Bronzová sezóna HIT UCM Trnava. Pod historickým medailovým umiestnením volejbalistiek z malého Ríma je aj podpis odchovankyne vranovského MŠK Vanesy Sukovskej.
Príbeh trnavských volejbalistiek je príbehom pre film. V minulej sezóne skončili v Extralige žien na poslednom deviatom mieste. V základnej časti vyhrali jeden zápas zo šestnástich. V nadstavbe síce pridali ešte dve víťazstva vo ôsmich stretnutiach, ale stále to bola len kozmetická náplasť.
V Trnave nerezignovali. Práve naopak, otočili za predchádzajúcim súťažným ročníkom list a noblesne otvorili novú kapitolu. Vedenie klubu doplnilo káder a hráčky pridali na palubovke zvyšok. Ten najpodstatnejší v podobe konštantných výkonov. „Nikto nechce prehrávať, všetky sme mali ambíciu byť v tabuľke najvyššie, ale v minulosti sme na prvú štvorku nikdy nedosiahli. Pred touto sezóne sme sa však posilnili najmä na smečiarskom poste. Verili sme si, že teraz by to mohlo vyjsť. Za našim cieľom sme išli zápas po zápase. Keď sme splnili prvú métu, ktorou bol postup do nadstavbovej TOP 4, ešte viac nás to povzbudilo,“ začala náš rozhovor blokárka HIT UCM Trnava Vanesa Sukovská.
V športe je čiara medzi úspechom a neúspechom veľmi tenká. Volejbalistky Trnavy však túto výzvu hneď na úvod sezóny zvládli, a to impozantne sériou siedmich vystúpení bez prehry! „Hneď v prvom dueli v Žiline sa nám zranila naša nahrávačka. Bola to pre nás veľmi nepríjemná rana. Na druhej strane sme si uvedomovali, že sa musíme vzchopiť a hrať. Vtedy sme si povedali, že ideme bojovať aj za Táňu. Nakoniec sme vyhrali nielen v Žiline, ale aj nasledujúcich šesť zápasov,“ dodala V. Sukovská.
Sezóna v podaní volejbalistiek HIT UCM Trnava bola o radosti s medailovou bodkou na konci.
S výbornými výsledkami prišli nielen body do tabuľky, ale plniť sa začali tiež tribúny fanúšikmi. Bývalá hráčka Vranova, ktorej talent v MŠK vybrusovali Monika Lešková a František Minarčík, priznala, že byť na očiach verejnosti prinieslo so sebou aj väčší tlak. „Keď sme sa pohybovali v tabuľke na popredných miestach, bola to pre nás zrazu iná sezóna, ako tá prechádzajúca. Vďaka víťazstvám chodilo na naše zápasy viac ľudí a my sme ich očakávania vnímali. Priamo úmerne k tomu rástla potom i naša zodpovednosť. Nikto nechce byť hráčkou, ktorej chyba rozhodne o tom, či vyhráte alebo prehráte. V takýchto chvíľach je dôležité moment, ktorý vám práve nevyjde, hodiť za seba. Všetko je o nastavení hlavy!“ zdôraznila V. Sukovská, ktorá sa napr. s Nitrou stala majsterkou Slovenska stredných škôl a so spoluhráčkami nás reprezentovali na „školských“ majstrovstvách sveta v Brne.
Postup do nadstavby medzi najlepšiu štvorku získali Trnavčanky s vizitkou tímu, ktorý v základnej časti nebodoval iba dvakrát! V tejto elitnej spoločnosti sa začali pomaly, ale isto sústreďovať na vyladenie formy pre play off. „Fungovali sme ako tím. Dokázali sme sa presadiť na smeči, vedeli sme sa podržať v obrane. V nadstavbe boli stále považovaní za papierových favoritov najmä VK Slávia EU a VKP. Ostávali sme trpezlivé a zároveň sme veľmi túžili po úspechu. Vedeli sme, že najdôležitejšia časť sezóny nás ešte len čaká a tomu sme aj všetko prispôsobovali,“ pripomenula V. Sukovská.
Zaslúžený bronz. Vanesa Sukovská sa so spoluhráčkami teší zo zaslúžených bronzových medailí.
V štvrťfinále si Trnava poradila s Prešovom pomerom 2:0. Semifinále s VKP Bratislava už bolo inou volejbalovou symfóniou. „Policajtky“ viedli na zápasy 2:0, no zverenkyne trénera Rastislava Filípeka nespanikárili. V hlavnom meste vyhrali 3:0 a doma v 5-setovej dráme sériu vyrovnali. Rozhodnúť sa muselo v „malom finále“, ktoré výsledkovo zvládli lepšie reprezentantky VKP. „Tréner nám pred začiatkom semifinále povedal, že do každého zápasu musíme nastupovať, ako keby bolo v sérii 0:0. Keď sme prehrávali 0:2, už sme naozaj nemali, čo stratiť. Uvoľnili sme sa a podarilo sa nám vyrovnať na 2:2. O to viac škoda posledného zápasu. Neboli sme ďaleko od finále a hoci nás to mrzelo, museli sme sa rýchlo postaviť opäť na nohy. Čakala nás séria o tretie miesto a medaila bola pre nás dokonalou motiváciou,“ reagovala V. Sukovská.
V súboji o bronz vyzvali Trnavu jeho obhajkyne z Nového Mesta nad Váhom. Hráčky obidvoch tímov svojich fanúšikov „nešetrili“. Prvá dva zápasy odohrali na päť setov – v Trnave 23/25, 25/22, 26/28, 28/26, 15/12 a v Novom Meste nad Váhom 25/27, 21/25, 25/20, 25/10, 12/15. Výborne rozohranú sériu si už Trnavčanky neskomplikovali a doma pridali poslednú bodku v podobe víťazstva 3:1. „Samostatnou kapitolou boli naši fanúšikovia. Fantastickú atmosféru nám vytvorili doma, plný autobus za nami vycestoval do Nového Mesta nad Váhom. Hrali sme aj pre nich, hrali sme v eufórii. Ich podpora pre nás znamenala veľmi veľa, lebo sme ich nechceli sklamať. Hoci niekedy takáto zodpovednosť môže zväzovať ruky, náš prípad to proti Novému Mestu nad Váhom nebol. Všetko sa stretlo v pravý moment – chémia v kabíne, chémia na palubovke, chémia s fanúšikmi a výsledkom je historická sezóna,“ usmiala sa V. Sukovská.
Trnava je vďaka Spartaku futbalovým mestom, ale malý Rím žil aj volejbalom. „Fandiť nám v play off chodili aj futbaloví fanúšikovia. Dokonca sme dostali pozvanie na ich posledný zápas s Banskou Bystricou, kde nám v polčasovej prestávke zablahoželali s tým, že ich teší, že ďalší trnavský klub získal medailu. Zapriali nám, nech sa nám darí a musím priznať, že to bolo od klubu veľmi milé gesto,“ dodala V. Sukovská.
