Roman Bak vyhral Stefanik Trail 80, na trati mu pomohla aj šatka od dcéry

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Ultrabeh Stefanik trail patrí v bežeckej komunite na Slovensku medzi najrešpektovanejšie. Individuálne sa beží v troch verziách „140“, „80“ a „40“. Na 86 kilometrov dlhú trať vybehol Roman Bak v Sološnici a do Bratislavy dobehol ako prvý. Počas po 8 hodín, 47 minút a 12 sekúnd prežil ďalší unikátny (prí)beh…

Jednou z motivácií Romana Baka odbehnúť Stefanik Trail 80 bolo otestovať vlastné limity na konci sezóny, počas ktorej kládol dôraz najmä na triatlon. Špecifikom ultrabehov je, že ak ich chcete zvládnuť s výsledkovým očakávaním, nestačí mať len natrénované kilometre, ktoré mu z triatlonovej kombinácie síce nechýbali, ale… „Pri trailoch je dôležitá svalová pamäť na výbehy a hlavne zbehy, len vytrvalosť z maratónov nestačí. Keďže na Stefanik trail som štartoval mesiac po poslednom half Ironmanovi, pripravený som bol na päťdesiat percent,“ priznal Roman Bak.

Príprava na 86-kilometrovú výzvu so sebou prináša dôraz na každý detail. Jedným z kľúčových je správna bežecká obuv. Pri alchýmii musíte brať do úvahy kombináciu terénu v prírode s asfaltovým povrchom. Hoci tvoril iba 20%, prechody predpokladajú opustenie komfortnej zóny. Navyše pri takýchto vzdialenostiach nie sú výnimkou otlaky a opuchy chodidiel, čo znamená mať obuv s veľkosťou o polčísla až jedno celé číslo väčšiu. „Z mojej strany to bolo trošku bláznivé, lebo botasky som si kúpil deň pred pretekmi, aj to cestou do Bratislavy. Model, ktorý som si vybral, som mesiac pred pretekmi reklamoval a hoci mi sľúbili poslať nový pár, vrátili mi peniaze, v ktorých sa však behať nedá. Prešiel som si predajne v Košiciach, Prešove, Poprade a nakoniec som ich kúpil v Dolnom Kubíne. Hoci som vedel, aký model potrebujem a tento risk mi nakoniec vyšiel, už to takto nikdy neurobím,“ dodal s úsmevom R. Bak.

Počas prvých 21 kilometrov bežci nastúpali tisíc metrov. Napriek tomu, že R. Bak viedol a bežal rýchly čas, pocitovo nebol vo svojej koži. Keď si v hlave uvedomil, že pred sebou má väčšiu časť trate, mohol sa opäť, ako nie raz vo svojej kariére, spoľahnúť na nekončené zásoby mentálnej energie a prvú krízu zlomil na Pezinskej babe, odkiaľ sa ďalších 30 kilometrov, bežiac Karpatami, behom bavil a užíval si ho. Pri zbehu v Rači si však svoju cenu začala pýtať svalová (ne)pamäť. Kým v minulosti mal na tomto type úsekov oproti konkurencii navrch, teraz si prechádzal utrpením. Keďže pri ultrabehoch je povinnou výbavou mobil, napísal manželke Simone správu s prosbou, aby mu poslal motivačnú SMS. „Keď som odchádzal na preteky, dcéra Romanka mi dala šatku, ktorú som jej kúpil spolu s bábikou. Manželka mi odpísala, aby som šatku pobozkal a energia sa mi vráti. Mala pravdu, preto aj z fotografii vidieť, že šatka sa stala počas celého behu mojou súčasťou,“ opäť R. Bak potvrdil, čo pre neho znamenajú manželka s dcérou, ktoré sú mu dokonalou oporou vždy, keď potrebuje použiť žolíka.

Pri ultrabehoch sa nezriedka stáva, že bežec vybehne zo správnej trate. Predstavte si únavu, v hlave pracuje kalkulačka, koľko ste stratili času, energie… a k tomu sa musíte orientovať v neznámom teréne, aby vám emócie neprivodili ďalší orientačný skrat. R. Bak zišiel mimo jeho trasu dvakrát. „V situácii, kedy každou minútou stúpa únava, to nie je príjemné, ale zase ani nič výnimočné. Nesprávne odbočiť totiž dokážu aj najväčší favoriti. Mne sa to podarilo hneď dvakrát. Na 21. kilometri som si vybehol jeden kopec navyše a niečo podobné sa mi stalo aj na Kamzíku. Namiesto 86 kilometrov v propozíciách som nakoniec odbehol 88,“ spočítal nečakané výbehy R. Bak.

Na vedúcej pozícii si držal priemer tesne pod šesť minút na kilometer. Pri ultrabehoch mu pomáha aj to, že nepočíta kilometre do cieľa, ale beží od občerstvovačky k občerstvovačke. Keď na 80-tom kilometri vbiehal do hlavného mesta, nedokázal už do seba dostať absolútne nič, preto sa do konzumácie ani nenútil. Jeho telo však v trucovaní pokračovalo, lebo vzápätí dostal stenu a keď s ním zamával závrat, zastal. „Okrem gélu som si dal asi 30 gumených medvedíkov, ktorých mám stále pri sebe, energetické cukríky, magnézium, soľ, čokoládu a po 500 metroch chôdze som sa bežecky reštartoval. Dnes som za túto skúsenosť vďačný, pretože aj táto kríza ma veľa naučila o tom, ako správne manažovať dopĺňanie energie,“ pripomenul R. Bak.

Do cieľa dobehol na prvom mieste v čase 8:47:12. Druhý v poradí mal na neho stratu hodinu a 22 minút. Roman Bak má s podobnými výzvami bohaté skúsenosti. Slovensko reprezentoval viackrát na kultových pretekoch Spartan Race v USA, vybehol na grécky Olymp, či absolvoval Trans Gran Canaria (82 km), no napriek tomu priznal, že Stefanik Trail bol pre neho ďalšou bežeckou skúsenosťou. „Na Kanarské ostrovy som sa pripravoval pol roka. Vtedy som po troch dňoch mohol ísť klusať alebo sa previezť na bicykli. Teraz som päť dní len ležal, dopĺňal kalórie a dával sa dokopy. Až potom som bol schopný ísť s dcérou aspoň na plaváreň, aj to som robil len plavčíka,“ usmieval sa R. Bak.

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!