J. Ďurian: Nič sme neskrývali

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Vedenie Bukózy Holding, a. s. reagovalo na medializované informácie z dielne Slavex Industrial Filters, s. r. o. tlačovou konferenciou. Prezident skupiny spoločností Ján Ďurian na úvod konštatoval, že situácia okolo úletu popolčeka v závere minulého roka ho mrzí, pretože sprevádzkovanie filtračného zariadenia v auguste 2011 malo priniesť do zlepšenia životného prostredia v regióne novú kvalitu. Pre lepšiu ilustráciu uviedol príklad, kedy v minulosti bol emisný limit na emitovanie popolčeka do ovzdušia 250mg/m3, inštalovanie elektrofiltra by jeho objem znížilo na 37 mg/m3 a do prevádzky uvedený rukávový filter podporovaný Bukózou iniciatívne dobudovaným mechanickým odlučovačom dosahuje úroveň 3mg/m3. Okrem toho dodal, že poľutovaniahodná je aj kampaň Slavexu namierená voči Bukóze, pretože českú firmu v Hencovciach nepovažujú za seriózneho a korektného partnera. „Zrealizovanou investíciou sme chceli vyslať signál, že naším záujmom je zvýšiť kvalitu životného prostredia v tomto regióne, lebo práve tu žijú všetci ľudia, ktorí u nás pracujú a poznajú, ako naše zariadenia fungujú. Keď rozbor vzorky potvrdil, že popolček unikol od nás, nič sme neskrývali a slušne sme sa ospravedlnili. Mrzí nás, že i napriek tomu všetkému budú Hencovčania o našej korektnosti opäť pochybovať,“ dodal J. Ďurian.

Predmetom sporu medzi spoločnosťami sa stalo kvalitatívne plnenie záväzkov na základe zmluvy o dielo. J. Ďurian ako hlavné argumenty uviedol skutočnosť, že namiesto projektovaného plechu s hrúbkou 4 mm bol dodaný materiál o jeden milimeter tenší a kvalite zváračských prác dal prívlastok amatérska. Smerom k českej spoločnosti odmietol aj jej tvrdenie, že slovenským partnerom dali 40%-tnú zľavu. „Zariadenie nám chceli predať o 40% drahšie, ale nakoniec sme ho vyrokovali za normálnu konkurenčnú cenu. Dnes je síce plne funkčné, ale zníži sa jeho životnosť, ktorá bola projektovaná na 20 rokov. Preto sme si voči generálnemu dodávateľovi Živene uplatnili faktúru spôsobenej škody a rozdielov vo výške viac ako 200 tis. €, čo sme si započítali s inými pohľadávkami. O to viac považujem za nekorektné zo strany Slavexu vyjadrovať sa na adresu Bukózy, keď s nimi nemáme žiadny vzťah,“ uviedol J. Ďurian, ktorý nevidí na rokovania so Slavexom dôvod, pretože jeho zástupcovia v minulosti na navrhované termíny stretnutí nereagovali.

J. Ďurian zdôraznil, že zavedením nových technológií prenášajú do praxe pozitívne environmentálne hodnoty, ale garantovať bezchybnosť techniky akéhokoľvek druhu nedokáže nikto, čo bol aj tento prípad, kedy tepelná sonda zlyhala a nesprávne signalizovala vysokú teplotu. Počítač reagoval prepnutím systému „cez filter“ na bypass a ventilátor vyfúkol usadeniny do ovzdušia. Tento proces trval šestnásť minút, kým počítač prehodnotil situáciu a opäť uviedol do prevádzky filter. Tiež odmieta tvrdenia, aby zamestnanci Bukózy obsluhovali zariadenie na spaľovanie biomasy neodborne. Podľa predsedu predstavenstva Jaroslava Fica čistenie spalín pomocou rukávového filtra je štandardná technológia, ktorú ponúka niekoľko desiatok firiem, vrátane zaškolenia personálu. „Merania emitovaného popolčeka ukázali, že zariadenie ovládame správne. Špičkovou technológiou sú tiež raketoplány, a zlyhajú. Okrem toho, celý proces riadi počítač cez program. My naozaj nevieme do neho vstúpiť a otvoriť bočný bypass,“ vysvetľoval J. Ďurian.

Vedenie Bukózy Holding, a. s. rovnako odmieta fámy o tom, že v kotle na biomasu spaľujú aj iný odpad, ako je kôra stromov a odštepy z dreva. Keďže technológia bola zakúpená s pomocou eurofondov, spoločnosť sa zaviazala, že najbližších päť rokov bude spaľovať iba biomasu. „Zloženie nášho popolčeka je v zmysle zákona klasifikované ako popolček z rašeliny a neupraveného dreva, čo je obyčajný odpad. Navyše tento druh popolčeka sa používa na kompostovanie, alebo pestovanie rastlinných produktov pre ľudí. Priznávam, že je nepríjemné, ak sa stane niečo podobné a pri dlhodobom pôsobení môže byť popolček škodlivý, ale v našom prípade išlo iba o šestnásť minút, navyše v noci, teda v čase, kedy bolo zasiahnutých minimum ľudí,“ konštatoval J. Ďurian.