Spartanské dobrodružstvo odštartovalo v Európe v roku 2012 vo Vechci, ktorý si v sobotu pripísal na konto ďalšiu unikátnu premiéru, pretože prvýkrát na starom kontinente hostil najťažšiu zo série pretekov SPARTAN RACE – ULTRA BEAST. Rozmenené na drobné – 49 kilometrov, + 2000 výškových metrov a 71 umelých prekážok v katastroch obcí Vechec, Juskova Voľa a Banské. Na extrémne náročnú trať vybehlo 1850 pretekárov zo štrnástich krajín, medzi ktorými patrili k najlepším reprezentanti Spartan Patriot Teamu Slovakia. O celkové 3. miesto v kategórii družstiev sa zaslúžili Roman Bak, Michal Ivančo, Filip Kušnír a Marcela Bartková. Dodáme, že s časom 5:33:10 zvíťazil Peter Žiška.
Michal Ivančo prispel k tomuto umiestneniu konečným 15. miestom. V jeho prípade platí, že má za sebou naozaj výnimočné športové leto. V priebehu týždňa absolvoval dvoch Iron Manov, bol členom víťaznej štafety Od Tatier k Dunaju a v sobotu pridal do tejto zbierky športových výziev Spartan Ultra Beast. „Viacerí sa ma pýtali, čo bolo náročnejšie, či Iron Man alebo Spartan Ultra Beast. V obidvoch prípadoch musí byť človek pripravený nielen fyzicky, ale aj psychicky, no inak je to neporovnateľné, pretože obidvoje preteky kladú špecifickú náročnosť. Musím však povedať, že keby som mal ísť teraz na ďalší Ultra Beast, zvažoval by som, či sa do toho nahrniem. Určite mám pred touto kategóriou zo série Spartanov rešpekt,“ hodnotil Michal Ivančo.
Na trati, ktorá bola rozdelená na tri okruhy, strávil 7 hodín a 13 minút. Špecifikom Vechca je členitý terén s viacerými „výživnými“ stúpaniami a aj M. Ivančo priznal, že trať bola hodná úrovne Ultra Beast. „Profilovo bol najťažší druhý úsek, ale pocitovo mi dal najviac zabrať tretí okruh, kedy nám všetkým ubúdali sily. Navyše v závere organizátori pripravili sériu prekážok s preliezaním steny, šplhaním, rúčkovaním, či vyťahovaním vriec. Laná už boli poriadne mokré a zablatené, preto bolo náročné udržať ich. Dokonca v poslednom kole som ani vrece na kladke nevytiahol, lebo lano sa mi v rukách šmýkalo. Bol to však Ultra Beast a náročné podmienky musia byť jeho súčasťou. Mnohí na preteky nastupovali s tým, aby vôbec dobehli do cieľa. Keďže sme nevedeli, čo nás čaká, bola to pre nás všetkých nová výzva. Hoci si myslím, že som mohol skončiť aj lepšie ako na 15. mieste, posledných desať kilometrov som už čas neriešil. Sústreďoval som sa iba na to, aby som v zdraví dobehol,“ dodal M. Ivančo.
Zástavu Spartan Patriot Teamu Slovakia držal najvyššie Roman Bak. V celkovej klasifikácii skončil na 13. mieste a zo Slovákov dobehol tretí! Preteky rozbehol opatrne s cieľom neprepáliť tempo a vyhnúť sa burpees, čo sa mu aj podarilo. „Na trati som sa absolútne nevenoval tomu, aký som v poradí. Nechcel som totiž rozmýšľať nad tým, či ešte musím niekoho predbehnúť, len som sa sústredil na môj výkon. Dokonca som si na hodinkách vypol aj kilometre. Nevedel som teda ani to, koľko som odbehol a koľko ešte odbehnúť musím,“ vysvetľoval svoju taktiku Roman Bak.
Náročné podmienky na trati však pre R. Baka nie sú nepriateľom. Skúseností má zo spartanských majstrovstiev sveta v USA v Squaw Valley, štafety Od Tatier k Dunaju a maratónu Olympus s výbehom pod najvyšší grécky vrch Mytikas s prevýšením 3 400 m! Napriek tomu priznáva, že v sobotu sa opäť naučil niečo nové. „Na prvom mieste u mňa asi ostane maratón v Grécku, pretože som absolútne nevedel, čo ma čaká a preteky som si to odtrpel naozaj dokonalým spôsobom. Teraz som si akurát mohol dopriať o čosi viac oddychu… Okrem toho, nepripravujem sa na ultra behy, ale sústreďujem sa skôr na kratšie a rýchlejšie trate. Som však rád, že som mohol spoznať ako reaguje moje telo pri takýchto záťažiach, vďaka čomu som opäť o niečo múdrejší,“ pripomenul R. Bak.
Pri takejto enormnej záťaži je fatálne dôležité dopĺňať do tela výživu, aby mal bežec energiu, nedehydroval sa a nechytili ho kŕče. „Keď sme dokončili okruh, prišli sme do komfort zóny, kde sme si mohli naplniť vodu, vziať nejaké gély a magnézium. Keďže som nechcel strácať čas, v tom zhone som si namiesto magnézia vzal do druhého kola kofeínové tablety a na trati som rozdiel dostal pocítiť. Na druhej strane, mal som iný „doping“. Po dobehnutí ma na štadióne čakala a podporovala manželka. Dostal som od nej pusu a bežal ďalej,“ usmieval sa R. Bak.
Magnézium si doplnil až pred tretím okruhom a pri stúpaní k lomu nad Vechcom si musel siahnuť nielen do zásob vo vaku, ale na maximálne otáčky pracovala aj mentálna kondícia. „Top prekážkou bol pre mňa lom, kde sme museli naplniť vedro až po okraj štrkom a odbehnúť s ním približne kilometrový úsek. Nakoniec som ho zvládol bez jedinej prestávky za 20 minút, ale prekvapilo ma, že organizátori dokázali vymyslieť intenzitou tak náročnú prekážku. Pozeral som si videa z Ultra Beastu spred roka z USA a vo Vechci sme dostali zabrať viac. Preto si myslím, že 99% z nás bojovalo viac s prekážkami ako s kilometrami,“ uviedol R. Bak.
Spartan Race sa v sobotu vydaril na jednotku s hviezdičkou. Vechec má za sebou ďalšiu skvelú kapitolu, ktorú si vďaka precíznej práci organizátorov užili všetci. Pripravená bola totiž aj verzia Sprint, deti si mohli vyskúšať toto dobrodružstvo v rámci Kid Race a o zábavu sa postarala kapela Heľenine oči. Pretekári dostali, ako sa na akciu tohto rangu patrí, poriadne zabrať a ich boj s nástrahami trate sledovali fanúšikovia s o to väčším rešpektom. Jednoducho, Spartan Race do Vechca patrí!
