Hoci ľudia vnímajú dojčenie ako ten najprirodzenejší a najjednoduchší spôsob kŕmenia malých detí, mnohé mamičky z vlastných skúseností vedia, že nie je až také jednoduché. Niekedy totiž nestačí len snaha a dobrý úmysel, potrebné sú aj odborné rady a podpora. Vo viacerých slovenských mestách pôsobí občianske združenie MAMILA, ktoré sa zameriava práve na túto problematiku. Poradkyne pri dojčení pomáhajú mamičkám pri problémoch, ktoré sa počas neho môžu vyskytnúť. Keďže na 1. až 7. október pripadol Európsky týždeň dojčenia, požiadali sme o rozhovor certifikovanú poradkyňu pri dojčení OZ MAMILA Mgr. Adelu Boldižárovú.
Čo je hlavným zmyslom činnosti vášho občianskeho združenia?
Prekážkou pre dojčenie sú často mnohé nesprávne predstavy, ktoré sú natoľko rozšírené, že nie je jednoduché vyznať sa v tom, čo je pravda a čo nie. Mamičke pri problémoch s dojčením radia babičky, tety, priateľky s deťmi aj bezdetné. Mnohé z týchto rád sa dokonca vzácne zhodujú. Koľkokrát si mamičky vypočujú tvrdenia typu – Netráp seba aj malú. Niekedy to skrátka nejde. Veď ani ja som „nekojila“ a nič sa nestalo. Získať kompetentnú radu je už ťažšie. My sme tu na to, aby sme mamičkám poskytovali relevantné informácie a pomoc.
Prečo ste sa rozhodli pomáhať práve dojčiacim matkám?
Po odklone dvoch generácií matiek od dojčenia prebieha v súčasnosti na Slovensku jeho renesancia. O tejto téme vychádza mnoho článkov a publikácií, dojčenie je jednoducho „in“. Niekto by si mohol povedať, že je jedno, ako deti jedia, či sa túlia k mame alebo im dáme umelé mlieko. Nie je to však pravda. Dojčenie je totiž omnoho viac, ako len prijímanie potravy. Jeho primárnym účelom je vytváranie mozgových prepojení. Pri dojčení sa matka s dieťaťom na seba pozerajú, dieťa cíti jej vôňu, chuť mlieka, počuje jej hlas, dotýka sa teplej matkinej pokožky, spolu s ňou sa pohybuje. Tým pádom sa stimulujú všetky jeho zmysly. Okrem toho, mozog získava svoju konečnú podobu na základe vplyvu zážitkov z raného obdobia života. Tieto zážitky pochádzajú z vytvárania vzťahovej väzby, ktorú formuje (okrem iného) aj dojčenie. Matka dokáže dieťa dojčením nakŕmiť, utíšiť, uspať, upokojiť. Dá mu pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu. Dojčenie dokáže znížiť horúčku, ale aj zahriať, keď je zima. V konečnom dôsledku často pomôže aj vtedy, keď nič iné nepomáha.
Nie vždy však stačí dobrý úmysel a predsavzatie dojčiť čo najdlhšie.
Samozrejme. Dnes sa matky dozvedajú o dojčení určitú zmes osobných skúseností a dojmov, ktoré nemuseli byť práve najlepšie. Nedostávajú sa k nim vedecky overené fakty a správne informácie, preto často zažívajú pocit zlyhania, keď sa im z nejakého dôvodu nepodarí dojčiť. Ideálne je pripraviť sa a nájsť si správne informácie ešte pred pôrodom, alebo následne podporu v dojčení založenú na postupoch, ktoré naozaj fungujú. Pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia poskytuje prostredníctvom svojich poradkýň aj OZ MAMILA (www.mamila.sk), ktoré sa tejto téme venuje už takmer desať rokov.
V súvislosti s dojčením existuje niekoľko mýtov, ktoré môžu ženu pomýliť. Ktoré sú tie najčastejšie?
