Roman Bak prijal vo svojej kariére najväčšiu športovú výzvu v septembri minulého roka, kedy sa rozhodol, že vo februári zabehne ultra maratón Trans Gran Canaria. Na Kanárskych ostrovoch ho čakalo 82 kilometrov s najvyšším bodom 1 813 metrov nad morom. Nástrahy trate zvládol pri svojej premiére za fantastických 9 hodín a 48 minút ako 25-ty v poradí a 10-ty v jeho kategórii! Ak sa pýtate, čo inšpiruje chlapa, aby podstúpil takéto peklo a chcete odpovedať „žena“, máte, aj nemáte celkom pravdu. V prípade Romana Baka sú za tým dve ženy.
82 km pre manželku
Športové výzvy priťahujú Romana Baka ako magnet. Za sebou má 44 kilometrov s otočkou na bájnom Olympe, štafete Od Tatier k Dunaju pomohol k celkovému prvenstvu a v USA sa zúčastnil svetového finále World Championship Spartan Race. Túto vizitku sa 9. septembra 2016 rozhodol rozšíriť o ultra maratón Trans Gran Canaria. Prečo si spomínaný dátum pamätá neomylne na deň presne? Práve vtedy sa totiž stal hrdým otcom dcéry Romanky. „Manželka rodila osem hodín a ja som bol pri pôrode. Keď som išiel z pôrodnice domov zapíjať narodenie dcérky, povedal som si, že aj ja musím prijať výzvu, kde sa budem trápiť rovnaký čas, čím takto mojej manželke prejavím rešpekt a úctu. Na internete som si našiel Trans Gran Canaria, ktorú zvládol jej víťaz za osem hodín. Smial som sa, že buď vyhrám alebo splním svoj sľub, čo znamená, že na trati strávim viac ako 8 hodín,“ rozmenil na drobné motiváciu Roman Bak.
Poďakovanie kamarátom
Zabehnúť 82 kilometrov v maximálne členitom teréne je úplne iný level, čomu prispôsobil aj tréning. V septembri nabehal 300 km a túto dávku postupne zvyšoval až na 600 v januári, alebo ak chcete rozmenené na výškové metre od 10 000 do 20 000. Už len tento objem vzbudzuje rešpekt, no musíme pridať info, že drvivú väčšinu odbehal počas dvojfázových tréningov na trati Zámutov – Šimonka – Zámutov, v preklade 16 km s prevýšením 800 metrov, a túto trasu absolvoval v príprave viac ako 40-krát. „Tréning mi trošku komplikovala snehová nádielka, ktorá bola počas tejto zimy mimoriadne štedrá a kým sme si jeden deň cestu vyšľapali, na ďalší sme mohli začať od znova. Mal som však šťastie na skvelých tréningových parťákov môjho brata Maroša a Matúša Hájnika. Vďaka ním som nemusel behať, či už ráno o piatej alebo podvečer, sám,“ poďakoval sa R. Bak.
Pointa s autom
Na španielske dobrodružstvo sa vydal s kolegom zo SPARTAN Patriot Teamu Slovakia Filipom Kušnírom. Ako s úsmevom poznamenal, už tradične takmer zmeškali let, lebo na check-in dorazili dve minúty pred jeho uzatvorením. Na Kanárske ostrovy, kde v tom čase bolo príjemných viac ako 20 °C, dorazili kvôli aklimatizácii osem dní pred štartom. Keďže si chceli užívať atmosféru slávneho ostrova na plné dúšky, rozhodli sa spať pod hviezdami iba v spacákoch. „Opäť som nemohol pred pretekmi zaspať, ale na to sa už snažím zvyknúť si. Na sever ostrova, kde bol štart, sme vyrazili ráno o štvrtej, no nedomysleli sme jednu vec. Pri klasických cestných behoch sú štart a cieľ na jednom mieste. Teraz rozdiel medzi nimi znamenal niekoľko desiatok kilometrov a keďže sme auto so všetkými vecami nechali na štarte, museli sme neskôr riešiť ako sa k nemu vrátime. Túto pointu však dopoviem až na konci rozhovoru,“ stupňoval naoko napätie dobre naladený R. Bak.
