Minister životného prostredia Ján Budaj a generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo zaujali v súvislosti s Odkaliskom Poša nekompromisný postoj. Na ich spoločnej tlačovke odzneli tvrdé slová nielen k prevádzkovateľovi čističky odpadových vôd v Strážskom, či samotného odkaliska, ale aj smerom k benevolencii štátnych orgánov.
Keď pred dvoma rokmi zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy upozornili na dlhodobo ignorovaný stav v súvislosti s Odkaliskom Poša protestom a petíciou za ukončenie jeho prevádzky, vrátane následnej sanácie, odštartoval sa proces, ktorý nabral na obrátkach po tom, čo sa ministrom životného prostredia stal Ján Budaj a generálnym riaditeľom Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo.
V úvode tlačovej konferencie k environmentálnej kriminalite minister Ján Budaj pripomenul, že jedna z jeho prvých pracovných ciest viedla práve na východné Slovensko, kde sa spolu s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským priamo v teréne oboznámili so situáciou okolo preukázateľnej environmentálnej záťaže v Poši. „Toto neprijateľné poškodzovanie životného prostredia fungovalo na základe dočasného, v rozpore so zákonom vydaného, povolenia, ktoré bolo navyše absurdne vydané na časovo neobmedzené obdobie do vydania integrovaného povolenia pre ČOV. Takéto povolenie však nikdy vydané nebolo, ale odpady sa do Poše vylievali ďalej,“ uviedol Ján Budaj.
Skutočnosť, kedy sa do odkaliska privádza odpadová voda, ktorá sa mieša s pôvodnými sedimentmi a nebezpečnými látkami, vníma ako neakceptovateľnú o to viac, že cez Kyjovský potok sa dostáva do Ondavy a Tisy. Zároveň ho znepokojilo, že hoci ešte v roku 2015 potvrdil Štátny geologický ústav Dionýza Štúra prekročené hodnoty arzénu, príslušné orgány, napriek tomu, že tieto informácie dostali na vedomie, nekonali. „Keď sa Odkalisko Poša dostalo do programového vyhlásenia vlády, netušili sme, že ide o exemplárny prípad nielen ľahostajnosti voči životnému prostrediu, ale aj o zlyhávanie oficiálnych inštitúcií, vďaka ktorým ku kontaminácii dochádzalo a do dnešného dňa dochádza. Verím, že Slovenská inšpekcia životného prostredia si splní svoju povinnosť a budeme svedkami jedného z prelomových úspechov,“ zdôraznil J. Budaj.
Odkalisko Poša pri tom označil za jednu z najškandalóznejších environmentálnych záťaží. Ako upozornil, namiesto sanácie kontaminovaného prostredia dochádzalo k jeho ďalšiemu zanášaniu nebezpečnými látkami. „Prevádzkovateľ nezrealizoval žiadne opatrenia, aby tomu zabránil. Z hodnoverných zdrojov viem, že biznismeni, ktorí podnikali s nebezpečnými látkami, či už sú to pesticídy, hnojivá alebo iná chémia chodili vyplachovať kontajnery do Strážskeho, kde majú zázračnú čističku. V odkalisku nájdete celú Mendelejevovu tabuľku chemických prvkov,“ dodal J. Budaj.
Slovenská inšpekcia životného prostredia začala v júni tohto roka kontrolu, ktorá potvrdila, že odpadové vody boli vypúšťané v rozpore so zákonom. Zároveň začala konanie vo veci uloženia nápravných opatrení. „V prvom rade je pre nás najdôležitejšie uložiť nápravné opatrenie, ktoré zabráni fyzickej kontaminácii a vypúšťaniu vôd. Zároveň je možné uložiť sankciu až do výšky 170 000 eur. Ak by sme sa dopracovali k záveru, že postupy v minulosti napĺňali znaky trestnej činnosti, postúpime to ďalej,“ reagoval Ján Jenčo.
Práve v pondelok bola vykonaná, od piatej rána, kontrolná akcia u prevádzkovateľa ČOV a odkaliska. Kontroly sa nevyhli ani okresným úradom v Prešove, Michalovciach a Inšpektorátu životného prostredia Košice. V rukách inšpektorov Slovenskej inšpekcie životného prostredia skončilo 20 spisov. J. Budaj po ich preštudovaní nevylúčil ani vyvodzovanie osobnej zodpovednosti. „S inšpekciou, akú zdedil súčasný generálny riaditeľ, nemožno byť trvalo spokojný, preto potrebujeme oddeliť plevy od zrna, ale aj vyhodnotiť, či neprišlo k vedomému konaniu smerom k ohrozeniu verejného zdravia. Nemôže sa opakovať, aby niekto falošnými povoleniami predlžoval a legalizoval existenciu akéhokoľvek znečisťovateľa životného prostredia,“ pripomenul J. Budaj.
Na Ministerstve životného prostredia SR sa chcú podobným zlyhaniam a prieťahom v budúcnosti vyhnúť, preto sa pripravuje zmena legislatívy. Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču je súčasná právna úprava výkonu environmentálnej kontroly rigidná a málo flexibilná, pretože orgánom v starostlivosti o životné prostredie neumožňuje reagovať bezodkladne a v primeranom čase. „Takúto situáciu považujeme za neudržateľnú, preto flexibilne prikročíme k príprave legislatívy, ktorá zjednotí postup inšpekčnej činnosti a rozviaže ruky inšpekcii, či ostatným orgánom v starostlivosti o životné prostredie. Cieľom bude odstrániť administratívne prekážky, ktoré nie sú nevyhnutné na ochranu práv kontrolovaných subjektov, aby mohla inšpekcia ihneď, zo dňa na deň, ukladať nápravné opatrenia,“ definoval priority Michal Kiča.
