Vo vranovskom okrese boli potvrdené dva pozitívne prípady afrického moru ošípaných (AMO) už aj v chovoch ošípaných. Regionálna veterinárna a potravinová správa vo Vranove nad Topľou požiadala samosprávy, aby zabezpečili doručenie prijatých opatrení všetkým chovateľom ošípaných, aj neregistrovaným, či chovateľom, ktorí majú iba jednu ošípanú pre vlastnú spotrebu.
V súlade s Národným kontrolným programom pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2021 je okres Vranov nad Topľou vymedzený ako oblasť s aktívnym monitoringom afrického moru ošípaných.
Prvý prípad výskytu AMO u diviaka bol zaznamenaný v septembri minulého roka v obci Nižný Hrušov. V priebehu uplynulých dní vzorky analyzované vo Veterinárnom ústave vo Zvolene potvrdili výskyt tohto ochorenia v chove ošípaných u chovateľov vo Vyšnom Žipove a Kučíne. „V takýchto prípadoch sa pristupuje ku kompletnej depopulácii chovov. Vo Vyšnom Žipove to bolo 91 kusov a v Kučíne 23 kusov. Zároveň sme vydali opatrenia pre ohniskový chov, ako aj opatrenia pre zvýšený dohľad nad chovmi v 3- a 10-kilometrovom pásme,“ uviedol riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Vranove nad Topľou Peter Sabo.
Africký mor ošípaných (AMO) je neliečiteľná vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %. AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. „Dopátrať sa k tomu, akým spôsobom sa chovy nakazili, je zložité a náročné. Dôvodom mohol byť ľudský faktor, ošípané sa mohli nakaziť aj z krmiva, či podstielky. O to viac vyzývame chovateľov k zodpovednosti a ostražitosti,“ zdôraznil P. Sabo.
Medzi najelementárnejšie opatrenia patrí biologická ochrana chovu. To znamená zabrániť prístupu akéhokoľvek iného zvieraťa do chovu, vrátane pravidelnej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie chovných priestorov. Prísne pravidlá spojené s dezinfekčným procesom platia tiež pre všetky osoby, ktoré do chovov vstupujú. „Ak niekto príde domov z lesa, nemôže si to namieriť rovno do maštale. Musí sa osprchovať a prezliecť. Vírus je totiž veľmi odolný a veľmi ľahko sa prenáša. Hoci sa chov nedá hermeticky uzavrieť, chovateľ by mal všetky riziká eliminovať v maximálnej miere,“ upozornil P. Sabo.
Veterinári zároveň aktuálne neodporúčajú zakladať nové chovy ošípaných. Pokiaľ je ošípaná v porážkovej kondícii, radia ju odporaziť. „Medzi opatreniami je aj zákaz skrmovania zeleného krmiva. Diviaky migrujú a ak niekto pokosí lúku, kde má prístup voľne žijúca zver, vystavuje sa riziku, že si africký mor ošípaných prinesie do chovu. Z rovnakého dôvodu nesmie byť čerstvá ani podstielková slama, ktorá musí byť mimo dosahu diviakov minimálne tri mesiace, pokiaľ sa použije,“ doplnil P. Sabo.
Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš vydal od 3. augusta 2021 do odvolania mimoriadne núdzové opatrenia, v ktorých napr. nariaďuje celoročný intenzívny lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie. Napriek tomu, že poľovníkom sa zakladať si vlastný chov ošípaných neodporúča, ak už ho vlastnia, nemali by do neho po návrate z revíru preventívne vstupovať 48 hodín.
FOTO: wikipedia.sk
