Zduženie miest a obcí Slovenska predstavilo analýzu s názvom „Bezpečná samospráva“. Poukázala na hrozbu „ostrovov chudoby“ a formuluje kľúčové požiadavky. Medzi nimi je aj zriadenie alkoholových záchytných izieb.
Posledná záchytka na Slovensku bola zrušená v Trnave v roku 2010. V minulosti ich u nás v priemere fungovalo ročne štyridsať. Doposiaľ protialkoholické záchytné izby fungujú v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, či vo Švajčiarsku, kde jedna noc pobytu stojí viac ako 650 eur.
V súčasnosti sú podmienky zriaďovania a prevádzky protialkoholických záchytných staníc taxatívne uvedené v zákone o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. V zmysle tohto zákona záchytku zriaďuje a jej spádové územie určuje rezort zdravotníctva po dohode s obcou pre územie, ktorej je zriadená. Do záchytky sa umiestňujú „osoby, ktoré prejavujú príznaky požitia alkoholických nápojov a v dôsledku toho vzbudzujú verejné pohoršenie alebo ohrozujú seba, svoju rodinu alebo iné osoby, verejný poriadok alebo majetok, sú povinné na výzvy policajného orgánu podrobiť sa umiestneniu v záchytnej izbe, a to na čas, kým nepominie alkoholické opojenie v záchytnej izbe.“
Ako uviedol ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák, samosprávy majú mnohé problémy, ktorých autormi sú ľudia pod vplyvom alkoholu. ZMOS teda navrhuje zriadiť záchytné izby tak, ako to zaviedol prvý na svete v roku 1951 docent Skála v Prahe pri protialkoholických oddeleniach na psychiatrii a ako to bolo ešte pred niekoľkými rokmi na Slovensku v štátnych, ale aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach pri psychiatrických oddeleniach.
Samospráva pri svojom návrhu vychádza z toho, že práve na týchto oddeleniach je dostatok odborne, personálne, ale aj materiálne zabezpečených zdravotníckych pracovníkov schopných poskytnúť takúto službu v ktorejkoľvek dennej alebo nočnej dobe. Bonusom by bolo, že aj po vytriezvení z alkoholického opojenia bude takémuto človeku poskytnutá primeraná odborná pomoc. „Vzhľadom k tomu, že alkoholické opojenie spôsobuje alkohol a výnos dane z alkoholických a tabakových výrobkov je príjmom štátneho rozpočtu, túto službu bude hradiť štát. Ten aj v prípade, že sa rozhodne preniesť povinnosť zaplatiť úhradu za pobyt, liečenie a pod. na poisťovne, resp. občana, ktorý si svoju povinnosť zaplatiť za svoj pobyt na záchytke nesplnil, tak má svoj štátny aparát aj na to, aby si túto platbu vymohol,“ uviedol Michal Kaliňák.
Z reprezentatívneho prieskumu združenia taktiež vyplýva, že problémom v samosprávach je aj vandalizmus. V súvislosti so zabezpečením verejného poriadku vyjadrilo 69% z oslovených samospráv potrebu a ochotu medziobecnej spolupráce, napr. formou spolupráce mestských/obecných polícií susediacich samospráv, resp. vytváraním spoločných mestských /obecných polícií susediacich obcí. Keďže z prieskumu vyšiel ako osvedčený nástroj pomoci kamerový systém, ZMOS má jasnú predstavu, ako ho ešte zefektívniť. „Kamerové monitorovacie systémy majú mimoriadny prínos v rámci prevencie kriminality a operatívneho riešenia priestupkov, či trestnej činnosti. Na základe toho požadujeme urýchliť sprístupnenie informačného systému CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov) pre všetky orgány verejnej moci, ktoré pri výkone verejnej moci používajú, resp. využívajú údaje z tejto evidencie. Zároveň požadujeme vytvorenie funkčného jednotného centrálneho registra – evidencie funkčných kamier a kamerových systémov prevádzkovaných obcami,“ vysvetľoval M. Kaliňák.
