Organizácia spojených národov vyhlásila 7. september za Svetový deň čistého ovzdušia. Ministerstvo životného prostredia SR pri tejto príležitosti upozornilo na dôsledky znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a informovalo o plánovaných legislatívnych zmenách, aj o prijatých opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku.
Zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší negatívne vplývajú na zdravie ľudí, vedú k ochoreniam obehovej a dýchacej sústavy, až po predčasnú smrť. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry na Slovensku približne 5 000 obyvateľov ročne zomiera predčasne kvôli znečisteniu ovzdušia. Obzvlášť citlivé skupiny sú deti, tehotné ženy a seniori, či alergici a astmatici.
Kvalita ovzdušia na Slovensku je stále neuspokojivá, a to aj napriek jej výraznému zlepšeniu za posledné roky, ktoré nastalo vďaka prísnejším legislatívnym úpravám zameraným na veľké zdroje znečisťovania. V súčasnosti sú problematické oblasti energetiky, vykurovania a dopravy. Ministerstvo životného prostredia avizuje ďalšie zmeny právnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia. Zmeny sa plánujú v rámci Zákona o ovzduší a Zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. „Cieľom novej právnej úpravy bude efektívnejšie riadenie kvality ovzdušia. Znečisťovateľov musíme dostať pod kontrolu. Jedinou prioritou má byť ochrana zdravia a života obyvateľov,“ uviedol minister životného prostredia Ján Budaj.
K diskusii k novelizácii legislatívy o ochrane ovzdušia prispeli aj vranovské samosprávy v rámci Združenia miest a obcí vranovského regiónu. Napriek tomu, že ochrana ovzdušia je legitímnou témou, doteraz v slovenskej legislatíve nemala adekvátnu oporu. Napr. v iných krajinách Európskej únie je problematika zapáchajúcich látok definovaná v dokumente BAT 34, ktorý rieši najlepšie dostupné techniky a zavádza emisný limit pre všetkých 28 krajín EÚ. Limity pre zapáchajúce látky z priemyselných prevádzok si členské krajiny riešia samostatne s výnimkou SR, ktorá nemá ustanovené žiadne limity, ani povinnosť ich merať, či monitorovať. O to viac odborná verejnosť, ako aj samosprávy privítali iniciatívu pripraviť novelu zákona o ochrane ovzdušia a vyhlášky MŽP SR o skládkovaní. „Požadujeme, aby v pripravovanej novele zákona o ochrane ovzdušia a súvisiacich nariadeniach – vyhláškach boli zapracované aj limity, spôsoby merania, monitorovania, možnosť kontroly a následné sankcie za prekročenie povolených limitov látok, plynov, ktoré spôsobujú zápachy. Slovensko je jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá nemá zákonmi a inými právnymi úpravami ošetrenú problematiku emisie zápachov. Veríme, že európska legislatíva (BAT 34, BAT 8, dynamická olfaktometria podľa EN 13725 a pod.), ktorá rieši túto problematiku, bude zapracovaná pri najbližšej novelizácii aj do slovenskej legislatívy,“ vysvetľoval ešte v júli po zasadnutí Rady ZMOVR jej tajomník Ján Fenčák.
Envirorezort okrem toho avizuje i novú úpravu týkajúcu sa povoľovania zdrojov znečistenia ovzdušia, či kontrolu kotlov v domácnostiach a zakázať chce používanie kotlov nízkej emisnej triedy. Slovenský hydrometeorologický ústav zas v rámci projektu Skvalitnenia národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia osádza nové zariadenia – aktuálnych 38 monitorovacích staníc doplní 14 nových.
Významným opatrením envirorezortu, ktoré podporila Európska únia v rámci programu LIFE IP, je vytvorenie národnej siete manažérov kvality ovzdušia. Ich úlohou je poskytovať odborné poradenstvo a zdokonaliť tak aplikáciu riešení na zlepšenie kvality ovzdušia priamo v regiónoch. Viac informácií o projekte LIFE IP, si môžete pozrieť na tejto adrese: www.populair.sk
Minister Budaj na záver vyzval verejnosť, aby sa čoraz intenzívnejšie zapájala do zvyšovania povedomia o dôležitosti čistoty vzduchu. „Ochrana ovzdušia je často prehliadaná, no pritom je to kľúčová oblasť ochrany životného prostredia. Je na čase, aby sme to zmenili a zhlboka sa nadýchli,“ zdôraznil. Dodal, že verejnosť tak môže urobiť napríklad aj prostredníctvom sociálnych sietí zdieľaním hashtagu #zamodruoblohu.
