Všetko sa začalo ráno o 10:30 hod., keď sme nastúpili do autobusu. Nevedeli sme sa dočkať, kedy docestujeme do Popradu, ale hlavne do Žiliny. Na obed sme sa zastavili v popradskom nákupnom centre, kde sme si popozerali obchody, no najviac nás zaujali stavebnice, ktoré výstava práve prebiehala. Cesta do Žiliny ubehla rýchlo. Keď sme tam dorazili, učitelia nám dali inštrukcie a pán učiteľ Vasilko nám rozdal lístky na futbalový zápas. Vybrali sme sa na štadión, kde sme čakali približne hodinu, kým sa začal futbal.
„Kam utekáte, nikde nechoďte, veď to ešte nezačalo?!“ pýtal sa nás učiteľ. No my sme boli pripravené urobiť si zaujímavé fotky. Tribúny boli preplnené a zápas sledovalo viac ako 10 500 ľudí. Na obrazovke sa zobrazil stav 0:0 a všetci netrpezlivo čakali, kto dá prvý gól. Neraz letela lopta aj do hľadiska, no nikto si ju nechcel nechať a každý ju poctivo vrátil. Nezaobišlo by sa to bez komentára nášho učiteľa: „Nechaj si ju! Vidíte, toto je výchova.“ Všetky tie pády a fauly nám dokazovali, že im nie je všetko jedno. Oči museli behať sem a tam, lebo lopta bola ako nezastaviteľná strela. Českí fanúšikovia nemali šancu, pretože štadiónom sa ozývalo skandovanie v prospech Slovenska. Vonku bolo chladno, padal sneh, ale mexické vlny obklopovali celé ihrisko. Reakcia pána učiteľa Vaterku z SOŠ drevárskej: „Vždy, keď je veľa divákov, je dobrá atmosféra. Ako sme mohli vidieť, nechýbajú ani mexické vlny, ale keď je málo ľudí, tak je atmosféra iná.“ Nech boli naše tipy akékoľvek, všetci sme boli spokojní s víťazstvom.
Zápas sa začal o 20:30 hod. Žiak z SOŠ drevárskej opisuje úvod zápasu: „Slabé tempo zo začiatku polčasu. Ale odkedy sme strelili gól, atmosféra bola iná a aj Česi sa rozbehli.“ Bolo to dosť dramatické. Počas prvého polčasu sme boli svedkami nádherných Hamšíkových “nožničiek“. „Bola mi zima. Mám omrzliny, ale Hamšíkove nožničky boli na nezaplatenie.“ Takto opisuje svoj zážitok žiačka 9. ročníka. O to viac nás potešil gól hráča Ondreja Dudu. Druhý polčas už nebol taký napínavý, lebo sme nedali ďalší gól a naši hráči už boli unavení. Cesta domov bola veľmi zábavná, hlavne keď sme sa snažili spraviť niekoľko rozhovorov s našimi spolužiakmi a vlastne s každým, kto bol s nami na zápase. Opýtali sme sa nášho učiteľa Vasilka na jeho pocity zo zápasu: „Moje pocity sú trochu chladné, daždivé, ale napriek tomu pozitívne.“ Žiačka 6. ročníka opisuje zápas takto: „Slovensko a Česko sú dvaja rivali, ktorých zápasy sú veľmi napínavé.“
Po zápase boli takmer všetci unavení. Cestou domov si niektorí pospali a chlapci sa zabávali. Keď sme dorazili do Slovenskej Kajne, prišli po nás rodičia a šli sme domov.
Za tieto nezabudnuteľné zážitky ďakujeme našim učiteľom, ktorí to celé zorganizovali.
Klaudia Petráková 9. roč, Alex Nus 6. roč., Kristián Kollár 6. roč. zo ZŠ Slovenská Kajňa
