu. Treba pochopiť, že človek už ostane závislý celý život, ale abstinuje.
To znamená, že musí celý zvyšok života odolávať pokušeniu znovu sa napiť…
Musíme si uvedomiť, že abstinenciu nemôžme chápať ako otroctvo, nejakú obeť, ale ako prirodzenú súčasť života. Uvediem niekoľko prípadov, keď sa človek vrátil z protialkoholického liečenia a správal sa tak, že svojmu okoliu poriadne liezol na nervy. Napríklad pacient, ktorý sa vrátil z Prednej Hory a začal po nociach vyzváňať pri dverách susedom a ospravedlňovať sa za všetko, čo im ako pijan spôsobil. Alebo abstinujúci alkoholik, ktorý sa pokladá za hrdinu len preto, že nepije. Niektorí zase začnú mentorovať a všade hlásať abstinenciu, pranierovať každého kto pije, hoci len striedmo.
Títo ľudia zrejme pokladajú abstinenciu za svoju životnú výhru…
Zrejme. Ale takto ju vnímať nemôžu. Abstinencia nie je v žiadnom prípade cieľ, iba prostriedok na skvalitnenie života. Pretože závislý človek nemôže žiť plnohodnotne. Alkohol mu totiž nabúra všetky súkromné aj pracovné vzťahy.
Môžeš popísať jednotlivé fázy resocializácie?
Rozhodujúce sú prvé dva roky. Čerstvo preliečený alkoholik má ešte neuveriteľnú baživosť po alkohole. Prvý rok si získava dôveru svojich koalkoholikov. Sú to ľudia, ktorí s ním žijú, spolupracujú, skrátka jeho najbližšie okolie, ktoré muselo jeho alkoholické avantúry trpieť. Keď človek prestane piť, trošku sa zmení aj jeho osobnosť, správanie, určité prejavy a na to si musí najbližšie okolie zvykať. V prvom roku je nevyhnutná zmena životného štýlu, pretože abstinujúci alkoholik nemôže žiť tak ako predtým. Musí sa strániť partie, s ktorou pil, rozlúčiť sa so starým spôsobom života. Niekedy je nevyhnutné opustiť aj mesto, kde žije, alebo partnera. Pretože keď človek viedol napríklad dvadsať rokov životný štýl, ktorý ho skoro priviedol k záhube, musí urobiť zásadné rozhodnutia, aby do toho nespadol opäť. Dôležité je nájsť si nejaké koníčky, záľuby, zmysluplne využívať čas, ktorý predtým trávil popíjaním.
Prejdime k ďalším rokom.
Druhý a tretí rok je rozhodujúci a zároveň rizikový, lebo vtedy najviac dochádza k recidívam. V prvom roku totiž človeku všetci fandia, povzbudzujú ho, v ďalších dvoch mu už nevenujú toľko pozornosti. Okolie už na jednej strane verí, že nezačne piť zas, na druhej strane ešte nie sú zabudnuté staré hriechy. V tomto období sú veľmi osožné posilňovacie kúry, takzvané posilňovačky. Bežne sa robia na Prednej Hore. Človek tam príde trebárs na týždeň v lete, je tam veľmi pekné prostredie, dá sa tam chodiť napríklad na huby. Zhovára sa a radí so svojim odborným lekárom, aby ľahšie prekonal pocity, ktoré s abstinenciou súvisia. Taktiež ešte stále potrebuje podporu najbližších, hoci už vidí reálne výsledky svojej abstinencie. Rodinné aj pracovné vzťahy sa vyvíjajú pozitívnym smerom. V štvrtom roku je už pacient sebavedomejší a abstinenciu vníma ako niečo celkom normálne. Vie, ako sa zachovať v spoločnosti bez toho, aby na seba upozorňoval a nejako okato demonštroval svoje nepitie. No a ako som spomínal na začiatku, po šiestich rokoch si získava pevnú dôveru okolia.
Môže si abstinujúci alkoholik po šiestich rokoch povedať, že je už za vodou?
Toto si nemôže povedať nikdy. Aj vývoj v prvých šiestich rokoch je u každého abstinujúceho alkoholika individuálny. Niekto má recidívu po roku, niekto po troch, ale môže sa dostaviť aj po dvadsiatich. Viem, o čom hovorím, pretože pár recidív mám za sebou aj ja. Diagnóza F10 je choroba na celý život. Raz liečený alkoholik už nikdy nedokáže kontrolovane piť. Je úplne zbytočné sa o to pokúšať, lebo skôr alebo neskôr spadne znova na dno. Zopakujem výrok z predošlého rozhovoru. Abstinujúci alkoholik nemôže s alkoholom vyhrať ani remizovať, iba prehrať. Takže jediným riešením je stopercentná abstinencia po celý život.