Rodičia sa napríklad veľmi často stretávajú s mylným tvrdením, že dieťa potrebuje pevný režim a harmonogram dojčenia. Preto často nastupuje tréning, ktorý nie je potrebný. Bábätko sa počas prvých týždňov prispôsobuje novému prostrediu, samo si určí svoj vlastný rytmus, netreba mu ho násilne vnucovať. S tým súvisí aj názor, že dojčiť sa má pravidelne každé tri hodiny po 10 až 15 minút na jednej strane. Naopak. Je veľmi príjemné vedieť, že sa matka nemusí pozerať na hodinky. Stačí jej sledovať svoje dieťa. Dojčenie je totiž omnoho viac, ako len prijímanie potravy. Ani čas strávený na prsníku nič nepovie o tom, či sa bábätko dobre napilo. Aj dieťa, ktoré je na prsníku dlho, nemusí byť zasýtené, preto nás dĺžka dojčenia môže alebo zbytočne vyplašiť, alebo falošne uspokojiť.
Najmä prvorodičky môžu mať niekedy problém zistiť, že je dieťa hladné.
Hlad u dieťaťa sa dá spozorovať pomerne ľahko. Cmúľa si ručičky, otáča hlavu, otvára ústa, rýchlo pohybuje očami, po prebudení je aktívne, mrnčí, je nepokojné. Plač je už neskorým indikátorom hladu.
Niektoré matky sú nútené dokrmovať svoje deti aj preto, lebo nemajú dostatok materského mlieka.
Pokiaľ matka čaká, kým sa jej po troch hodinách naplnia prsia, jej telo to môže brať ako signál, že mlieka je nadbytok a prestane ho vytvárať. Je dôležité a zároveň upokojujúce vedieť, že mlieko sa tvorí neustále a jeho tvorba po prvých pár dňoch reaguje na dopyt. Čím viac sa prsník vyprázdni, tým rýchlejšie sa mlieko tvorí. Základ je teda dojčiť na požiadanie. Preto mamičky komentáre typu „Dieťa vypije všetko potrebné mlieko z jedného prsníka do desať minút.“, „Robí si z vás cumlík.“, „Takto si zničíte bradavky.“, „Prsia sa vám aj tak nestihnú naplniť skôr ako za tri hodiny.“ a podobne, vôbec nemusia trápiť.
Ako potom mamička zistí, že je dieťa sýte?
Najčastejšia metóda je váženie dieťaťa pred dojčením a po ňom. Avšak kontrola dojčenia vážením nie je vhodná metóda vzhľadom na jej možnú nepresnosť, ale i vzhľadom na to, že je pre matky stresujúca a neumožňuje im začať dieťatko dojčiť hneď, ako o to prejaví záujem. Navyše sťažuje to, aby mohlo piť dostatočne dlho, prípadne pokiaľ sa dobre napilo, s matkou aj zaspať. Odpoveď na vašu otázku je teda pozorovanie bábätka.
Čo v prípade, ak počas dojčenia zaspí, hoci má matka pocit, že sa nenapilo dosť?
To, že dojčenie bábätko uspáva, je jednou z jeho vlastností, ktorú matka isto ocení. Dojčenie je najjednoduchší spôsob, ako uspať unavené a nespokojné dieťa. Vôbec nevadí, keď zaspí aj keď nie je dokonale najedené. Taktiež netreba bábätko na dojčenie budiť, pokiaľ dlho spí. Ak sa ho matka bude snažiť zobudiť, možno sa prisaje, ale je možné, že zaspí skôr, ako sa poriadne nadojčí.
Ak spí tri, štyri, päť hodín, nech ho matka vyzlečie a položí na svoj hrudník, aby malo kontakt s jej pokožkou. Keď sa začne prebúdzať, treba ho priložiť k prsníku a nechať poriadne napiť.
Dojčenie si matky často spájajú s bolesťou.
A veľmi často na to dostanú odpoveď, že je to normálne, aby vydržali, že bradavky si musia zvyknúť. Alebo dostanú nešťastnú radu, aby si kúpili klobúčiky. Mnohé z nich práve pre bolesť dojčiť prestanú a pritom správne dojčenie nebolí. Pokiaľ je bábätko správne prisaté, je dojčenie bezbolestné. V opačnom prípade sa niekde stala chyba, treba ju hľadať a odstrániť. Fľaša alebo klobúčiky príčinu nevyriešia. Čo sa týka bolestivého naliatia prsníkov, to zvyčajne ustúpi do 48 hodín aj samo. Pokiaľ chce matka proces urýchliť, môže si urobiť obklad zo studených trochu roztlačených kapustných listov, ktoré si prikladá dvakrát denne na 20 minút. Pomáhajú aj studené obklady.
