Najemotívnejšie vystúpenie doterajšieho priebehu tretej série folklórnej šou Zem spieva. Soňa Metyľová z folklórneho súboru Vranovčan precítenou interpretáciou balady Ej, lučka, lučka dojala publikum priamo v štúdiu, aj pred televíznymi obrazovkami.
Príbeh Sone Metyľovej a balady Ej, lučka, lučka presahuje priestor vymedzený televíznymi kamerami. Podstata folklóru je ukrytá v jeho autentickosti, pretože radosť, smútok, nádej… zachytáva v čistej a úprimnej podobe. Z tejto hĺbky čerpala aj mladá Vranovčanka, pretože pieseň v podaní Márie Alušíkovej (Dlhé nad Cirochou) si napočúvala z originálneho archívneho záznamu. Práve tu začala klíčiť emócia, ktorou si získala publikom a divákov od prvého tónu. „Túto baladu som si upravila podľa seba tak, ako som to cítila. Ak ju budem spievať opäť, určite ju zaspievam inak, lebo vždy ma láka pridať niečo nové. Myslím si, že túto pieseň ani nie je možné zaspievať s hudobným sprievodom, lebo vokálny prejav balady je veľmi rozmanitý a takmer každý verš je v istom okamihu niečím ozvláštnený, výnimočný,“ uviedla Soňa Metyľová.
Atmosféru pred jej vystúpením znásobila réžia krátkym introm zo zvukovej skúšky. Keď moderátori Marek a Sorizzo išli osloviť dievčinu sediac na lavici s kukuricou v ruke, s najväčšou pravdepodobnosťou nečakali, že ich Soňa prekvapí odpoveďou. „To, čo mohli ľudia vidieť v TV, bola improvizácia. Čakala som sama na začiatok zvukovej skúšky, snažila som sa sústrediť a do toho nabehli chlapci (úsmev). V krátkosti som im opísala tragický dej balady a aký účel pritom bude spĺňať moja rekvizita, kukurica,“ pripomenula scénu Soňa.
Soňa Metyľová ponúkla v tretej sérii folklórnej šou Zem spieva s baladou Ej lučka, lučka najemotívnejší zážitok. FOTO: FB Zem spieva
Ak náhodou laická verejnosť netušila, čo by po takejto konverzácii mohlo nasledovať, pokračovanie bolo veľkolepé. Soňa baladu vnímanú vo folklórnych kruhoch ako archaickú zaspievala excelentne. Keďže spievala bez hudobného sprievodu, každý jej tón vynikol niekoľkonásobne. Talentovaná speváčka dokonalým spôsobom využila v jednotlivých slohách každú príležitosť, aby melódiu spevácky a text pocitovo viedla štylizovane k zážitku, ktorým dojala. Do toho pukajúca kukurica, ktorou zvýraznila autenticitu svojho vystúpenia, pretože v minulosti bola často pomyselným pódiom práve lavica v dome, či na priedomí. A zrazu sa pred televíznymi kamerami odohrával príbeh s jedinečnou emóciou. Ľudia verili každému slovu, vzdychu, pohľadu… „Priznám sa, nečakala som, že to na mňa takto doľahne, preto som aj na konci pustila slzu (úsmev). Všade bolo ticho, sedela som sama na lavici a vedela som, že sa nemôžem skryť za hudbu alebo tanečníkov. Všetko sa sústredilo iba na mňa a spolu s textom balady ma prepadli emócie, ktoré ma samú prekvapili. Našťastie som nevidela, či v tej chvíli bolo za mnou nejaké pozadie. Keby som za sebou uvidela ešte nejakú grafiku, napr. kríž, dostala by som zabrať ešte viac. Som rada, že som pieseň dospievala a slzy prišli až potom,“ dodala už usmievajúc sa Soňa.
Soňa nebola jediná, kto si po jej vystúpení utieral slzy. Sociálne siete okamžite zaplavili desiatky komentárov, kde ľudia písali o zimomriavkach, o hrdosti na Slovensko, východné Slovensko, Vranov nad Topľou… Vďaka rozhodnutiu poroty sa predstaví v semifinále a jej vystúpenie bude bezpochyby ďalším neopakovateľným zážitkom. „Chcem si pripraviť piesne zo Zemplína. Určite by som chcela niečo a capellové, ako teraz, ale rada by som pridala i nejakú krúcenú a ukončím to čardášom, nech to je živšie, dynamickejšie,“ pozvala k sledovaniu semifinále Soňa.
