Prečítajte si tiež

DLHÉ KLČOVO: Šaffova ostroha pripomenie púte v obci s 30 000 veriacimi

„Modli sa ruženec, bo ťa chcem navštíviť a v tvojom dome prebývať,“ týmito slovami sa mala prihovoriť Panna Mária v Dlhom Klčove vdove Anne Mezej, rodenej Šaffovej. Jedno z najvýraznejších období v histórii obce bude hlavným motívom piatkového programu Obdobnica. Pozývame na jubilejný 30. ročník celoštátnej súťaže a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova […]

Dlhé Klčovo privíta po tridsiatykrát najlepších slovenských sólistov tanečníkov v ľudovom tanci. Na Šaffovej ostrohe, ktorá je celoštátnou súťažou od roku 1997, sa v jej histórii predstavilo množstvo majstrov ľudového tanca.

Práve pri príležitosti jubilejného ročníka vznikla myšlienka pozvať laureátov z predchádzajúcich rokov. Ich zoznam na čele so 6-násobným víťazom Petrom Kocákom, či 4-násobnými víťazmi Jánom Draveckým, Michalom Hirkom a Štefanom Štecom je exkluzívny! Vidieť toľko osobností na jednom pódiu garantuje dokonalý zážitok „Veľmi nás teší, že sa nám podarilo osloviť všetkých, ktorí titul laureát Šaffovej ostrohy získali tri a viackrát. Samostatný program budú mať v sobotu večer, ale na pódium ich spolu s tohtoročnými laureátmi a nositeľmi ľudových tradícií pozveme aj v nedeľu počas Galaprogramu. Môžem sľúbiť, že toto spojenie bude unikátne a výnimočné,“ zdôraznila riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

Peter Kocák sa stal laureátom Šaffovej ostrohy v rokoch 1993, 1994, 1995, 1997, 1998 a 2000.

Hoci Šaffova ostroha je primárne o ľudových tradíciách, pri ich reklame stavili organizátori na moderné technológie. Či sa budú návštevníci Šaffovej ostrohy prechádzať uličkou remesiel, ochutnávať tradičnú kuchyňu, zapoja sa do tanečných dielní alebo budú sprevádzať svoje ratolesti v detskom areáli, kde budú pripravení animátori v Šaffovkove, nič z diania v sále Kultúrneho domu im neujde. Sledovať ho budú môcť v priamom prenose na veľkoplošných obrazovkách. „Pre nás to má aj iný, ekologický, rozmer. Program, reklama, či ďalšie informácie, ktoré sme doteraz tlačili, nahradíme obrazovkami. Po každom z ročníkov nám ostával v podobe veľkoplošnej tlače reklamný smog. Obrazovky sa vypnú a o rok ich znovu len zapneme s aktuálnymi informáciami. Snažili sme sa priniesť pre návštevníka vizuálne atraktívny formát, preto verím, že sa nám to podarilo,“ dodala M. Jurčová.

O nič však neprídu ani tí, ktorým iné povinnosti nedovolia navštíviť Dlhé Klčovo osobne. Kompletný program bude prenášať internetová televízia Folklorista.sk. „Častokrát sme mali spätnú väzbu, že mnohým rôzne okolnosti nedovolili prísť na Šaffovu ostrohu. Hľadali sme spôsob, ako im vyjsť v ústrety. Dokonalým nástrojom, ako sa podeliť o zážitky, je internet, preto som rada, že sa nám podarilo zabezpečiť priamy prenos počas všetkých troch dní, vrátane večerných programov,“ uviedla M. Jurčová.

Povinný tanec pre Šaffovu ostrohu 2024 – Čardáš z Dlhého Klčova.

Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou pracuje v detailoch a s detailmi. Nie náhodou získalo „Cenu ministerky kultúry Slovenskej republiky 2020“. Rešpektovaný profesionálny rukopis tímu okolo riaditeľky Martiny Jurčovej nesie vysoko nastavená latka aj pri ďalších podujatiach, a tu treba zdôrazniť, že sa bavíme o organizovaní viacerých krajských a troch celoštátnych súťaží.

Tento prístup zdôrazňujeme kvôli tomu, že tohtoročná Šaffova ostroha má i edukatívny rozmer. V sobotu budú odprezentované dve odborné publikácie a samostatnou kapitolou je nový web www.saffovaostroha.sk. Obsahom je nadčasový, pretože okrem informácií o aktuálnom ročníku ponúka na jednom mieste archívne videá laureátov či životopisy nositeľov ľudových tradícií. „Najskôr sme si mysleli, že web bude mať len základný informatívny charakter o aktuálnom ročníku. Keď sme však oslovili na spoluprácu Národné osvetové centrum, povedali sme si, že mu chceme dať pridanú hodnotu. Nakoniec sa nám podarilo vyskladať atraktívny obsah, ktorí ocenia napr. aj študenti, pretože z neho môžu čerpať mnohé informácie,“ vysvetlila M. Jurčová.

TITULNÁ FOTO: FB Hornozemplínske osvetové stredisko

The post Šaffova ostroha spojí na pódiu výnimočnú zostavu viacnásobných laureátov appeared first on Vranovské novinky.