Zimomriavkový štart
Zimomriavkovú atmosféru si naši bežci užili už na štarte. Šesťsto pretekárov, vrátane svetovej ultra bežeckej špičky, vytvorilo svietiac si s čelovkami elektrizujúci zážitok. Snáď sa ešte žiada dodať, že pri Kanárskych ostrovoch si treba uvedomiť a brať do úvahy mimoriadne kontrastnú mikroklímu, preto sa na severe bežalo v „džungli“ a smerom na juh sa krajina menila na púšť. „Na prvej občerstvovacej stanici som bol na 50. mieste. Osobne som síce nestíhal registrovať poradie, ale o všetkom podstatnom ma počas celých pretekov informoval môj IT technik moja úžasná manželka. Podľa pravidiel sme museli mať pri sebe ako povinnú výbavu mobil a keďže výsledky boli prenášané on line, stále mi písala sms, na akej pozícii sa nachádzam. Komunikácia s ňou bola pre mňa neskutočná pomoc,“ zdôraznil R. Bak.
Teror – 8 km
Hoci išlo o preteky svetovej série World Cup, španielski organizátori si neodpustili vtipnú provokáciu v podobe 8-kilometrového stúpania do výšky 1 500 metrov do obce s príznačným názvom TEROR! „Hoci to bolo brutálne stúpanie, nenechal som sa rozhodiť a užíval som si ho. Pri stúpaniach som bežal s paličkami, ktoré som používal už v príprave, lebo som ťažší ako domáci 50 – 60-kiloví chrti,“ podotkol R. Bak.
Techno set
Ďalším povoleným „dopingom“ bola hudba. Pustil si ju medzi 15 až 20 kilometrom a i keď sa stále bavíme o nekompromisnom stúpaní v horách, R. Bak dostal krídla. „Stavil som na muziku z môjho „mládi“. Doma som si nahral 2-hodinový techno set a ten ma v stúpaniach vystrelil. Myslel som si, že budem mať v kopcoch problémy, lebo, ako som spomínal, predsa som len o čosi ťažší. Ostal som však prekvapený, že sa mi nielen bežalo ľahko, ale podarilo sa mi aj ľudí obiehať,“ konštatoval R. Bak.
Milosrdné výbehy
Maratónsku porciu si bežci pripísali na konto pri stúpaní na symbol ostrovov unikátny monolit Roque Nublo, kde R. Bak dobehol 29-ty. Od tohto bodu začalo klesanie na juh k moru, ale na trati nechýbalo ani pár milosrdných výbehov do kopcov. „Keď beháš hodinu a pol dole, aj Ťa to poteší, že môžeš opäť vybehnúť hore. Okrem toho zbehy boli v náročnom teréne a maximálne nasadenie si mohlo dovoliť iba pár top bežcov, ktorým to ich kolená a stehná dovolili. Ďalšou vecou bol fakt, že sopečné skaly boli ostré a ak niekto spadol, nechutne sa dorezal. Sám som asi trikrát zakopol a vtedy ma bolo počuť poriadne ďaleko,“ priznal R. Bak.
Nápoj dňa kola
Dajme si chvíľu pauzu. Občerstvime sa. Súčasťou prípravy neboli iba nabehané kilometre, ale vzhľadom k tomu, že s podobnými pretekmi R. Bak skúsenosti nemal, cennými radami mu pomohli v USA žijúci Mário Srník a náš momentálne najlepší ultra bežec Rišo Zvolánek. „Na občerstvovačkách som nič nejedol, lebo som nechcel riskovať, že mi odíde žalúdok, preto som čerpal iba z vlastných zásob. Na trati som zjedol viac ako 20 gélov, každú hodinu som dopĺňal magnézium, rovnako raz za hodinu som vypil elektrolytický nápoj. Po šiestich hodinách som si pomohol kofeínovými tabletami, aby som napriek únave dokázal byť sústredený na nástrahy trate. Pre zaujímavosť ešte môžem povedať, že top nápojom pre mňa bola kola, ktorá mi neskutočne chutila. Vypil som jej však toľko, že dodnes ju nemôžem cítiť,“ odfúkol si R. Bak.
