Folklórny súbor Vranovčan sa pred niekoľkými rokmi vybral na ťažkú nevychodenú cestu svojskej inovatívnej tvorby, v ktorej z polohy klasického folklórneho súboru, vstúpil do arény folklórneho divadla, žánru, ktorý je veľmi náročný, lebo od klasickej ponuky tancov a spevov prináša jedinečné príbehy a originálne choreografie.
To, čo sa súboru podarilo v predstavení POKLONA, venovanému fenoménu ľudovej slovesnosti, zberateľovi a záchrancovi hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva Jánovi LAZORÍKOVI, prehuplo súbor cez laťku ochotníckeho snaženia a priamo ju vystrelilo k profesionálnemu výkonu.
Tvorcovia možno dnes ani netušia, čo sa im týmto predstavením podarilo. Ján Lazorík a jeho osamelý strastiplný celoživotný boj o zachovanie hodnôt ľudovej identity, ktorá tvorí DNA našej nádhernej kultúry, by určite pišťal od šťastia, keby dnes videl mladých ľudí zo súboru VRANOVČAN, ktorí bravúrne oživili jeho celoživotný odkaz.
Peter Kocák je mág, ktorý svojou charizmou, talentom a hlavne pokorou vie získať na svoju stranu šikovných umelcov, ktorí mu pomáhajú stvoriť tak nádherné dielo, ako je spomínaná POKLONA, (Jenčo, Michalko, Marišler, Vajda, Ťasková, Rendoš, Gajdoš, Molota, Radvanský), ktorá uchvátila svojou originálnou réžiou, kde sa tvorcom citlivo podarilo skĺbiť životopisný príbeh cez svieže herecké výkony, cez originálnu choreografiu až po autentické nahrávky hlasu Jána Lazoríka, ktoré utvrdzujú diváka v úprimnej výpovedi súboru. Lazoríkov apel dnes rezonuje ešte viac, keď kultúrna identita Slovákov je ohrozovaná všadeprítomnou komerciou a gýčom, ktorý pomaly ale isto gumuje duchovné hodnoty, ktoré nám naši predkovia zakódovali do kultúrneho odkazu, a ten musíme tak ako nám to Lazorík príkladne ukázal, vždy ochraňovať, inak sa z nás stane národ egoistov a bezduchých egocentrických chamtivých materialistov…
VRANOVČAN JE INOVAČNOU KOMÉTOU SLOVENSKÉHO FOLKLÓRU 21.STOROČIA.
Miro Mihaľ
