Po Valči (5+ km, 15+ prekážok) a Monínci (12+, 20+) sľuboval sobotňajší SPARTAN BEAST vo Vechci vrchol tohtoročnej sparťanskej sezóny. Slovensko-České finále na 22 kilometroch s 26 prekážkami vzbudzovalo rešpekt už pred štartom, ale až na trati sa pretekári dozvedeli aké dobrodružstvo pre nich organizátori pripravili. Mnohí sa po dobehnutí v cieli zrútili na zem v kŕčoch a trénovaní športovci priznávali, že bez energetických gélov, či jontových nápojov by preteky nezvládli. Napriek tomu, že každý dostal poriadne zabrať, o rok sa chcú všetci vrátiť. Unisono si totiž pochvaľovali celkovú organizáciu, profil trate (jej náročnosť prijali športovo ako výzvu) a scenériu Slanských vrchov.
Keďže SPARTAN BEAST sa bežal v našich zemepisných šírkach prvýkrát, čas víťaza sa odhadoval nad dve hodiny. Peter Žiška z Hybe na teóriu ohľad nebral a do cieľa dobehol za 1:48:42. Za jeho famóznym výkonom treba hľadať 18 rokov behu na lyžiach, behy do vrchu alebo zimný triatlon. „Prvé preteky v rámci série Spartan som absolvoval vo Valči, ale dnes to bolo podstatne náročnejšie. Zároveň by som rád ocenil celkovú organizáciu, lebo napr. trate boli vyznačené oveľa lepšie. Vyštartoval som na pätnástom mieste a na vedúcu pozíciu som sa dostal po prvom kilometri, lebo v potoku sa príliš prebiehať nedalo. Po troch kilometroch som už išiel sám, držal som si vlastné tempo a nakoniec som vyhral. Nezávidím súperom, ktorí robia crossfit a sú o desať kilogramov ťažší. Zvládnuť 22 km muselo byť pre nich utrpenie. Oproti chlapcom na miestach v poradí tesne za mnou som mal zase výhodu v tom, že sú atletickejšie somatotypy,“ hodnotil P. Žiška.
Hoci po dobehnutí nepôsobil ako človek, ktorý práve vyhral SPARTAN BEAST a v priebehu pár desiatok sekúnd s úsmevom rozdával médiám prvé rozhovory, priznal, že trať v žiadnom prípade nebola romantickou prechádzkou. „S vytrvalostnými pretekmi problém nemám a na prekážky som bol pripravený z Valča, no ku koncu som sa kŕčom nevyhol ani ja. Najhoršie bolo v závere lezenie na lane, ktoré prišlo po štyroch ťažkých prekážkach v slede, a tie ma totálne zničili. Organizátori asi veľmi dobre vedeli, prečo to urobili (smiech). V každom prípade sú moje pocity perfektné a každému odporúčam zažiť tento zážitok aspoň raz na vlastnej koži,“ dodal P. Žiška.
Stopercentnú bilanciu si zatiaľ v sérii SPARTAN RACE drží Tereza Klimešová z Prahy. Po víťazstve v Monínci chcela na východe Slovenska skončiť na stupni víťazov. Nakoniec v kategórii žien nedala časom 2:12:04 konkurentkám žiadnu šancu, pretože druhá v poradí Slovenska Jana Macinská stratila viac ako desať minút. V prípade sympatickej Češky treba dodať, že v mladosti sa venovala behom na 3 000, 5 000 a 10 000 metrov, za sebou má už i maratón a momentálne sa venuje rýchlokorčuľovaniu na kolieskových korčuliach. Ako s úsmevom dodala, považuje sa za všestrannú športovkyňu, ktorá nemá rada stereotyp a práve sparťanské podmienky jej naturelu absolútne vyhovujú. „Monínec sa s Vechcom porovnávať nedá, pretože slovenskí organizátori si dali na trati záležať, za čo ich musím pochváliť. V príprave som k vytrvalostnej zložke zaradila viac tréningov na dráhe, kde som si bez pauzy pridávala pätnásť angličákov, aby som simulovala podmienky počas pretekov. Najťažšie boli predlžené výbehy s vrecom na chrbte, kde sa striedali behy do kopca – z kopca a to mi dalo dosť zabrať. Za svoju najväčšiu súperku som považovala J. Macinskú, ktorá vyniká v orientačnom behu a celý čas sa ma držala, no niekde musela urobiť viac angličákov, lebo teraz na ňu v cieli čakám,“ konštatovala s úsmevom T. Klimešová.
Z účastníkov SPARTAN BEAST z okresu Vranov nad Topľou dorazil do cieľa ako prvý Michal Ivančo. Vo farbách SPARTAN PATRIOT SLOVAKIA TEAM-u potreboval na súboj s náročnými podmienkami 1:56:16 a celkovo obsadil 4. miesto. „Moja silová príprava je okolo domu – kopanie, maľovanie, rúbanie dreva… Keďže posilňujem prácou, žiadne špeciálne tréningy som nepotreboval,“ odpovedal M. Ivančo na otázku, či do svojej prípravy zaradil aj špeciálne tréningové jednotky orientované primárne na SPARTAN RACE.
Podľa jeho slov mu trať vyhovovala na mieru, lebo bola behateľná a netrápil sa ani na prekážkach, ktoré zvládol s rutinou. „Zo začiatku v potoku alebo neskôr v zbehoch som sa bál, lebo som po výrone členka a stále ho mám labilný. Mojím cieľom bolo dobehnúť zdravý, pretože sezóna psích záprahov sa mi ešte len začne. Najviac ma preverilo veľké koleso, čo bola silová disciplína. Pod ostnatým drôtom mi pomohli rady Riša Stohla a Romana Baka, ktorí mi povedali, aby som sa kotúľal. Trošku sa mi síce točila hlava, no išlo to naozaj rýchlo. V závere sme ešte všetci dostali zabrať pri preliezaní steny a šplhaní na lane, ktoré bolo dosť vysoko. Okrem toho sme mali mokré ruky a ťažké nohy, jednoducho, museli sme si siahnuť na dno síl,“ opísal svoje pocity M. Ivančo.
Majster sveta v skijoringu, majster Európy v canicrosse a viacnásobný slovenský šampión v duatlone sa na štart sparťanských pretekov postavil prvýkrát a v súťaži družstiev pomohol svojim výkonom SPARTAN PATRIOT SLOVAKIA TEAM-u ku konečnému 3. miestu. „Asi do pätnásteho kilometra som bojoval o 2. – 3. miesto, ale potom som stratil v jednom zbehu a keďže som dával pozor na členok, nechcel som to zbytočne siliť. Hoci som trošku ošúchaný a doškrabaný, bola to pre mňa výborná skúsenosť, ktorú doporučujem každému. Chlapci predo mnou sú reprezentanti v orientačnom behu a svoju vysokú kvalitu potvrdili aj dnes. Môj zážitok umocnila nádherná príroda Slanských vrchov, ktoré síce poznám, ale napriek tomu som si okolie užíval ako keby som tu bol prvýkrát. Neviem, či niekde inde na Slovensku majú organizátori možnosť pripraviť trať v tak peknej prírode ako vo Vechci,“ zdôraznil na záver M. Ivančo.
