V tomto roku si pripomenieme už 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny, počas ktorej sa odohralo mnoho udalostí často prepojených aj s okresom Vranov. S týmto časovým obdobím je spojené aj protifašistické a partizánske hnutie, zvlášť pôsobenie partizánskeho zväzku Čapajev v Slanských vrchoch a na Ondavskej vrchovine v priebehu rokov 1943 – 1944. Úlohou Vlastivedného múzea v Hanušovciach je ich skúmať, dokumentovať a sprostredkovať verejnosti. Náš okres má bohaté tradície protifašistického boja. Mnohé skutočnosti z tohto obdobia boli viackrát prezentované prostredníctvom tlače, rozhlasu či televízie. Predsa sú však sú udalosti, o ktorých sa vie veľmi málo a majú pritom veľmi významné postavenie aj z celoslovenského pohľadu. Jednou z nich bola existencia poľného partizánskeho letiska pri základni partizánskeho zväzku Čapajev v Slanských vrchoch. Toto partizánske letisko zriadené na hone Validlo pri obci Petrovce bolo prvé na Slovensku, na ktorom v tyle nepriateľa pristálo sovietske lietadlo. Stalo sa tak v noci na 26. augusta 1944, keď z letiska Rudha Welka pri Rzesowe na poľskom území odštartovalo sovietske dopravné lietadlo, dvojplošník PO – 2 , ľudovo nazývaný aj „kukuruznik“, ktoré zamierilo k Slánskym vrchom. Po úspešnom pristátí v Petrovciach vystúpili z neho letec kpt. V. M. Michalevič , s menom ktorého je spojených viacero letov k čapajevovcom, a navigátor – strelec npor. Baranov.
Lietadlo partizáni ukryli do neďalekej húštiny a zároveň srdečne privítali vyslancov Červenej armády. Pristátie sovietskych letcov malo obrovský vojensko-politický, ale aj morálny, ľudský význam, ktorý spočíval v tom, že bol posilnený bojový duch partizánov, bol obnovený písomný styk sovietskych partizánov so svojimi rodinami. V súvislosti s tým treba podotknúť, že mnohých sovietskych partizánov bojujúcich v radoch zväzku Čapajev považovali ich rodiny za mŕtvych, či nezvestných. Tak prostredníctvom listov sa dozvedeli o opaku, o ich pokračujúcom boji proti fašistom. Nadviazanie leteckého spojenia s čapajevovcami urýchlila jedna skutočnosť. Za pomoci partizánskeho zväzku A. Nevského nadviazali partizáni zo zväzku Čapajev rádiové spojenie s ukrajinským štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve a to aj umožnilo ľahšie letecké vyhľadávanie ich základní v Slanských vrchoch. Už 15. augusta 1944 bola za pomoci eskadry lietadiel kpt. V. M. Michaleviča vysadená na ich základňu 17- členná diverzná skupina A. A. Martynova, za pomoci ktorej čapajevovci nadviazali rádiové spojenia aj s partizánskym štábom pri vojenskej rade IV. ukrajinského frontu. Na základe týchto skúseností sa uskutočnili prvé lety s pristátím na letisku v Petrovciach. Okrem už spomínaného pristátia tu v nočných hodinách 28. augusta 1944 pristálo lietadlo s letcom npor. Lelekom a navigátorom npor. Lichačovom , ktorí priviezli vojenský a zdravotnícky materiál. Hneď na to v noci 29. augusta, keď sa začalo Povstanie, odletel kpt. Michalevič spolu s veliteľom zväzku Čapajev I. K. Baľutom v sprievode npor. Leleka do Ľvova , kde na štábe l. ukrajinského frontu odovzdali plány opevnení vojenských objektov na východnom Slovensku, získané od pplk. Talského. Zároveň sovietske velenie podrobne informovali o situácii na východnom Slovensku. Dňa l. septembra 1944 sa I. K. Baľuta vrátil s letcom Michalevičom späť do Petroviec, pričom s nimi priletel aj poradca partizánskeho štábu pri l. ukrajinskom fronte V. Kokin. Jeho úlohou bolo zorganizovať na východnom Slovensku ďalšie partizánske jednotky, predovšetkým z vojakov bývalých východoslovenských divízií. Spomínané pristátie bolo posledným pristátím sovietskeho lietadla v Petrovciach, pretože už 3. septembra 1944 začali nemecké vojská – 108. mechanizovaná divízia obkľučovať partizánske základne v Slanských vrchoch. Letecká pomoc pre čapajevovcov sa však neskočila, ale po ich ústupe na Ondavskú vrchovinu pokračovala ďalej.
Mgr. Peter Šafranko
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n. T.