Prečítajte si tiež

Dokument o Jurajovi Šaffovi je poctou človeku a tanečnému velikánovi

Juraj Šaffa z Dlhého Klčova, ako nositeľ ľudových tradícií, inšpiruje celé generácie. V jeho rodnej obci sa na počesť tejto výraznej osobnosti koná už takmer tri desaťročia celoštátna súťaž sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha. Práve o tejto neprehliadnuteľnej osobnosti, ale aj o zákulisí podujatia nesúceho meno po tomto skvelom tanečníkovi natočil kolektív Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove […]

Viete si predstaviť dnes v Dlhom Klčove alebo akejkoľvek obci v okolí 30 000 pútnikov? Viete si to predstaviť v dobe, kedy sa cestovalo maximálne na vozoch? Do príbehu o Slovenských Lurdoch, ako obec nazvala v jednom zo svojich obrazov maliarka Anna Lesznai, pozývajú členovia detského folklórneho súboru Rovinka, folklórneho súboru Rovina a folklórnej skupiny Rovina.

Od decembra 1922 do januára 1923 sa vdove Anne Mezej, rodenej Šaffovej mala zjavovať Panna Mária. Hoci cirkev to oficiálne nikdy neuznala, v archívnych materiáloch sa zachovalo svedectvo duchovného zo Sačurova Augustína Hegedüsa ml. Práve na základe opisov jeho videnia namaľovala Anna Lesznai obraz, ktorý je dodnes prestolným obrazom v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky. „Anna Lesznai bola židovského pôvodu, vzdelaná a inteligentná žena so spoločenským postavením. Keď o zjaveniach v Dlhom Klčove hovorila vo vysokých kruhoch, išla s kožou na trh. Napriek tomu nedbala na svoju reputáciu, ale stála za našou obcou. Aj z toho nám vychádza, že udalosti, o ktorých sa teraz rozprávame, zanechali v ľuďoch hlbokú stopu,“ zdôraznila starostka Ľubica Zubková.

A prerozprávala spomienku veriacich z Dlhého Klčova zo stretnutia s kardinálom Jozefom Tomkom v Ríme, ktorý navštívili pred pár rokmi s otcom Patrikom. „Keď námestím prechádzal kardinál Tomko, otec Patrik bol vždy akčný, tak ho spolu s našimi veriacimi zastavili a pozdravili. Kardinál Tomko sa ich opýtal, odkiaľ sú. Odpovedali mu, že z Dlhého Klčova, ale hneď dodali, že našu obec poznať nebude. Svojou pohotovou reakciou ich prekvapil – Z Kolčova Dluhoho, dze še Panenka Mária zjavila?“ zaspomínala si na rodáka z Udavského Ľ. Zubková.

Jednou z predlôh pre scenár piatkového programu je spomínaný obraz Slovenské Lurdy. Starostka Ľubica Zubková pristúpila k písaniu dialógov s pokorou a to nielen tým, že hodiny debatovala s najstaršími pamätníkmi, ktorí jej reprodukovali spomienky uchované od rodičov či starých rodičov. „Nemám právo a ani si nedovolím spracovať túto tému z pohľadu cirkvi. Pravdou však je, že do Dlhého Klčova chodili ľudia s vierou,“ dodala Ľ. Zubková.

Práve vďaka finančným darom veriacich sa podarilo postaviť miestny Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v rekordne krátkom čase. Od 15. júla 1923 do 28. augusta 1924. Podľa dobových brožúr sa na prvom oficiálnom odpuste zúčastnilo 30 000 ľudí. „Náš chrám budovali spolu gréckokatolícki, aj rímskokatolícki veriaci. Na zvonoch, o ktorých sa hovorilo, že boli najsilnejšie v okrese, je napísané – Zvony dali vyrobiť rímsko a gréckokatolícki veriaci v Dlhom Klčove,“ vysvetľovala Ľ. Zubková.

Z historického kontextu je dôležité uvedomiť si, že pútnici do Dlhého Klčova prichádzali od 15. augusta na rímskokatolícky odpust do 28. augusta na najväčšiu gréckokatolícku púť na sviatok Uspenija – Zosnutia Presvätej Bohorodičky. „Pútnici bývali u známych, v stodolách, niektorí sa rozložili na lúkach… Niečo si doniesli so sebou, chlieb sa napr. piekol na týždeň, niečo im ponúkli domáci. Hoci ľudia žili v skromných pomeroch, mali bližšie k viere a dokázali si pomôcť, preto pútnikov nenechali napospas osudu. Aj z toho mála, čo mali, sa vedeli podeliť,“ pripomenula starostka Dlhého Klčova.

Scenár programu Obdobnica je vyskladaný z viacerých obrazov. Každý z minipríbehov je o umeleckom spracovaní originálnych spomienok, žiadna fabulácia. Autentickosť dáva každej zo scén absolútne novú pridanú hodnotu. História Dlhého Klčova ožije na pódiu kultúrneho domu naozaj nezameniteľným a dojímavým spôsobom. „Ak sa započúvame do spomienok, musíme si uvedomiť, že to, čo je dnes pre nás folklór, bolo pre ľudí prirodzenou súčasťou ich každodenného života. Ľudové tradície, ktoré si ideme pripomenúť, reálne žili. Hoci pútnici a prosacie k nám prichádzali, bežný život sa pre našich ľudí nezastavil. A práve toto všetko, čím a ako žilo Dlhé Klčovo počas púti chceme ukázať. Niekoho zaujme naše spracovanie tradícií, niekto si v našom programe nájde silné duchovné posolstvo,“ dodala Ľ. Zubková.