Ako má matka dosiahnuť správne prisatie?
Pri dojčení na ľavom prsníku si položí bábätko na pravú ruku. Lakťom jemne pritlačí jeho zadoček k svojmu telu. Spojené prsty sú na jeho pravom líčku, palec z druhej strany pri ušku. Prejde jeho hornou perou po svojej bradavke, od jedného kútika k druhému. Keď otvorí veľkú pusu, prisunie hlavičku k prsníku skôr, ako ju začne zatvárať. Vždy prikladáme dieťa k prsníku, nie prsník k dieťaťu. Spodná pera bábätka pokrýva väčšiu, horná menšiu časť dvorca. Brada je úplne zaborená do prsníka, nos sa ho však nedotýka. Matka si môže aj jemne lakťom pritisnúť k sebe jeho zadoček a zápästím zatlačiť medzi ramienkami, aby bábätko spravilo lepší záklon hlavy. Ak aj prisatie bolí, nech nedáva dieťa z prsníka dole, ale upraví ho počas dojčenia. Správne prisatie si môže opäť vyskúšať pri ďalšom dojčení. Je vhodné, ak bábätko nie je v perinke, lebo tá často znemožňuje dobré prisatie.
Chcem zdôrazniť, že akýkoľvek typ prsníka a akákoľvek bradavka sú vhodné na dojčenie a výroky ako – s týmto typom bradaviek v živote nebudeš dojčiť, sú nezmysel.
Niektoré ženy majú obavy, či budú mať po pôrode pre svoje dieťa dosť mlieka. Kedy sa vlastne začína tvoriť?
Prvé mlieko, tzv. kolostrum, sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva. Je to jediná vhodná potrava pre dieťa po pôrode a má presne to zloženie, ktoré dieťa potrebuje. V prsníkoch sa nachádza presne vo vhodnom množstve, takže nehrozí, že dieťa bude kŕmené príliš veľkým množstvom nevhodnej potravy, ako je to v prípade umelej výživy. Jeho prvoradá úloha je ochranná. Pokrýva črevo, aby zabránilo priľnutiu patogénov. Obsahuje množstvo protilátok, biele krvinky, najmä polymorfonukleáry (90% buniek v kolostre), proteín lyzozým, pomáha dieťaťu bojovať s infekciami. Kolostrum je zázračná tekutina a má veľa minerálov, vitamínov a proteínov. Najmä hneď po pôrode je bohaté na imunoglobulín A. Obsahuje taktiež laktoferín, interleukín 10 a epidermálny rastový faktor. Okrem toho urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu mikroflórou L bifidus. Keďže v prvých dňoch po pôrode pôsobí laxatívne, jeho skoré a efektívne pitie zabraňuje vysokým hladinám bilirubínu. Je najlepšou prevenciou proti hypoglykémii a hyperbilirubinémii. Problém je, že deti sa často k tejto úžasnej a pre ne potrebnej strave nemôžu dostať, alebo sa dostanú iba k jej časti. Dôvodom býva nesprávne prisatie a poloha pri dojčení. Na tretí, štvrtý deň po pôrode sa produkcia mlieka spravidla zvyšuje a pokiaľ matka nedojčí správnym spôsobom, prsia sa nalejú, stvrdnú a bolia. Základným pravidlom je teda dostatočne často a správne dojčiť počas prvých dní. Tým pádom sa mlieko nebude v prsiach hromadiť a spolu s bábätkom sa naučíte dojčiť.
Do akého veku je optimálne dieťa dojčiť?
Deti sa prestanú dojčiť, lebo ide o prirodzený vývojový míľnik, ktorý dosiahnu. Stane sa to vtedy, keď sú pripravené, rovnako, ako keď začnú chodiť, rozprávať a podobne. Väčšinou sa to udeje niekdy medzi tretím a piatym rokom života.
