Majestátne zviera, majestátny šport! Vranovčan Patrik Spišák sa venuje parkúrovému jazdectvu dvanásť rokov. Za jeho úspechom na tohtoročnej Stropkovskej zlatej podkove a zároveň Majstrovstvách východoslovenskej oblasti v kategórii amatérov je príbeh o hodnotách, prístupe a neskopírovateľnom vzťahu jazdec – kôň.
Kôň je synonymom noblesy. Má povesť dokonalého partnera pre dobrodružstvo. Na ľudí pôsobí magicky. Jeho charizme sa človek ubrániť nedokáže. Patrik Spišák mal ku koňom pozitívny vzťah od detstva. Poznajú to mnohí rodičia… Deti si chcú vysadnúť do sedla a odjazdiť pár metrov. Pri rôznych príležitostiach.
„Ak ma pamäť neklame, naši ma od koní vždy bezpečne držali. Keď som chcel pod stromček „koníka“, dostali sme s bratom štvorkolku,“ usmieval sa Patrik Spišák.
Ako šport si vybral hokej. Z ľadu ho však „stiahlo“ nepríjemné zranenie. Dnes na to spomína s nadhľadom, ale zároveň priznal, že pri jeho subtílnejšej postave cítil, ak sa pri mantineli stretol so protihráčmi z vyšších váhových kategórií.
Vtedy zohral dôležitú úlohu jeho otec Maroš Spišák, ktorý sám v minulosti aktívne súťažne jazdil.
„Som presvedčený, že som to zdedil po ňom, DNA nepustí. Práve on mi povedal: Poďme k Oľge Baranovičovej, vyskúšaj si jazdenie. Dopadlo to tak, že o rok sme kupovali koňa,“ zaspomínal si na svoje úplne začiatky v 14 rokoch Patrik.
Parkúrové jazdectvo je o dokonalej harmónii medzi jazdcom a koňom. FOTO: Nora Antalíková.
Začínal s kobylou Carola, ktorá dnes má 24 rokov. Práve Patrikov vzťah k nej dokonalým spôsobom ilustruje jeho hodnoty.
„Carolu som jazdil šesť rokov. Kvôli zdravotným problémom sme ju museli zo športu vyradiť, ale nechal som si ju. Veľa ma naučila a neurobil by som jej to, aby sme ju predali. Chcem ju dochovať!“ zdôraznil Patrik.
Počas štúdia na vysokej škole vstúpila do jeho športového života v tom čase štvorročná kobyla Cassidi. Má výrazný skokový potenciál, ale na druhej strane až príliš temperamentný pôvod, ktorý zdedila po obidvoch rodičoch.
„Viackrát som rozmýšľal, ako niekoho napadlo dať jej rodičov dokopy (úsmev). Keď uvidela prekážku, rozbehla sa tak, že bola nekontrolovateľná pred skokom, ani za skokom. Tým pádom dochádzalo k chybám. Stávalo sa, že všetko zbúrala, udrela sa ona a ublížiť mohla aj mne,“ pripomenul Patrik.
K spolupráci s Cassidi sa postavil ako k výzve. Zásadné rozhodnutie, ktoré urobil, bola zmena jeho jazdeckého štýlu od základov. Pre laickú verejnosť vysvetlíme, že keď ju začal pod vedením trénera Róberta Sopkoviča jazdiť, mala päť rokov a u koní je to stále mladý vek.
„Mladé kone sa jazdia inak, ako staršie a skúsené. Počas celého jazdenia komunikujeme s koňom cez jeho papuľu. Navyše, Cassidi je na papuľu veľmi citlivá. Jazdec musí byť vtedy v ruke jemný, v tomto som sa potreboval úplne zdokonaliť. Musel som si dávať veľký pozor na to, kedy je to ešte ok a kedy je to za hranou,“ doplnil Patrik.
Patrik Spišák a Cassidi v akcii. FOTO: Nora Antalíková.
Popri cite v ruke paralelne pracoval aj na ďalšom zdokonaľovaní v technike jazdenia. Na Slovensku je preferovaný jazdecký štýl, kedy sa jazdec drží kolenami pevne v opierke sedla. Keďže nechcel zmariť potenciál svojej kobyly, rozhodol sa urobiť dôležitý krok on. Zmenil sed.
„Pri Cassidi som sa potreboval naučiť sedieť uvoľnene a zároveň nespadnúť. Teraz mám koleno voľné, pretože ak by som mal kolená stále zavreté, tlačil by som na ňu a na mladé kone to vytvára tlak. Všetko totiž cítia, potom sú nervózne a nesústredené,“ vysvetlil Patrik.
S Cassidi si dal za cieľ skákať súťažne. Túto ambíciu mal už skôr, ale končil farmáciu a skĺbiť študijné povinnosti, tréningy, plus k tomu ešte preteky, nebolo jednoduché. Po úspešne zvládnutých štátniciach im už nič v ceste nestálo. Prvýkrát sa v tejto sezóne súťažne predstavili na Stropkovskej zlatej podkove a zároveň Majstrovstvách oblasti Východ v kategórii amatérov.
Tréning a súťaž sú pre koňa dva samostatné svety. Kôň je veľmi vnímavé zviera. Kým tréning prebieha v komornej atmosfére na overenom známom mieste, preteky sú o niečom úplne inom. Nové prostredie, nové podnety… To všetko odpútava pozornosť!