The post DLHÉ KLČOVO: Šaffova ostroha pripomenie púte v obci s 30 000 veriacimi appeared first on Vranovské novinky.

V okrese Vranov nad Topľou zorganizovali okresnú súťaž v prednese poézie a prózy žien Vansovej Lomnička 2024 Okresná organizácia Únie žien na Slovensku v spolupráci s Hornozemplínskym osvetovým strediskom vo Vranove nad Topľou.

Porota v zložení PaedDr. Mária Grajcarová, PaedDr. Mária Terpáková a Emília Štefanková udelili jedno druhé miesto a tri prvé miesta s postupom na krajskú súťaž, ktorá sa uskutoční 18. mája 2024 v Poprade.

Výsledky súťaže:

I. kategória POÉZIA

1. miesto a postup: Katarína Gombitová

III. kategória POÉZIA

1. miesto a postup: PaedDr. Anna Fedorová

II. kategória POÉZIA

2. miesto: Danuše Mihalčínová

III. kategória PRÓZA

1. miesto a postup: Oľga Balážová

The post Vansovej Lomnička 2024 pozná víťazky aj vo vranovskom okrese appeared first on Vranovské novinky.

Hornozemplínska knižnica a Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou budú sídliť v spoločných priestoroch. A to v modernom multifunkčnom komplexe. Ten vznikne rozsiahlou rekonštrukciou jestvujúcich budov na vranovskom Sídlisku 1. mája. Prešovská župa, ktorá projekt financuje, tu počíta aj s nadstavbou či dostavbou objektov a tiež s komplexnou úpravou exteriéru aj interiéru. Stavebné práce sú rozpočtované na takmer 7,4 mil. eur. Zhotovovať ich bude vranovská firma Betpres.

„O tomto projekte hovoríme už dlho a knižnica s osvetou naň dlho čakajú. A ja som rád, že dnes konečne meníme sen v realitu a púšťame sa do jeho realizácie. Nebude to jednoduché, ide o finančne náročnú stavbu, ktorá je ďalšou z významných investičných akcií v kultúre za ostatné roky. Budú to ale dobre investované peniaze, lebo kultúra vo vranovskom regióne si to zaslúži. Vybudujme tu moderný, zaujímavý, inovatívny, bezbariérový komplex prístupný pre všetkých, ktorý bude podporovať kultúrny a vzdelanostný rozvoj regiónu. Bude to komunitné miesto, kde to bude žiť umením a literatúrou, možno povedať tretie miesto po rodine, a zamestnaní resp. škole, kde budú ľudia tráviť čas,“ priblížil počas odovzdania staveniska do rekonštrukcie vo štvrtok 7. septembra predseda PSK Milan Majerský.

Stavba na vranovskom sídlisku, ktorá dostane nový vzhľad, bola do užívania odovzdaná ešte v roku 1986. Aktuálny projekt jej rekonštrukcie z dielne architekta Petra Marcinka (z architektonického ateliéru Archima Prešov) počíta s prestavbou objektov, ako aj s nadstavbou a dostavbou. Realizovať sa tu budú aj dispozičné zmeny, ktoré zahŕňajú tiež využitie jestvujúcich podzemných priestorov. Architektonický návrh pritom vychádza zo synergie rôznych aktivít a nenarúča terajší charakter budovy.

Súčasná budova sa zmení na moderné multifunkčné centrum kultúry.

Kompletnou výmenou v objektoch prejdú rozvody elektriky, vody, kanalizácie, vzduchotechniky a meniť sa bude aj spôsob vykurovania. Dôjde k úprave fasády, ktorá bude z veľkej časti presklená, a strechy, pričom sa vytvoria i tzv. extenzívne zelené plochy. Nahradia sa výplne otvorov a vzniknú tu tiež pochôdzne terasy.

Projekt počíta aj s parkovacími plochami, zeleňou a oddychovou časťou, chodníkmi a bezbariérovým prístupom či lávkou nad potokom pre peších.  V interiéri vzniknú okrem oddelení literatúry aj zóny na skupinové sedenia, obývačka pre mládež, miestnosti pre zrakovo

znevýhodnených, imobilných či pre 3D tlač a marketspace. Výnimkou nebudú ani moderné audiovizuálne prostriedky. A napokon nové centrum bude disponovať i vlastnou výstavnou sieňou a multifunkčnou sálou, ktoré napríklad v aktuálnych priestoroch knižnice absentujú.

