Slatinno-jelšové spoločenstvá vznikli v procese prirodzeného zazemňovania mŕtvych ramien, starých a opustených riečnych korýt a meandrov a reprezentujú záverečné štádium vo vývoji hydrofilných spoločenstiev. Slatinné jelšiny sú v Slanských vrchoch zvláštnosťou. Vyskytujú sa zriedkavo a druhovým spektrom patria k vzácnym spoločenstvám. Preto boli v minulosti začlenené do systému chránených území.
Severozápadne od obce Zámutov v doline potoka medzi Čiernou skalou a hrebeňom Zamutovských skál sa v nadmorskej výške 520 metrov nachádza prírodná rezervácia Zamutovská jelšina. Vlastná plocha jelšiny je ohraničená spoločenstvami bučín. Túto neveľkú terénnu zníženinu na východnom úpätí Zamutovských skál zaplavuje voda z prameňov na južnej strane terénnej depresie a na západnej strane zo svahových pramenísk. Priaznivý vodný režim spolu s vysokou hladinou spodných vôd vytvorili podmienky pre vznik typického slatinno-jelšového spoločenstva s ostricou predĺženou. Rozvoj bylinného spoločenstva závisí od výšky záplav a doby ich trvania. V období jarných záplav je bylinný podrast chudobný, vyvinuté sú len vysoké ostrice. Po poklese vody sa byliny rýchlo rozvíjajú a podľa nárokov na vlhkosť prostredia sa vyvíjajú dve skupiny rastlín. Rastliny subhydrofilného charakteru ako papraď ostnitá, papradka samčia rastú na vyvýšených miestach a rastliny hydrofilné, hlavne rôzne druhy vysokých ostríc na miestach so stálou hladinou vody.
Západne od obce Hlinné, sa nachádza prírodná rezervácia rovnakého charakteru Hlinianska jelšina. Podchycuje celú sústavu pramenísk so slatinno-jelšovým rastlinným spoločenstvom v terénnej depresii na rovinatej ploche. V tomto spoločenstve je pozoruhodný najmä výskyt vzácnych druhov papradníka močiarneho a ostrice hrebienkatej.
Lokalita Stavenec sa nachádza v nadmorskej výške 500 m, medzi obcami Petrovce a Pavlovce, je orientovaná SV smerom. Predstavuje údolnú depresiu s málo priepustným podložím a stálym prítokom vody zo sutinových prameňov. Má rozlohu asi 80 x 40 m a možno ju rozdeliť na tri časti. Asi 1/3 plochy tvorí jazierko s kolísavou hladinou vody v jednotlivých obdobiach roka. Stred lokality tvorí vlastné jadro jelšiny s typickým porastom jelše lepkavej stromového vzrastu. Táto časť býva každoročne vystavená dlhodobému zamokrenie a veľkej vlhkosti prostredia, preto koreňový systém drevín sa rozprestiera blízko pod povrchom pôdy a má rozšírenú bázu kmeňov s prechodom do barlovitých koreňov, ktoré drevinu spevňujú v mäkkej pôde. Jelšina v južnej časti lokality prechádza do presvetlenejšej časti so zastúpením vŕby ušatej, krušiny jelšovej, jelše lepkavej, v okrajovej suchšej zóne s nachádza lieska obyčajná. Porast prechádza do typickej bučiny. Bylinný podrast v tejto presvetlenej časti tvorí v prevažne smlz sivý.
Pozoruhodný je výskyt druhov papradník močiarny, ostrica hrebienkatá a diablik močiarny, ktorý patrí na Slovensku medzi kriticky ohrozené taxonómy.
Ing. Elena Dercová
VM Hanušovce nad Topľou
