Svidníčania, Humenčania alebo Bardejovčania by vo Vranove nad Topľou ušetrili 38 207 eur. Napísané zjednodušene, ale logika v odpadovom hospodárstve sedí! Obyvatelia môžu pomôcť ušetriť pre svoju samosprávu na poplatku za uloženie nevytriedeného odpadu na skládke.
Triedenie odpadu šetrí dvakrát! Najskôr vďaka jednoduchej rovnici. Menej vyprodukovaného nevytriedeného odpadu znamená nižšie náklady na jeho likvidáciu, ktoré si účtuje zberová spoločnosť.
Dôležitou súčasťou pri hýbaní s výškou nákladov je poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládke, ktorý sa odvádza do Environmentálneho fondu. Určuje ho zákon. Odstupňovaný je podľa percenta vytriedenia. Od 11 do 33 eur.
„Je to len poplatok, ktorý odvádzame do Environmentálneho fondu. Samozrejme sa z rozpočtu mesta osobitne uhrádza aj za dopravu a uloženie odpadu na skládku firme, ktorá je v meste poverená na zber a likvidáciu odpadu. Čím je menej zmesového (nevytriedeného) odpadu, tým sú náklady nižšie,“ pripomenula vedúca oddelenia životného prostredia Mestského úradu vo Vranove nad Topľou Zuzana Košalková.
Ako informovala vranovská radnica, v roku 2024 dosiahla miera separácie v meste Vranov nad Topľou 36,49 %. Pre porovnanie uvádza ďalšie mestá Svidník – 53,68 %, Humenné – 50,43 %, Bardejov – 50,43 %, Trebišove 46,88 %,Michalovce – 48,18 %, Prešov – 46,66 %.
V preklade na eurá to znamená… Mesto Vranov nad Topľou platí za tonu uloženého odpadu poplatok 22 eur, kým Svidník, Humenné či Bardejov 15 eur. V minulom roku sa vo Vranove nad Topľou vyprodukovalo 5 458,2 tony nevytriedeného odpadu. Ak to vynásobíme rozdielom vo výške 7 eur, dostávame sa k sume 38 207,40 eur z perexu.
„Triedenie odpadu je o dôslednosti a pravidelnosti. Každý správne vytriedený obal, každé vynesenie bioodpadu do hnedého kontajnera, každý vývoz nepotrebných vecí priamo na zberný dvor nás posúva ďalej. Každý z nás je dôležitý článok reťazca, ktorý končí nielen menšími nákladmi za likvidáciu odpadu v meste, ale aj čistejším prostredím a spokojnejším mestom,“ uviedla Zuzana Košalková.
Taktiež dodala, že miera vytriedeného odpadu má vplyv aj na príspevok, ktorý mesto získava z Environmentálneho fondu.
„Tohto roku bolo rozdelených šesť miliónov eur a mesto Vranov nad Topľou spätne získalo 22 695,80 eur, ktoré použije na zefektívňovanie likvidácie odpadu v meste,“ dodala Z. Košalková.
Za zber a likvidáciu vyseparovaných zložiek mesto neplatí. Má uzatvorenú zmluvu s firmou ENVI – PAK a.s., ktorá uhrádza všetky náklady spojené so zberom vyseparovaných zložiek (papier, sklo, plast ). Odpad musí byť vyseparovaný bez nežiaducich zložiek. Z. Košalková zároveň upozornila na záväzok Slovenska, ako člena Európskej únie. Na základe plnenia cieľov stanovených v odpadovom hospodárstve má separácia miest a obcí do roku 2025 predstavovať 55 %.
„Každý z nás môže prispieť k čistejšiemu mestu, zdravšiemu životnému prostrediu a zároveň aj k úspore nielen mestských, ale aj vlastných peňazí. Jednou z možností, ako to uskutočniť, je separácia odpadu,“ dodala Z. Košalková.
Čo je to separácia?
Čo je to vlastne separácia – triedenie odpadu? Všetok odpad, ktorý v domácnosti vyprodukujeme, tvorí zmesový komunálny odpad. Ten sa skladá zo zložiek, ktoré pred samotným vyhodením, musíme roztriediť na:
- biologicky rozložiteľný odpad (BRKO) – hnedá nádoba,
- papier – modrá nádoba,
- sklo – zelená nádoba,
- plast (okrem zálohovaných fliaš) – žltá nádoba.
Vo Vranove nad Topľou sa do žltej nádoby triedia aj tetrapaky a kovy. V rodinných domoch nádoby nahrádzajú farebné plastové vrecia.