 „Takmer 37 rokov fungujeme v prenajatých priestoroch Domu kultúry, ktoré však či už rozlohou aj dispozične nestačia pokrývať požiadavky a nároky našich čitateľov a návštevníkov mesta. Nemáme tu skladové možnosti, čitáreň ani študovňu a chýba nám aj zasadacia miestnosť. Všetky podujatia realizujeme vo výpožičných priestoroch, čo značne obmedzuje nás i užívateľov.  Do nových priestorov sa usilujeme dostať už vyše 10 rokov práve preto, aby sme skvalitnili naše služby. Nové sídlo to všetko zmení,  bude multifunkčným komplexom pre každú vekovú kategóriu od najmenších po seniorov a ponúkne im všetko pod jednou strechou a navyše v kvalitných a atraktívnych priestoroch,“ podotkla riaditeľka Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou Danka Molčanová.

V zrekonštruovanej budove bude sídliť Hornozemplínske osvetové centrum a Hornozemplínska knižnica.

Rekonštrukčné práce na objektoch by mali prebiehať 24  mesiacov. Nasledovať bude ďalšia fáza zameraná na dovybavenie interiéru budovy. Na tento účel plánuje knižnica využiť viaceré mimorozpočtové zdroje – Nórske fondy, Program IROP aj štátne zdroje, z ktorých už má schválené finančné prostriedky a zapojiť sa chce aj do výzvy Programu Interreg. Riaditeľka knižnice predpokladá, že si interiérové vybavenie stolovým a sedacím nábytkom, regálmi, ako i vybavenie multifunkčnej sály vyžiada investíciu v objeme 1,6 mil. eur.

„Osveta je súčasťou života vo vranovskom okrese už vyše 50 rokov. Aj táto budova vždy žila kultúrou a určite je potrebné to zachovávať aj v budúcnosti. Vznikne tu miesto, ktoré prinesie poznanie, vzdelávanie, umenie i multiplexný zážitok. Ak dve organizácie, ktoré majú vyšší kultúrny zámer budú spolupracovať, tak sa tu vytvorí nádherná synergia kultúry, a to bude naozaj silný zážitok pre náš región, doplnila riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska Martina Jurčová.

Vranovská knižnica sa hrdí titulom Knižnica roka 2018 udeľovanej rezortom kultúry. Má bohatý knižničný fond, ktorý v prvom polroku 2023 disponoval takmer 76 700 knižničnými jednotkami. Inštitúcia za dané obdobie eviduje vyše 3 300 registrovaných používateľov a  svojich priestoroch privítala až takmer 30 200 návštevníkov. Od januára do júna aktuálneho roku zrealizovala približne 300 podujatí na podporu čítania. PSK jej akvizíciu nových kníh v tomto roku podporil sumou 4 500 eur.

Tunajšia osveta poskytuje metodické poradenstvo v kultúrno-osvetovej činnosti už 53 rokov. Venuje sa neprofesionálnym umelcom a kolektívom. Organizuje súťaže, prehliadky v oblasti hovoreného slova a divadla, ako aj hudby, spevu, tanca folklóru, výtvarnej tvorby či fotografie. Reflektuje na potreby súčasnej doby a je otvorené inovatívnym trendom vzdelávania v kultúre.

Redakciu informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová. 

The post Vo Vranove nad Topľou vznikne nové kultúrne centrum pre knižnicu a osvetu appeared first on Vranovské novinky.

Prečítajte si tiež

KORENE A KRÍDLA: Módna prehliadka spojí ľudové tradície s prítomnosťou

Hornozemplínske folklórne slávnosti vo Vranove nad Topľou budú spájať. Ľudové tradície s prítomnosťou. Budú spájať ľudí. Tvorivými inšpiráciami, emóciou, zážitkom… Slávnosti. Hornozemplínske folklórne slávnosti. Sviatočný motív bude počas obidvoch dní dominantný. V každom detaile. Dôkazom, ktorý nás sprevádza celou kampaňou, je farebná paleta grafických vizuálov. Nejde o žiadnu náhodu. Práve naopak. Bavíme sa o pocte k odkazu, ktorý […]

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. A čo tak zažiť to? Napríklad na rodinnom folklórnom festivale Marusel vo Vranove nad Topľou. Program je vyskladaný s dôrazom na to, aby deti neostali v publiku. Pripravené sú totiž pre nich hlavné úlohy…

Marusel bude zážitkom, pretože Marusel je o zážitku. Jeho idea vychádza zo základného faktu – hry a hravosť sú deťom vlastné, sú neoddeliteľnou súčasťou ich sveta. Rodinný folklórny festival je symbolický aj v tom, že si požičal názov z detskej tanečnej hry, ktorú zaznamenala Melánia Nemcová v našom regióne. No a práve jednou z jeho nosných myšlienok je poukázať na kontrasty prežívanie detstva v minulosti a súčasnosti. „Deti sa v dnešnej dobe hrajú komerčne a virtuálne. My chceme, aby sa hrali reálne, ako tomu bolo voľakedy. Chceme im ukázať, aké jednoduché je hrať sa. Chceme ich naučiť hrať sa,“ uviedla riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

Marusel je o živých tradíciách, o živej kultúre. Folklórny festival s prívlastkom rodinný má pripravený scenár, pri ktorom máte pocit, že tvorivá inšpirácia sa organizátorom nikdy neminie. Každá pripravená aktivita má rovnaký cieľ – vtiahnuť deti do deja. Venovať sa im budú profesionálni lektori a animátori, ktorí ich pozvú do hravého sveta, kde im zábavnou formou pomôžu objaviť talent pre tanec, spev, herectvo… „Zážitok. Naším prianím je, aby sa ľuďom s Hornozemplínskymi folklórnymi slávnosťami spájal zážitok. Aby už počas týchto dvoch dní žili v očakávaní a tešili sa na to, či prinesie ďalší ročník,“ odpovedala Martin Jurčová na otázku, aké prianie sa jej spája s tohtoročnými Hornozemplínskymi folklórnymi slávnosťami. Rodinný folklórny festival Marusel je skvelým začiatkom, skvelou príležitosťou užiť si zážitok.

