Reforma slovenského zdravotníctva musí rešpektovať realitu v regiónoch, vrátane ich špecifík, preto by mal každý koncept vychádzať pri analýze dát zo širších súvislostí. Vyhlásil to poslanec NR SR a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Richard Raši na stretnutí s primátorom mesta Vranov nad Topľou Jánom Raganom.
Samospráva vo vranovskom okrese nesúhlasí s tým, aby sa v rámci optimalizácie siete nemocníc zrušili v Nemocnici Svet zdravia Vranov nad Topľou oddelenia poskytujúce akútnu zdravotnú starostlivosť. Primátor Ján Ragan na tlačovke zopakoval, že obyvatelia v jednom z najväčších okresov Prešovského kraja si zaslúžia plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.
Pripomenul, že región trápia environmentálne záťaže, vysoký podiel obyvateľstva tvoria marginalizované skupiny a s rozvojom potenciálu cestovného ruchu sa naliehavosť potreby zachovania akútnych lôžok znásobuje. Rovnako zdôraznil, že vranovská nemocnica je vybavená technicky, má kvalifikovaný personál, hospodári s vyrovnaným rozpočtom a investovala do modernizácie z eurofondov. „Nemocnica je naša srdcová záležitosť. ZMOVR ju už viackrát podporil, napr. formou finančných zbierok, preto aj teraz z pozície samosprávy bojujeme, aby naďalej poskytovala zdravotnú starostlivosť tak, ako je tomu v súčasnosti,“ uviedol Ján Ragan.
Richard Raši citoval z oficiálneho dokumentu Ministerstva zdravotníctva SR, že zo súčasných 28 262 akútnych lôžok na Slovensku má byť zrušených 10 729, čo podľa neho predstavuje počet lôžok v medializovaných 22 nemocniciach, ktorým by sa nemalo dostať statusu regionálnej nemocnice. V praxi by to znamenalo, že akútne lôžka by sa zmenili na chronické, teda rehabilitačné a doliečovacie. Optimalizácii siete nemocníc vyčíta, že materiál bol pripravený od zeleného stola. „Ak sa má niečo zmeniť, nech sa to nerobí od zeleného stola, ale nech si na ministerstve sadnú so zástupcami nemocníc, ambulantnými lekármi, ostatnými expertmi, samosprávou a dohodnú sa na tom, čo bude ideálne. Toto sa však nestalo a vychádza sa len z tabuliek,“ vyčítal Richard Raši.
Ministerstvo zdravotníctva SR argumentuje tým, že kvalitná zdravotná starostlivosť sa dá dosiahnuť len špecializáciou nemocníc s dôrazom na inšpiratívne profesné zázemie lekárskych tímov, čo predpokladá adekvátny počet výkonov ročne. V preklade to znamená, že by nemala platiť rovnica, kedy sa budú všetky operačné zákroky vykonávať v každej nemocnici. V rovnakom duchu obhajovala stratifikáciu z dielne jej tímu bývala ministerka zdravotníctva Andrea Kaľavská a nenamieta proti tomu ani R. Raši. „Vo Vranove sa však neoperuje mozog, srdce, hrudníky… Operuje sa to, čo v regióne operovať treba. Hovorí sa síce o porovnávaní počtu výkonov, ale už sa nehovorí o tom, koľko výkonov konkrétni lekári vykonajú. Je rozdiel, či 2 000 operácií vykoná 40 lekárov alebo 1000 desiati. Treba aj rozmýšľať, nielen brať do úvahy to, čo nám sedí v tabuľkách,“ reagoval R. Raši.
Vo všeobecnosti však platí, že Slovensko trpí nedostatkom lekárov a navyše ministerstvo hovorí o praxi, kedy mladí lekári uprednostňujú zaradenie do lekárskych tímov v nemocniciach na vyššom stupni, čo R. Raši nepovažuje vždy za výhru pre ďalšiu profesionálnu kariéru. Na príklade vranovskej nemocnice, po stretnutí s jej riaditeľom Eugenom Lešom, konštatoval práve opak. „Nemyslite si, že je šťastím byť v tíme v bratislavskej nemocnici 35. lekárom. Mladý lekár sa potrebuje dostať k pacientovi a vo Vranove, kde sa podarilo prijať práve viacerých mladých lekárov, majú na to vytvorené podmienky,“ uviedol R. Raši, ktorý vyzdvihol kvalitatívnu štruktúru lekárov vo Vranove nad Topľou a k motivácii zdravotníkov, aby pred pôsobením v slovenských nemocniciach neuprednostňovali zahraničné, dodal: „Vo všeobecnosti sa potrebujeme baviť aj o platovom ohodnotení zdravotníkov, pretože boj o túto profesiu je v celej Európe. Budú sa teda musieť nájsť extra zdroje, aby ich zahraničie nepreplácalo a ostávali na Slovensku.“
Proces optimalizácie siete má byť naviazaný, podľa MZ SR, na investície z Plánu obnovy, ktoré Európska únia podmieňuje reformami. R. Raši tvrdí, že priority si stanovuje Slovenská republika vo vlastnej réžii, preto navrhuje, aby sa investovalo do reformy chronickej a ambulantnej starostlivosti. „Ešte stále je čas to zmeniť a povedať, že chceme dať peniaze do dlhodobej starostlivosti a ambulantnej starostlivosti, o ktorej sa nehovorí. Znamenalo by to vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti pre pacientov v regiónoch,“ vysvetlil R. Raši.
Keďže reprofilácia lôžok z akútnych na chronické je motivovaná i tým, že populácia na Slovensku starne, aj R. Raši vníma potrebu uspôsobiť k tomu adekvátny počet lôžok. Akurát odmieta cestu rušenia akútnych lôžok tak, ako je to navrhnuté v optimalizácii siete nemocníc. „Zmena sa dá urobiť iba vtedy, ak bude deklarované, že pacientov v rámci konkrétneho oddelenia z jednej nemocnice dokáže pokryť nemocnica v susednom meste. Musí byť jasné, že pokiaľ niečo zanikne, tak naopak niečo iné sa posilní. Ak však zrušíme 10 279 akútnych lôžok, tak toto neutiahneme,“ myslí si R. Raši.
Smerom k vranovskej nemocnici vytiahol, z jeho pohľadu, nespochybniteľné ročné štatistiky – 1 500 operácii pred kovidom, viac ako 1 000 pôrodov, viac ako 30 000 ľudí prijatých na urgentnom príjme, takmer 15 000 hospitalizácii, počas kovidovej pandémie 130 000 a pred ňou 180 000 ambulantných výkonov. „Kde pôjdu títo pacienti? Má niekto pocit, že lekári sa v susedných nemocniciach nudia. Prešiel som si vranovskú nemocnicu, napr. gynekologicko-pôrodnícke oddelenie vyzerá ako v máloktorej nemocnici a má sa zmeniť na chronické lôžka?“ položil otázku R. Raši.
Témou optimalizácie sú tiež dáta, ktorými má disponovať MZ SR a podľa ktorých pacient pred blízkosťou nemocnice uprednostňuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. „Keď sú takéto dáta, nech ich ministerstvo ukáže a konfrontuje s nemocnicami. Ak vezmeme ako príklad pôrodnicu vo Vranove, chodia tu rodiť ženy aj z okolitých okresov, čo má jasnú výpovednú hodnotu,“ oponoval R. Raši.
