Miroslav Jenčo: Úctu k Panne Márii sme chceli vyjadriť vlastným jedinečným spôsobom
Pred sto rokmi sa v portugalskej Fatime zjavila trom pastierikom Panna Mária. Folklórny súbor Lipovec a Rímsko-katolícka farnosť vo Vranove nad Topľou – Čemerné prerozprávali príbeh Francisca, Jacinty Marto a Lúcie Dos Santos v dojímavom predstavení „Fatimská Panna Mária, naša matka“.
S výzvou uctiť si Pannu Máriu pri príležitosti stého výročia jej zjavenia vo Fatime prišiel správca Rímsko-katolíckej farnosti v Čemernom otec Marek Kunder. Hoci vo folklórnom súbore Lipovec už pripravili programy Poďme všetci do Betlehema, Od gruntu po verch, či folklórnu krížovú cestu, predsa len umelecký vedúci, choreograf a režisér Miroslav Jenčo úprimne priznal, že pred touto témou mal rešpekt. „Pri jednej príležitosti otec Marek Kunder navrhol, či neskúsime spracovať príbeh zjavenia Panny Márie vo Fatime s prvkami folklóru. Povedal som – dobre – ale už vtedy som si uvedomoval, aká výzva pred nami stojí. Na jednej strane sme si dávali záležať na historických faktoch a na strane druhej sme chceli vyjadriť úctu k Panne Márii našim vlastným jedinečným spôsobom,“ vysvetľoval režisér a umelecký vedúci FS Lipovec Miroslav Jenčo.
Jedinečné dielo témou, aj prístupom k spracovaniu, začalo naberať prvé kontúry scenárom z pera Zuzany Demčákovej. M. Jenčo postupne do neho vkladal prvky folklóru, ktorým rozohral ďalšiu pôsobivú paletu emócií. „Keďže portugalské tance, hudbu a piesne v našom repertoári nemáme, siahol som po šarišskom, zemplínskom, rusínskom a dokonca aj maďarskom folklóre. S hudobnými úpravami nám pomohol náš priateľ Rado Gajdoš z FS Zemplín a myslím si, že sa nám podarilo postupne vyskladať zaujímavú mozaiku,“ uviedol M. Jenčo.
Ľudové tance, hudba a piesne však neboli iba „vatou“, ale v symbolickej rovine veľmi precízne reagovali na príbeh odohrávajúci sa v portugalskej obci, čím jazykom, ktorému publikom rozumelo, znásobilo emócie na javisku. Fakt, že zjavenie vo Fatime sa odohralo v čase prvej svetovej vojny, ešte viac zvýrazňuje jeho nadčasový odkaz. Keďže autori si dali záležať na každom detaile, publikom sledovalo udalosti z roku 1917 s úžasom. Skandovaný potlesk, dojatie v tvárach a slzy v očiach len potvrdili, že nikto neostal voči posolstvu „Pani Posvätného ruženca“ ľahostajný a chladný, práve naopak! „Fatimská Panna Mária, naša matka bolo síce našim najnáročnejším, no zároveň i najkrajším predstavením. Priznám sa, ešte stále, aj s odstupom pár dní, mnou lomcujú silné emócie. Po skončení programu som chcel povedať pár slov, ale od dojatia som to nedokázal. Keď som videl tlieskať ľudí so slzami v očiach, iba som sa otočil a nepovedal ani slovo,“ vyznal sa M Jenčo.