Kompletný program Hornozemplínskych folklórnych slávností a rodinného folklórneho festivalu Marusel nájdete na www.hornozemplinske.sk.

The post Rodinný folklórny festival Marusel pozýva: Chceme deti naučiť hrať sa appeared first on Vranovské novinky.

Prečítajte si tiež

HZOS vo Vranove nad Topľou získalo prestížnu Cenu ministerky kultúry SR

„Som veľmi rada, že dnes odovzdám ceny tým, ktorí svojím životom a tvorbou ostanú nesmrteľnými. Ich diela či systematická činnosť kultúrnych inštitúcii pretrvajú. Som si istá, že ich majstrovstvo budú obdivovať ešte mnohé generácie po nás,“ týmito slovami sa poďakovala a vyjadrila rešpekt laureátom Ceny ministerky kultúry Slovenskej republiky za rok 2020 Natália Milanová. V […]

Slávnosti. Hornozemplínske folklórne slávnosti. Sviatočný motív bude počas obidvoch dní dominantný. V každom detaile. Dôkazom, ktorý nás sprevádza celou kampaňou, je farebná paleta grafických vizuálov.

Nejde o žiadnu náhodu. Práve naopak. Bavíme sa o pocte k odkazu, ktorý nám v podobe ľudových tradícií zanechali naši predkovia.

„Nedeľňajší galaprogram má názov Sviatok na Zemplíne, a už len to má vlastnú veľkú výpovednú hodnotu. Sviatočné kroje boli totiž najparádnejšie! Sviatočný odev bol plný fantázie, tvorivosti, emócií… Farbami, ktoré sme použili, sme chceli poukázať na krásu Horného Zemplína a parádu, akou naši predkovia žili. Ak si uvedomíme, že to neboli profesionálni módni návrhári, ale obyčajní ľudia, o to viac im patrí naše uznanie,“ uviedla riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

Fascinácia ľudovými odevmi nielenže pretrvala po prítomnosť, ale stále ostáva inšpiráciou. V modernej verzii ju zdôrazní folklórna módna šou so symbolickým názvom Korene a krídla. Hornozemplínske folklórne slávnosti ju uvádzajú ako prehliadku, ktorá spája tradície s inováciou.

Dokázať ich spojiť si žiada umelecký cit a úctu. Moderná doba ich nesmie predbehnúť. Každá kolekcia musí byť aj o kreatívnej trpezlivosti, aby výsledok ladil s rešpektom k ľudovým tradíciám.

„Nebavíme sa iba o inšpirácii. Pri pohľade na každú kolekciu si musíme uvedomiť, že vďaka svojej vášni títo mladí umelci zachovávajú originálne ľudové motívy aj pre ďalšie generácie. Skôr ako začnú tvoriť, do detailov jednotlivé vzory a ich kombinácie skúmajú, často i priamo v teréne. Podklady, ktoré spracujú, sú z pohľadu histórie unikátnym materiálom,“ pripomenula M. Jurčová.

Motívy zo slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského, či svadobné šaty so zdôraznením symbolov života, krásy, lásky a mladosti – kolekcie „Inšpirácie“ a „Neha“ od Mišeny Juhász sú pozvánkou zažiť poéziu v móde. Poéziu v podobe stovky rokov starej techniky farbenia látok – modrotlače, ktorá bola v roku 2018 zapísaná do svetového zoznamu UNESCO.

Folklórna módna prehliadka a program s ňou spojený bude poctou a oslavou folklóru. FOTO: Imrich Makó.

S ľudovým krojom je spätá tvorba Dominiky Sakmárovej. Nielenže najmä tie z okolia Spišského hradu zbiera a opravuje, ale sama ich aj šije. Kreatívne pracuje s ideou, aby sa toto tradičné oblečenie stalo súčasťou moderného šatníka a mohlo sa tak ďalej rozvíjať. Neprehliadnuteľný je u nej environmentálny rozmer, ktorým upozorňuje na našu zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme a chceme žiť.

Oslavou ženy je kolekcia šperkov od Zuzany Barčákovej – BAZU. Počas prehliadky bude použitý šperkový seriál a doplnky z viacerých kolekcií inšpirovaných ženskými osobnosťami z histórie, ktoré sa odmietli podriadiť osudu, životu a dobe. Ich odkaz definuje postoj… Neprispôsobovať sa trendom, ale určovať ich. Nenapodobňovať krásu, ale žiť ju. Uveriť vo vlastné ja a vytvoriť svoj úprimný obraz, ktorý ustojí viac než jednu módnu sezónu.

