Dokument o Jurajovi Šaffovi je poctou človeku a tanečnému velikánovi

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Juraj Šaffa z Dlhého Klčova, ako nositeľ ľudových tradícií, inšpiruje celé generácie. V jeho rodnej obci sa na počesť tejto výraznej osobnosti koná už takmer tri desaťročia celoštátna súťaž sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha. Práve o tejto neprehliadnuteľnej osobnosti, ale aj o zákulisí podujatia nesúceho meno po tomto skvelom tanečníkovi natočil kolektív Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou emotívny dokumentárny film.

V Hornozemplínskom osvetovom stredisku vo Vranove nad Topľou prijali kovidové obdobie ako výzvu ostať v kontakte s priateľmi umenia aj napriek tomu, že sa nemohli konať žiadne kultúrne a spoločenské podujatia. Preto svoje aktivity presunuli do on line priestoru, kde začali s predstavovaním súčasných umelcov, no pridali aj archívne videá z rôznych súťaží.

Práve tu sa začal príbeh dokumentárneho filmu o Jurajovi Šaffovi ako pocte človeku, tanečníkovi, nezameniteľnej osobnosti. Materiálu z archívov HZOS, Národného osvetového centra, obce Dlhé Klčovo, či Štefana Kocáka bolo jednoducho priveľa, aby sa zmestili len do pár minút. „Keď máte okolo seba správnych ľudí a máte s kým spolupracovať, je to potom jednoduché,“ v jednej vete vystihla riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska Martina Jurčová pracovnú atmosféru, v akej dokument spracovávali.

Myšlienka pripraviť 55-minútový dokumentárny film vznikla spontánne, no spracovaná je s profesionálnym majstrovstvom. Autentické výpovede Juraja Šaffu dopĺňajú ďalšie autority z radov organizátorov, účinkujúcich, odbornej verejnosti, či rodinných príslušníkov, ktorí spomínajú na tohto vynikajúceho tanečníka, ale zároveň aj odkrývajú zákulisie Šaffovej ostrohy. „Tanec odpradávna vytvára emóciu, a nevieme prečo. Známe melódie vyvolávajú u ľudí pocit bezpečia, ale aj zimomriavky. Vieme len, že za to môžu naši predkovia, ich história a tradícia, ich život, ktorý nás láka do ich minulosti a otvára hranice možností. Takáto hranice možností otvoril aj nositeľ tanečných tradícií Juraj Šaffa v Dlhom Klčove,“ vysvetľovala M. Jurčová.

Spoluzakladateľom Šaffovej ostrohy je bývalý starosta Dlhého Klčova Andrej Kulik. Keď sa stretli začiatkom 90. rokov minulého storočia s bývalým riaditeľom HZOS Jozefom Švarbalíkom a Štefanom Kocákom, vymysleli regionálnu prehliadku sólistov tanečníkov z blízkeho okolia z Vranova, Michaloviec, či Košíc. „V tom čase bolo tesne po smrti Juraja Šaffu, preto nám napadalo, že keďže máme známeho folkloristu, skvelého tanečníka, tak teda skúsme zorganizovať takúto súťaž. Od začiatku sme sa dokonca stretli s takým nadšením, že doprovodným muzikantom sme ani nepreplácali cestovné. Sami sa nám hlásili s tým, že len si chcú prísť zahrať,“ zaspomínal si na začiatky Andrej Kulik.

Podujatie sa tešilo nielen podpore HZOS, ale aj Národného osvetového centra v Bratislave. Z pôvodnej regionálnej súťaže sa postupne vyprofilovala celoštátna a v posledných rokoch dokonca aj s medzinárodnou účasťou. O mimoriadne vysokej úrovni svedčí tiež fakt, že vo Východnej mal program z Dlhého Klčova niekoľko rokov nezastupiteľné miesto na centrálnom pódiu – Veľkej scéne. „Sama sa niekedy zamýšľam nad tým, akú silu má jeden človek, živočichár na družstve, ktorý svojim talentom dokázal ľudí pritiahnuť a inšpirovať. Beriem to tak, že folkloristi sú ľudia veselí a priateľskí. Práve priateľstvo spájalo a verím, že bude naďalej spájať ľudí, ktorí si našli alebo ešte len nájdu cestu do Dlhého Klčova,“ zdôraznila súčasná starostka Dlhého Klčova Ľubica Zubková.

Životný príbeh Juraja Šaffu je reklamou na ľudskú bezprostrednosť, nadhľad a pozitívny prístup k životu. Na najvyššom piedestáli mal ako výborný heligonkár ľudovú hudbu a samozrejme tanec. Typickými pre neho boli klobúk na hlave s dlhým kohútim perom a „čerkajúce“ zlaté ostrohy na čižmách. „Bol to úžasný starý otec, ktorý pre nás, keď sme boli deti, dokázal v okamihu vymyslieť akúkoľvek rozprávku. Keď si na neho spomenieme, vždy si ho predstavíme ako usmiateho dedka. Hoci bol neskôr s pribúdajúcimi rokmi slabší, stále mal v sebe iskru, životný elán. Tanec bol jeho život a vďaka nemu sa držal,“ zaspomínala si na neho jeho vnučka Katarína Sotáková.

Juraj Šaffa vyrastal bez otca, ktorý zahynul v I. svetovej vojne. Tancovať sa naučil na zábavách. Postupne si našiel vlastný originálny tanečný štýl. Hovoril mu „zemplínski, cifrovani, čerkani, čapašovi čardaš“. Viackrát zvíťazil na súťaži sólistov tanečníkov vo Východnej a tlieskalo mu aj publikum v zahraničí, napr. v Maďarsku, Rusku, bývalej Juhoslávii, či Poľsku. „Keď bol mládenec, chodil si večer na valal zatancovať. Učil sa od jedného kamaráta. Bavilo ho to a keďže mal rytmus v sebe, išlo mu to ľahko. Tanec však bral ako koníček a ani neriešil, ako dobre vie tancovať. Keď však prvýkrát vystúpil vo Východnej, kde mu povedali, že tancuje skvelo, ostal z toho nadšený. Pre nás, pre rodinu je to veľmi milé, že si ho ľudia zapamätali a ešte i dnes podľa neho tancujú,“ dodala K. Sotáková.

Na osobnosť Juraja Šaffu sa nezabudne. Či už vďaka Šaffovej ostrohe, dokumentárnemu filmu z dielne Hornozemplínskeho osvetového strediska alebo prostredníctvom jeho silnému odkazu, ktorý je v jeho rodnej obci stále živý. „Naše deti sa v základnej škole učia o významných osobnostiach a Juraj Šaffa bol bezpochyby jednou z nich. Okrem toho máme v obci detský a mládežnícky folklórny súbor, v ktorom sú chlapci od malička hrdí na to, keď vedia niečo, ako ujo Šaffa,“ pripomenula Ľ. Zubková.


Fotogaléria

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!