Štefan Kocák je výnimočná osobnosť slovenského folklóru. Len jeho profesionálny životopis zaberie v kategóriách – účinkovanie vo folklórnych kolektívoch, aktivity vo folklórnom hnutí, aktivity v komisiách, autor programov, autor knižných publikácií, ocenenia publikácií a ocenenia – štyri strany A4! Fenomenálna vizitka aj pre viac ako jeden ľudský život…
Za Štefanom Kocákom však v prvom rade stoja ľudia s hlboko vrytou človečinou, preto mu nebohý profesor Štefan Nosáľ povedal „Ty si čľovek“ a syn Peter Kocák pripravil pri príležitosti jeho 70. narodenín pôsobivý program s rovnomenným názvom – ČĽOVEK. Pozvanie účinkovať v ňom prijali folklórny súbor Vranovčan, Muzika Milana Rendoša so sólistkami, Kristínka a Peter Vajdovci, Martina Ťasková Kanošová a Viktor Ťasko, Michal Hirko a rodina Topoľovských z Parchovian a vnučky Katka a Hanka Kocákové. „Dôverne poznám ten pocit chvenia sa, ako pred každou dôležitou premiérou. Táto má ale úplne inú, špecifickú „príchuť“… OTEC,“ napísal v sobotu dopoludnia na svojom facebookovom profile Peter Kocák.
„Plakal som, neznam, kedy som tak plakal, jak dzivče,“ priznal opúšťajúc Mestský dom kultúry vo Vranove nad Topľou po prvom predstavení o „druhej“ statný chlapisko.
Štefan Kocák, rodák z českého Vítkova, sa celý život rozdáva folklóru a priateľom… Tí mu to v sobotu vrátili prejavenou úctou, pokorou a rešpektom, ktoré dojímali. „Keď dal Peter na fejsbúk moju fotku s pozvánkou, v priebehu štyroch hodín bola celá sála vypredaná. Vtedy som povedal synovi – vidíš synu…? za štyri hodiny bola sála vypredaná…? no nemohol som ísť za prezidenta…?,“ pobavil svojich hostí Štefan Kocák a práve v tomto duchu sa niesla celá oslava. Spomienka striedala spomienku, no z každej bolo cítiť absolútnu človečinu. Nech už spomínali zakladajúci alebo súčasní členovia folklórneho súboru Vranovčan, manželka, dcéra, syn, nevesta, vnučky, bývalí kolegovia, či priatelia, vždy zaznievalo, akú tento ČĽOVEK zanechal v ich životoch hlbokú stopu. „Dnes nie si, Pišta, iba čľovek, dnes si kráľ, lebo dnes tu máš veľa dcér a synov, do ktorých si zasial nádhernú lásku k rodnej hrude. A mne sa po dlhej dobe trasie koleno, lebo je to neskutočná zodpovednosť môcť sa Ti z tohto miesta prihovoriť… Želám Ti, aby po tej „estekáčke“ srdiečka si bol ešte dlho dlho medzi nami, preto Ti prajem v prvom rade pevné zdravie,“ zapriala riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Anna Gdovinová.
Životným príbehom Štefan Kocáka previedli hostí v estrádnej sále hlasy práve Anny Gdovinovej a Jozefa Jenča. S každou vetou, fotografiou, dokrútkou gradovalo jeho doterajšie celoživotné dielo, pretože svojou prácou, entuziazmom a hodnotami ovplyvnil hneď niekoľko generácií. „Vyrastali sme v prostredí, kde sme od rána do večera žili folklórom a pomaly sa to na nás lepilo. Práve otcovi som dnes vďačný za všetko, čo ma naučil, preto sa vo mne myšlienka pripraviť tento program zrodila s akousi automatickou samozrejmosťou. Aj takto som sa mu chcel totiž poďakovať a ukázať, čo pre mňa, a pre nás, znamená. Pravdou však je, že o tom, ako to bude vyzerať nič netušil. Konzultoval som s ním len nutné útržky a zvyšok ostával ako prekvapenie,“ vysvetľoval s úsmevom Peter Kocák.
V dokrútkach viackrát odznelo, že Štefan Kocák bol mnohým druhým otcom, či starým otcom a na to nezabudol ani Viktor Ťasko. „Keď som sa po niekoľkoročnom pôsobení vo folklórnom súbore Vranovčan rozhodol pokračovať v profesionálnej kariére v PUĽS-e, netušil som, že koníček, ku ktorému ma viedol práve Štefan Kocák, sa stane aj mojou prácou a za to mu veľmi pekne ďakujem. Pri tejto príležitosti by som si ho chcel uctiť tým, aby nebol iba mojim druhým otcom, ale i krstným otcom môjho prvého sólového albumu, k čomu mi dal impulz práve on,“ prihovoril sa publiku Viktor Ťasko.
Keďže narodeninový program venovaný životnému jubileu Štefana Kocáka sa niesol v dokonalej uvoľnenej atmosfére, členovia FS Vranovčan na „vedúceho“, okrem iného, vytiahli napr. aj jeho dohadzovačské schopnosti, čo potvrdila tiež nevesta Lenka a umelecký vedúci FS Lipovec Miroslav Jenčo. „Kec ňe ja, ta še ani nepoženice,“ nezaprel v sebe zmysel pre humor oslávenec, ktorý by mohol nadhľad vyučovať na svetových univerzitách. „Keď išiel Pišta do dôchodku, hovorí mi „Ali, mám roboty až do 103 roky“. Práve Pišta je človek, ktorý má obrovskú zásluhu na tom, že vranovská kultúra je tam, kde je a za jeho celoživotnú prácu sa mu chcem teraz poďakovať. V mene nás všetkých, ktorým záleží na vranovskej kultúre, Ti do tých 33 rokov, ktoré Ti ešte chýbajú k 103 rokom, želám pevné zdravie, veľa šťastia a Božích požehnaní,“ blahoželal riaditeľ Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou Alfonz Kobielsky.
Keďže život Štefana Kocáka je spätý predovšetkým s folklórnym súborom Vranovčan, pri slovách Zuzany Galisovej, počas ktorých si za ňou stojaca dojatá vnučka Hanka utierala slzy, prechádzali zimomriavky po tele… „Ako už bolo viackrát povedané, ste našim náhradným otcom, dedkom, vzorom, ikonou, inšpiráciou a hlavne čľovekom. V mene celého nášho súboru sa Vám chcem poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili a čomu všetkému ste nás naučili! Ďakujeme Vám i za to, že ste lásku k folklóru vštepili Vášmu synovi Petrovi, ktorý nás teraz vedie,“ prihovorila sa Zuzana Galisová a so širokým úsmevom dodala: „Sme veľmi radi, že vedúci už nefajčí. Keďže cmúľa len cukerlíky a šušťa za nim papiriky, tak má v kytici osem balíkov Bon Parov.“