Emócia. V publiku si nájde v sobotu večer každého. Režisér Vladimír Michalko vyskladal dynamický program, počas ktorého dostane fantázia naozaj umelecké krídla. Aj vďaka tanečnej skupine CreDance, speváčke Martine Ťaskovej a folklórnemu súboru Vranovčan.

„Počas minuloročnej folklórnej módnej prehliadky sa nedal v publiku prehliadnuť moment prekvapenia… Ako sa dá tradičná výšivka alebo časť odevu prispôsobiť, aby sme boli moderní a  zároveň aby sme prejavili úctu k tradíciám. Je naozaj fascinujúce sledovať, ako Mišena a Dominika dokážu v ľudovom odeve zdôrazniť prvky, ktoré v ňom bežný človek nájsť nemusí. Navyše, sú to veľmi charizmatické dámy, ktoré okolo seba šíria pozitívnu energiu, čím len zvýrazňujú svoj talent a zážitok pre publikum,“ dodala M. Jurčová.

Vstupenky na folklórnu módnu prehliadku Korene a krídla si môžete zakúpiť na www.kulturavranov.sk. Kompletné informácie k tohtoročným folklórnym slávnostiam nájdete na webe www.hornozemplinske.sk.

The post KORENE A KRÍDLA: Módna prehliadka spojí ľudové tradície s prítomnosťou appeared first on Vranovské novinky.

Spojiť generácie, prejaviť úctu tradíciám a to všetko podčiarknuť dobročinným rozmerom. Hornozemplínskemu osvetovému stredisku vo Vranove nad Topľou sa to v spolupráci s babičkami z denného stacionára v Banskom podarilo. Spôsob, akým prepojili projekty Babkoplet a Tajomstvá vzorov, v sebe nesie úžasné posolstvo symbolizované tradičnou vrchnou časťou ženského oblečenia – francijou.

Na počiatku bolo slovo. Aj takto to môžeme napísať. Keď si v Hornozemplínskom osvetovom stredisku povedali, že chcú pomocou digitálnych technológií uchovať tradičné vzory, ktoré dodávali  ľudovým krojom a odevom tvorivú majestátnosť, navštívila riaditeľka Martina Jurčová s jej tímom, okrem iných, obec Banské.

A reč prišla aj na francije, kvetovanú vlnenú šatku na krk. Na to, ako sa nosili, ako sa dedili z matky na dcéru… Čo spomienka, to unikátny príbeh. Práve atmosféra úprimných rozhovorov sa stala inšpiráciou a námetom pre tému Babkopletu v tomto roku. „Krok po kroku sme sa dostávali k tomu, že by nemuselo byť zlé venovať sa tradíciám, ale zároveň sme si povedali, že aj s pridaním niečoho nového,“ uviedla riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska Martina Jurčová.

Hoci v čase, keď sa nosili, mali v prvom rade praktický význam ochrany pred chladom, predsa len boli zrkadlom spoločenskej prestíže, ktorú si dnes môžeme v modernom ponímaní spojiť s kreatívnou noblesou módnych značiek. Pôvodné francije boli vytkávané ako celok alebo sa vzory na nich maľovali. Na krosnách ich utkali aj vo „verzii 2022“, ale tentokrát boli originálnym spôsobom ručne vyšívané. Ako výšivka bol použitý vzor typický pre bančanské košele. „Keďže naše šatky sú menších rozmerov, rozhodli sme sa ich darovať vranovským detským folklórnym súborom. V minulosti však boli francijky kvôli univerzálnosti tmavé, ale my sme chceli, aby pre deti vyjadrovali a symbolizovali radosť, preto sme išli aj do svetlých farieb,“ vysvetľovala M. Jurčová.

V dennom stacionári v Banskom priložilo ruku k dielu desať žien. Jeho vedúca Anna Lipkošová, ktorá si sadla za krosná, priznala, že návrh angažovať sa pri ich výrobe vníma ako vzácnu príležitosť predať odkaz o vlastnej histórii ďalším generáciám. „Mojim krédom je, že človek by sa mal na dôchodok pripravovať celý život, aby mal potom z čoho čerpať a odovzdávať. Tkanie na krosnách ma baví a keďže mám konečne na moju záľubu v ľudových tradíciách čas, veľmi som sa osloveniu od pani riaditeľky potešila,“ reagovala Anna Lipkošová.

The post Vranovské detské folklórne súbory dostali darček – nádherné francijky appeared first on Vranovské novinky.

Vo Vranove nad Topľou majú pevnú a úspešnú tradíciu Tanečné domy. Hoci vekovo nie sú obmedzené, predsa len najviac zastúpenou je generácia tínedžerov.

V Hornomzemplínskom osvetovom stredisku vo Vranove nad Topľou, ktoré Ministerstvo kultúry SR ocenilo ako Osvetu roka 2020, hľadali podujatie, ktoré by bolo vyslovene iba pre deti.