Manželkina pomoc
Keď mali bežci v nohách 70 km, dostali sa do koryta vyschnutej rieky. Dno tvorili veľké okrúhle kamene a pre R. Baka sa týchto 10 kilometrov zdalo nekonečných. Ako priznal, iba prosil manželku, aby ho informovala čo najčastejšie o tom, koľko mu ešte chýba, aby vybehol z tohto bežeckého pekla na zemi. „Manželka mi vtedy napísala, že sa musím premôcť… „Netrénoval si tvrdo od septembra, aby si to teraz vzdal. Vstával si ráno o štvrtej, chodil si behať po večeroch, musíš to zvládnuť, zvládneš to…“ Keď mi bolo najťažšie, spomenul som si na dcérku a na to, ako som ju nechal na desať dní doma. Práve moje dve najväčšie lásky mi dodávali silu, aby som v sebe hľadal s každým krokom novú energiu,“ vyznal sa R. Bak.
Šialený záver
Na 78-om kilometri ho dobehla jedna z bežkýň a i keď sa jej snažil držať, s pokorou a rešpektom konštatoval, že tempo pod päť minút na kilometer bolo nad jeho sily. To však stále nebolo všetko… Na posledných troch kilometroch vytvoril skupinku s Talianom, Rumunom a Nórom. Všetci štyria si povedali, že nebudú predsa trocháriť a ešte si to medzi sebou rozdajú. „Chlapci toho zrejme nemali dosť a začali sa pretekať. V závere to už bola neskutočná jazda. Iba som sa klamal, že ma to bolí menej, ako ostatných, preto musím byť rýchlejší. Cez to všetko som si záver pretekov užil, lebo túto brutálnu bežeckú bitku po takmer desiatich hodinách som vyhral,“ opísal šialený záver pretekov R. Bak.
Fascinujúci „príBEH“
Roman Bak splnil absolvovaním Trans Gran Canaria sľub, ktorý dal pri narodení dcérky, časom 9 hodín a 48 minút, pričom si naplnil aj vlastné predsavzatie zvládnuť trať pod 10 hodín. Na svojom facebookovom profile dal ultra maratónu prívlastok „príBEH“, čím narážal na fascinujúcu krajinu od nádherných výhľadov na horské dediny zahalené vo vnútrozemí jemnou hmlou, cez majestátne Roque Nublo (1813 m.n.m) a Pico de Nieves (1956 m.n.m.) až po rozpálený juh ostrova pri mori. „Keď sme členom českej výpravy ukázali, koľko sme toho nafotili, ostali prekvapení a pýtali sa nás, kedy sme to stíhali. S Filipom sme nešli na Kanárske ostrovy búšiť do toho hlava – nehlava, aby sme nič nevideli. Moje prvé ultra preteky som si chcel užiť a to sa mi podarilo, pretože domov som si priniesol množstvo krásnych spomienok,“ vysvetľoval R. Bak.
Ďalšia výzva?
O ďalších pretekoch s prívlastkom ultra R. Bak nahlas hovoriť nechcel, ale je jasné, že iba pri Trans Gran Canaria neostane. „Všetko musí odsúhlasiť moja manželka. Keď som včera (v stredu, pozn. red.) povedal, že v jeseni by sme mohli opäť niečo skúsiť, dostal som radikálne nie, ale to sa poddá, to opracujeme. Dcérka bude už predsa väčšia a môže ísť s nami… Nechám sa prekvapiť, no priznám sa, že už som pozeral 100-kilometrový ultra maratón v Kapskom meste alebo ma láka vyskúšať niečo v Alpách,“ snová pomaly plány R. Bak.
Famózny Filip
A na záver sme ostali dlžní dokončeniu príbehu, ako si Roman s Filipom poradili s tým, že auto, so všetkými vecami, nechali na štarte. „Napriek tomu, čo sme mali za sebou, sme si požičali bike, no ja som bol totálne rozbitý, nemohol som ani chodiť. Filip je však športový blázon, sadol na bicykel a vyšľapal 65 km. Kým som ležal na pláži, on krútil ešte päť hodín, aby sa vrátil s autom. Dávam pred ním klobúk dole!,“ vzdal hold kamarátovi R. Bak.
