Najlepší slovenskí primáši ľudových hudieb sa stretli na celoštátnej súťaži O cenu Rinalda Oláha vo Zvolenskej Slatine, kde predviedli svoje umenie v dvoch kategóriách. Folklórny súbor Vranovčan reprezentoval Ondrej Šinaj, ktorý v kategórii „Tradičné herné štýly primášov“ získal 1. miesto a hlavnú cenu festivalu.
Na súťaži pomenovanej po prvom primášovi SĽUK-u a jednom z najlepších huslistov v histórii Slovenska sa O. Šinaj predstavil s výberom piesní od Jozefa Kroku Češľáka zo Zámutova, ktorý je nositeľom autentického folklóru. Vďaka jeho špecifickému a technicky náročnému štýlu stojí pred každou generáciou muzikantov veľmi náročná úloha. Mladý primáš FS Vranovčan sa však učil od majstra osobne. „S Jozefom Krokom Češľákom som sa zoznámil, keď som mal asi osemnásť. Čím viac som spoznával čaro a hĺbku folklóru, pochopil som, akú obrovskú devízu mám v tom, že sa s ním môžem stretnúť a učiť sa priamo od neho. Viackrát sme sa teda stretli a bolo pre mňa zážitkom sledovať ho pri hre. Rovnako mi veľa dalo stretnutie primášov v Zámutove, ktoré organizovalo Hornozemplínske osvetové stredisko a kde sme čerpali aj od jedného z najlepších odborníkov na autentický folklór Michala Nogu,“ uviedol Ondrej Šinaj.
Pri autentickom folklóre sa najviac cení schopnosť napodobniť konkrétny štýl so všetkým, čo k tomu patrí, pričom nejde iba o technické zvládnutie skladby, ale aj o celkovú charizmu a atmosféru. Preto O. Šinaj zdôraznil, že každý hudobník musí v prvom rade pochopiť, ako jeho vzor hudbu cítil, frázoval, robil cifry… „Z hry Jozefa Kroku Češľáka mi najviac utkvela sila a farba jeho tónu. Ťažko sa to opisuje slovami, no keby ste počuli jeho nahrávku, hneď by ste vedeli o koho ide. Jeho štýl je totiž veľmi charakteristický a práve vďaka tomu sa stal jedným z najvýraznejším muzikantom na Slovensku,“ vysvetľoval O. Šinaj.
Prvé umelecké kroky začal O. Šinaj robiť na základnej umeleckej škole. Keď ho neskôr sestra Jana prividela do FS Vranovčan, klasiku vymenil za folklór a verný mu ostal dodnes. Úlohou primáša je viesť ľudovú hudbu, to znamená udávať tempo, meniť melódiu, tóninu a korigovať súhru s tanečníkmi, ktorých sleduje a okamžite reaguje na ich pokyny. Zvládnuť tieto kompetencie si vyžaduje skúsenosti, k čomu patrí aj obrovský rezervoár piesní, aby sa nestalo, že ho niekto prekvapí. Pre O. Šinaja sa folklór stal životným štýlom a o jeho obrovských kvalitách svedčí aj ocenenie zo Zvolenskej Slatiny, kde v porote sedeli osobnosti ako Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD., Mgr. Igor Gašpar, PhD., Mgr. Michal Noga, Mgr. Peter Obuch PhD. a Mgr. art. Andrej Baran. „Folklór je pre mňa uvoľnenejší. Naplno som sa mu začal venovať po skončení ZUŠ-ky tak, že som počúval nahrávky, chodil na festivaly a sledoval ostatných muzikantov… Čím viac som o folklóre vedel, tým viac si ma získaval,“ pripomenul O. Šinaj.