Názov Marusel pre festival a hier si v HZOS požičali z knihy Melánie Nemcovej známej etnografky, publicistky a choreografky, kde je takto pomenovaná dievčenská hra. „Keď sme si prechádzali aktuálnu ponuku kultúrnych podujatí, chýbalo nám niečo, čo by bolo iba pre deti, preto sme chceli priniesť novinku, ktorú by sme mohli oprieť o históriu a tradície,“ vysvetľovala riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

Hlavnou myšlienkou festivalu je podpora priateľstva medzi deťmi, aby sa medzi nimi odbúravala rivalita s dôrazom na vytváranie priestoru na vzácnu vzájomnú konfrontáciu folklórnych tradícií a modernej doby. Pridanou hodnou je i to, že organizovanie tematicky orientovaného festivalu prispieva k záchrane tradičnej ľudovej kultúry a tá najmladšia generácia je ideálnym nástrojom. „Našim prianím bolo a bude ponúknuť priestor deťom pôsobiacich v detských folklórnych súboroch, ktoré v našom regióne nemajú veľa príležitostí zúčastniť sa na podobných väčších festivaloch. Sme však radi, že naše pozvanie prijali aj deti, ktoré v súboroch nepôsobia a možno práve v Sedliskách sa nám ich podarilo inšpirovať k tomu, aby si k folklóru našli cestu,“ dodala M. Jurčová.

Mozaika aktivít bola naozaj pestrá. Deťom sa venovali animátori – študenti fakulty herectva Vysokej školy múzických umení, či lektori Martina Ťasková Kanošová, Michal Smetanka, Michal Jenčo ml., Klaudia Pribičková a Vladimír Michalko. Pripravené boli taktiež rôzne remeslá v interaktívnom podaní. „Chceli sme, aby si tento deň užili naozaj všetky deti. Ak je niektoré dieťa kreatívne, mohlo sa nájsť   v kreatívnej oblasti. Ak má kladný vzťah k tancu, spevu, či hudbe, mohli sa zabaviť v každom z pripravených workshopov,“ uviedla M. Jurčová.

­

The post Festival folklóru a hier Marusel pod hradom Čičva patril deťom appeared first on Vranovské novinky.

Porota v zložení Mgr. Janka Homzová, Beáta Halandová a zapisovateľka Anna Delyová vybrala z každej kategórie päť výtvarných prác do celoslovenského kola, ktoré sa bude konať v máji 2022 v SÚH Hurbanovo.

Výstava víťazných prác celoslovenského kola bude nainštalovaná v priestoroch Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou v mesiaci september 2022, kde budú odmenení aj víťazi z okresného kola.

Ocenení:

I. Kategória Materské školy

Ema Olachová, 4r., – „Let balónom“, ZŠ a MŠ Sedliská, uč. Michaela Bologáčová

Dominik Kiňa, 5r., – „Kozmom letí kozmonaut“, MŠ Hanušovce nadTopľou, uč. Bc. Miroslava Velebírová

Alžbeta Valčová, 4r., – „Vesmír“, MŠ Kladzany, uč. Bc. Gabriela Novotná

Sebastián Staško, 6r., – „Vesmírna loď“, MŠ Soľ, uč. Bc. Jaroslava Vasiľová

Joachim Konkoľ, 5r., – „Vesmírne dobrodružstvo“, ZŠ a MŠ Soľ, Bc. Natália Bačová

II. Kategória, Základné školy (0-4. ročník)

Richard Goroľ, 11r., ­- „Kamošky planéty“, ZŠ a MŠ Sedliská, uč. Mgr. A. Hudacká, A. Harvanová Karolína Vološinová, 8r., – „Vesmírna učiteľka“, ZŠ a MŠ Sedliská, uč. Mgr. A. Hudacká, A. Harvanová

Jaroslava Kováčová, 7r., – „Slniečko“, ZŠ a MŠ Sedliská, uč. Mgr. A. Hudacká, A. Harvanová. Karolína Ella Veliká, 9r., – „Vesmírna fantázia“, ZŠ Bernolákova, uč. Mgr. Simona Baková

Alžbeta Mitrová, 10r., – „Vesmírny autobus,“ ZŠ a MŠ Sedliská, uč. Mgr. A. Hudacká, A. Harvanová

Čestné uznanie:

Adam Kroka, 10r., – „Vesmírni bojovníci“, Spojená škola Vranov nad Topľou, uč. PaedDr. Tomáš Končár

Lukáš Prostredný, 16r., – „Vesmír“, Spojená škola Vranov nad Topľou, uč. PaedDr. Tomáš Končár

Slavomír Hricko, 10r., – „Mimozemšťania“, Spojená škola Vranov nad Topľou, uč. PaedDr. Tomáš Končár

III. Kategória, Základné školy (5.-9. ročník)

Ľuboslava Demková, 13r., – „Vesmír mojimi očami“, ZŠ Sídlisko II, uč. Mgr. M. Borošová

Zoja Václavková, 13r., – „Milujem život“,  ZŠ Hanušovce nad Topľou, uč. Mgr. Adriana Václavková

Katarína Anderková, 10r., – „Láska nikdy neprestane“,  ZŠ Hanušovce nad Topľou, uč. Mgr. A. Václavková

Anton Bužo, 15r., – „Už letím za tebou“, ZŠ Kukučínova, uč. Mgr. Jana Ottingerová

Alžbeta Lojanová, 12r., – „Sekunda“, CSŠ Školská 650 RO, uč. Mgr. Jozef Tušim

IV. Kategória, ZUŠ (0-4. ročník)

Oliver Kľučár, 12r., – „Líška“, ZUŠ Hanušovce nad Topľou, uč. Mgr. Anna Hrehová

V. Kategória, ZUŠ (5.-9. ročník)

Emma Kuzevičová, 10r., – „Lentilkovo“, ZUŠ Hanušovce nad Topľou, uč. Mgr. Anna Hrehová

The post Vesmír očami detí: Do celoslovenského kola postúpilo päť výtvarných prác appeared first on Vranovské novinky.