„Ľudia, hluk, reklamné panely, vlajky, dva reklamné kočiare, v strede parkúru zaparkované auto… To sú elementy, ktoré kôň bežne pri prekážkach nevidí, preto ho to rozptyľuje a dokonca sa ich niektorí aj boja. Cassidi napr. prvýkrát videla kočiar. Samozrejme, hneď pri ňom bola prekážka. Mal som čo robiť, aby vôbec popri ňom prešla. Navzájom si však už natoľko veríme, ja jej, aj ona mne, že to zvládla,“ pochválil 9-ročnú Cassidi, pričom dodáme, že optimálnym vekom, kedy sa kôň považuje za skúseného a vyskákaného, je 11 až 12 rokov.
Ak spočítame všetky okolnosti, pred Patrikom nestála jednoduchá úloha. Parkúrové jazdectvo je o absolútnych detailoch. Pokiaľ akékoľvek, i drobné, zaváhanie vyvedie koňa či jazdca z rytmu, na korigovanie neostáva veľa času, ani priestoru.
„Pred súťažou si, ako jazdec, prechádzam parkúr. Jednou z vecí, ktorú si musím zapamätať, je poradie skokov. Ak skočíte skok mimo poradia, nasleduje diskvalifikácia. Zároveň si odkráčam vzdialenosti medzi skokmi, ktoré sú za sebou 20 – 30 metrov, niektoré aj bližšie, vrátane kombinácii dvoj a trojskokov. Toto je dôležité kvôli tomu, aby som vedel určiť na koľko cvalových skokov to vychádza. Parkúr je však živý, stať sa môže kadečo. Ak kôň skočí pridlhý skok a dostane sa k druhej prekážke príliš blízko, môže ju zbúrať alebo odmietnuť skočiť,“ vysvetlil Patrik.
Cassidi predviedla v Stropkove skvelý výkon! FOTO: Nora Antalíková.
Na majstrovstvách v ich kategórii sa jazdili dve kolá. Prekážky boli vo výške 110 cm. Hoci z tréningu majú naskákaných o pätnásť centimetrov viac, súťažne ich skákali premiérovo. V Stropkove obstáli na výbornú! Obidve kolá prešli čisto a kvalifikovali sa do finálového rozoskakovania.
„Cassidi musím pochváliť. Napriek scenárom, ktoré sa mohli kvôli vyššie spomínaným okolnostiam udiať, pôsobila veľmi pokojne. Jazdila presne podľa mojich pokynov, maximálne spolupracovala. Mal som z nej naozaj veľmi dobrý pocit,“ hodnotil Patrik.
Do finále postúpili tri dvojice. Prekážky mali výšku 120 cm. Súťaž gradovala! Kým v prvých dvoch kolách je podmienkou absolvovať parkúr čisto, so stopercentnou úspešnosťou nad prekážkami, v rozoskakovaní už rozhoduje o konečnom poradí aj čas. Patrik Spišák a Cassidi skončili druhí o 87 stotín!
„Presne viem, kde sme stratili dve sekundy. Na predposlednej prekážke dala dlhší skok, ako mala. Keďže dopadla o dva metre ďalej, potreboval som ju na posledný skok otočiť. Pred pretekmi trošku popršalo a pošmykla sa. Aby sa vyrovnala, na chvíľu prešla do kroku a to rozhodlo v náš neprospech,“ opísal kľúčový moment pretekov Patrik, ktorý reprezentuje JK NOVOTEAM Abrahámovce.
Počas celého rozhovoru vyžarovala z Patrika Spišáka mimoriadne pozitívna energia. O jazdení hovoril s vášňou, no zároveň s rešpektom a pokorou. Aj preto sme v perexe napísali, že jeho príbeh je o hodnotách, prístupe a neskopírovateľnom vzťahu jazdec – kôň. Tento zážitok si však nechce nechať iba pre seba. V jeho plánoch smerom do budúcnosti je otvorenie jazdeckého areálu s možnosťou ustajnenia koní.
„Našim, myslím spoločným plánom s otcom, je sfunkčniť v blízkosti Vranova jazdecký areál. Jazdectvo je nádherný šport a našim prianím je priblížiť ho k ľuďom čo najviac, čo najbližšie. Rád by som otvoril aj jazdeckú školu, ktorú by som viedol pre deti. Nechcem len hovoriť o tom, že by sme ich mali vytiahnuť od mobilov a počítačov, ale rád by som pre to niečo reálne urobil,“ zdôraznil Patrik.
Športovou výzvou pre Patrika Spišáka je účasť na majstrovstvách Slovenska. FOTO: Nora Antalíková.
Po športovej stránke je jeho ambíciou kvalifikovať sa a predstaviť budúci rok na majstrovstvách Slovenska.
„Ak sa chcem kvalifikovať, musím absolvovať sériu pretekov s výškou, na akej sa budú skákať majstrovstvá. Prvé dve kolá sa skáču na výške 110 cm, tretie je na 115 cm a rozoskakovanie 125 cm. V tréningu by sme chceli naskákať 130 cm, aby sme mali aj rezervu,“ načrtol plány a vzápätí s úsmevom dodal: „Budúci rok od toho neupustím, nevzdám sa toho. Kvalifikovať by sme sa chceli čím skôr, aby som na seba zbytočne nevytváral tlak.“
Popritom bude postupne obsadať 4-ročného valacha Farga. V parkúre sa síce obsadajú kone v troch rokoch, ale dali mu rok navyše.
„Základy bude s Fargom robiť tréner Róbert Sopkovič, ktorý je odborníkom a vždy je lepšie, ak to na začiatku robí skúsený profesionál. Postupne sa však pridám aj ja. Budem si ho pripravovať, aby sme si na seba zvykli a vytvorili vzťah ako s Cassidi. Bude to ďalšia skúsenosť, na ktorú sa teším,“ dodal Patrik.
