Pri kaštieli v Hanušovciach n.T. stojí od jesene minulého roka prvý živý archeopark na Slovensku nazvaný Živá archeológia. 16. mája t.r. sa tu uskutočnil 1. ročník archeofestivalu Tisícročia za palisádou. Za skutočnou palisádou z drevených kolov sa návštevníci mohli zoznámiť s udalosťami zo staršej i mladšej doby kamennej, z mladšej doby bronzovej, z doby železnej a včasného stredoveku. Tento obrovský kus dejín – asi 30 tisíc rokov – sprostredkovali obydlia z daných období, predmety, ktoré ich charakterizujú, zvieratá, ale najmä ľudia – pravdaže tí súčasní, avšak odetí v ručne šitých odevoch, v takých, aké asi nosili ľudia dôb dávno minulých. Neboli pasívnymi modelmi, ale aktívnymi zberačmi, lovcami, remeselníkmi, bojovníkmi, kniežatami… Domáca skupina Muzeánum (pracovníci a priaznivci Múzea v Hanušovciach n.T.) predviedla scénické kompozície približujúce jednotlivé úseky dejín, tiež prácu s hlinou v ruke, výrobu košíkov z prútia, štiepanie kameňa, výrobu malých šperkov z medeného drôtu, tkanie na malých krosienkach, streľbu z luku a jazdu na koni. Pozvaní hostia – skupina Vae victis z Lietavskej Lúčky priniesla ukážku životného štýlu Keltov, prvého etnika na našom území, ktoré vieme jednoznačne pomenovať. Ich kuchyňa rozvoniavala areál Archeoparku, ich tkáčske umenie ukázalo, že ľudia minulosti vedeli omnoho viac, ako si to dnes bežne uvedomujeme. Ďalší hostia – keramikárka Amália Holíková z Hája a kováč Erik Eštok z Vyšného Žipova nielen predvádzali, ale doslova vyučovali svoje remeslá. Pani keramikárka takmer neodišla od hrnčiarskeho kruhu, situovaného pri keltskej chate. Tým, ktorí mali pred prácou na nožnom hrnčiarskom kruhu rešpekt, trpezlivo ukazovala, ako si možno vyrobiť nádobku v ruke. Erik Eštok, výrobca takmer všetkých kovových predmetov – replík archeologických nálezov – v Archeoparku predvádzal výrobu tepaných predmetov z bronzového/medeného plechu pri obydlí z doby bronzovej. Skupina historického šermu Šarišská pechota zo Šarišského hradu poskytla návštevníkom zážitok z ukážky stredovekého boja, ale tiež výrobu krúžkovej zbroje, tkanie, stredoveké stolové hry – jednoducho farbistú ukážku života v najmladšom (stredovekom) z prezentovaných období.
Podujatiu prialo aj nebo, keďže počasie bolo viac ako ideálne a dotváralo príjemnú atmosféru parku. Navštívilo ho asi 500 návštevníkov, ktorí sa pri odchode z Archeoparku mali možnosť zoznámiť aj propagáciou ďalších turistických zaujímavostí Slovenska prostredníctvom propagačného stánku Slovenskej agentúry cestovného ruchu. Príjemné podujatie trvajúce do neskorých večerných hodín doplnili talentovaní mladí ľudia z miestnej Základnej umeleckej školy s folklórnym programom v blízkosti Archeoparku na nádvorí kaštieľa.
Archeofestival Živá archeológia mal za cieľ priblížiť dejiny živou zážitkovou formou, formou vlastnej skúsenosti, skutočného dotyku s minulosťou. Možno najpríznačnejší je zážitok jedného z návštevníkov, ktorý svojej ratolesti bránil vstúpiť do obydlia slovami: „To nesmieš, ničoho sa nedotýkaj (boli predsa v múzeu!).“ Jeden z organizátorov ho však opravil: „Naopak, poďte ďalej. Všetkého sa dotknite, skúste si, ako sa sedí na lavici, poťažkajte si kamennú sekeru, pokúste sa urobiť si malú hlinenú nádobku, utkajte si tkaničku…“ Dotyk s prírodným materiálom sa z našej súčasnosti vytráca. Meníme ho za virtuálny svet, ktorý však nevonia človečinou. A práve tú všeľudskú človečinu prechádzajúcu cez tisícročia sa azda podarilo na archeofestivale v Hanušovciach priblížiť aj ľuďom 21. storočia spolu s priblížením našich dejín, ktoré tak zúfalo nepoznáme a pritom sú našim skutočným kultúrnym dedičstvom.
Mária Kotorová-Jenčová