Prečítajte si tiež

HZOS vo Vranove nad Topľou získalo prestížnu Cenu ministerky kultúry SR

„Som veľmi rada, že dnes odovzdám ceny tým, ktorí svojím životom a tvorbou ostanú nesmrteľnými. Ich diela či systematická činnosť kultúrnych inštitúcii pretrvajú. Som si istá, že ich majstrovstvo budú obdivovať ešte mnohé generácie po nás,“ týmito slovami sa poďakovala a vyjadrila rešpekt laureátom Ceny ministerky kultúry Slovenskej republiky za rok 2020 Natália Milanová. V […]

Na začiatku príbehu bol projekt Medzigeneračné tandemy, s ktorým v Hornozemplínskom osvetovom stredisku vo Vranove nad Topľou začali v roku 2018. Jednou z aktivít so silným posolstvom je Babkoplet – ručne pletené výrobky od babičiek. Na prvom mieste si totiž nekladie za cieľ len odovzdať skúsenosti a zároveň inšpirovať učiť sa niečo nové, ale odkazom je tiež nezištne rozdávať radosť! Napr. minulý rok sa podarilo upliesť 180 pletenín pre novorodenecké oddelenie vo vranovskej nemocnici. Šikovné „babky – pletiarky“ sa spojili aj pred tohtoročnými Vianocami. „Tento projekt je o spájaní generácií a keďže naše babky – pletiarky pletú často podľa postupov na sociálnych sieťach, aj takýmto spôsobom sa nám darí generácie spájať a prepájať. Výsledkom potom je, že v každom jednom výrobku je obrovský kus kreativity a lásky, vďaka čomu je každá pletenina originálna,“ uviedla riaditeľka HZOS vo Vranove nad Topľou Martina Jurčová.

Tento rok sa plietlo od septembra do decembra s tým, že vlnu zabezpečilo HZOS. Pozitívnym signálom je určite i to, že do aktivity sa zapojili už aj mladšie dámy a spolu uplietli deky, papuče, či šály, ktoré sa na „osvete“ rozhodli venovať seniorom v CSS Ametyst v Tovarnom. Jeho riaditeľ Jozef Sabol sa nielen za darované pleteniny poďakoval, ale ocenil tiež pridanú hodnotu projektu, ktorou je odovzdávanie tradícií. „Je čas Vianoc a som rád, že v Hornozemplínskom osvetovom stredisku si spomenuli práve na nás a našich prijímateľov. Chcem sa poďakovať za krásnu tvorbu, ktorej výsledkom sú tieto pleteniny. Všetky tieto výrobky určite využijeme pre našich prijímateľov, ktoré rozdelíme najmä medzi tých, ktorí sú vysádzaní do kresiel alebo sú ležiaci,“ poďakoval sa riaditeľ CSS Ametyst v Tovarnom Jozef Sabol.

Keď sa o Babkoplete dozvedela Anna Bakajsová z Nižného Hrušova, ktorá má záľubu v štrikovaní od desiatich rokov, s dobrosrdečnosťou jej vlastnou si povedala, že neexistuje dôvod, prečo by sa  do projektu nemala zapojiť. Motivoval ju aj predvianočný čas Adventu, lebo, ako povedala, pocit, že mohla niekoho obdarovať, je nezaplatiteľný. „Svoju lásku som chcela venovať niekomu, kto bude obdarovaný týmito dekami,“ zdôraznila Anna Bakajsová a pridala aj knov-how, podľa čoho ladila farby. „Hnedá farba je farbou zeme, zelená je farbou pokoja a žltá pripomína slnko, čo znamená radosť, optimizmus, dobrú náladu.“

Historicky prvá víťazka súťaže Babička roka 2019 s úsmevom dodala, že nemá rada monotónnosť, preto drží krok s dobou a módnymi trendami prostredníctvom kníh a inšpirácie dostupnej na internete. „Veľmi ma to povzbudzuje a poháňa dopredu, lebo nerada robím to isté. Keďže o chvíľu sú Vianoce, pre všetky moje vnučky pripravujem prekvapenie. Ešte som to nerobila, preto verím, že ich to poteší. Občas zakuknú, čo robím, no vždy im len odpoviem – prekvapko,“ usmievala sa A. Bakajsová.

Bc. Elena Paľušová

The post A. Bakajsová z Babkopletu: Keď dáte do deky lásku, hreje veľmi príjemne appeared first on Vranovské novinky.