Stigmy. Fyzické znaky utrpenia Ježiša Krista. Svätý Páter Pio ich na svojom tele nosil viac ako päťdesiat rokov. Relikvia tohto talianskeho kňaza bola natrvalo uložená v gréckokatolíckom chráme vo Vranove nad Topľou, ktorý je zasvätený práve rodákovi z Pietrelciny. Slávnosť prenesenia relikvie bola spojená s posvätením nových ikon, ktoré písal Peter Vereščák.
Svätý Páter Pio v sebe od detstva prechovával hlbokú vieru. Občianske meno Francesco dostal na počesť sv. Františka z Assisi. Už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Kapucínsky habit si obliekol v šestnástich. Za kňaza bol vysvätený o sedem rokov neskôr. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1999 vyhlásil za blahoslaveného a v roku 2002 za svätého!
Zriedkavé patrocínium
Práve Svätému Pátrovi Piovi je zasvätený gréckokatolícky chrám vo farnosti vo Vranove nad Topľou – JUH-u. Toto patrocínium je na Slovensku zriedkavé, ale to nič nemení na hodnote a sile posolstva, ktoré zanechal.
„Otec Matúš Čekan, ktorý stavbu chrámu vo Vranove nad Topľou započal, mal k nemu hlbokú osobnú úctu,“ pripomenul prešovský arcibiskup metropolita vladyka Jonáš Maxim.
Pravosť relikvie potvrdil generálny postulátor Karol Calloni.
Muž modlitby
Svätý Páter Pio mal viacero mystických zážitkov. Zároveň sa mu pripisuje schopnosť bilokácie – byť súčasne prítomný na dvoch miestach. Známy je predovšetkým stigmami, fyzickými znakmi utrpenia Ježiša Krista po ukrižovaní a vnútornou silou pri prijímaní utrpenia. Na jeho tele sa prvýkrát objavili v roku 1910 a potom od roku 1918 až do konca jeho života. Vedci boli v tom čase opatrní a podpory sa mu nedostalo ani od cirkevných predstaviteľov.
„Aj keď je známe, že cirkevná vrchnosť sa k nemu postavila nie veľmi dobre, nikdy o cirkvi nepovedal krivé slovo, čo vychádzalo z jeho úcty k pravdivým autoritám,“ uviedol vladyka Jonáš Maxim.
Keďže bol mužom modlitby a so silnou úctou k eucharistii, podľa prešovského arcibiskupa, môže aj súčasný človek vďaka jeho príkladu nájsť inšpiráciu k hlbokému prežívaniu viery.
„Páter Pio bol mužom modlitby. Tento moment sa dnes, v rýchlej hektickej dobe, akosi vytráca. Nech je jeho životný príbeh pozvánkou nájsť si čas, zastaviť sa, dopriať si meditáciu, porozmýšľať nad svojim životom, kam idem, aký je môj cieľ, aké sú moje hodnoty,“ uviedol vladyka Jonáš Maxim.
Kúsok obväzu
O relikviu žiada biskup eparchie, kde je posvätený chrám, biskupa diecézy alebo predstaveného kláštora, kde je dotyčný svätý pochovaný.
„Miestny kňaz otec Štefan Vansáč nás, ako arcibiskupstvo, poprosil, či by sme nepožiadali o relikviu Svätého Pátra Pia z talianskeho San Giovanni Rotondo,“ vysvetlil vladyka Jonáš Maxim.
Relikviou je kúsok obväzu, ktorý prišiel do styku s krvou Svätého Pátra Pia.
Slovo relikvia pochádza z latinského reliquiae. V preklade to znamená pozostatky alebo niečo zanechané. Považuje sa za ňu osobná vec, ktorú svätec používal počas života alebo časť tela. Uloženie relikvie v chráme je pre každú farnosť mimoriadnou udalosťou.
„Keďže Páter Pio má zachované celé telo, nedávajú sa z neho žiadne časti. Dostali sme však obväz, ktorý prišiel do styku s jeho krvou. Sme poctení tým, že máme blízko svätého, ktorý bude prosiť za našu svätosť,“ reagoval miestny farár Štefan Vansáč.
Hlbšie prežívanie viery
Prítomnosť relikvie, ako fyzického dôkazu o existencii svätca, znamená pre veriacich jedinečnú príležitosť dostať sa do prítomnosti svätých „na dotyk“. Aj preto je pozvánkou k ešte hlbšiemu prežívaniu viery.
„Sviatok Svätého Pátra Pia slávime odpustovou slávnosťou 23. septembra. Každý mesiac máme v 23. deň modlitbu východnej cirkvi, tzv. moleben, počas ktorej sa modlíme práve k tomuto svätému. Moleben bude odteraz spojený aj s tým, že sa veriaci môžu prísť pokloniť k tejto relikvii,“ dodal Štefan Vansáč.
