Podstatu každého múzea, teda aj nášho v Hanušovciach n. T., tvorí jeho zbierkový fond, ktorého súčasťou sú zbierkové predmety. Podľa zákona č. 206 /2009 o múzeách, galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty je zbierkový predmet – predmetom kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností. Zbierkový predmet a poznatky získané jeho odborným spravovaním a vedeckým skúmaním sú súčasťou vedomostného systému múzea alebo galérie. Zbierkovým predmetom môže byť aj objekt v múzeu v prírode, ktorý vznikol jeho prenesením alebo rekonštrukciou pôvodného objektu.
Jednoduchšie povedané k zbierkam zaradzujeme rozličné predmety materiálnej či duchovnej povahy (peniaze, odev, náradie, knihy, predmety každodennej potreby a pod.), ktoré človek v minulosti užíval. Zbierky uchovávané v múzeách slúžia na to, aby aj nasledujúcim generáciám prinášali napr. informácie o živote v danej dobe. Aj Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n.T. počas svojej 40- ročnej existencie zhromažďovalo zbierky z rôznych oblastí života a prírody. V nasledujúcich riadkoch si na príklade dvoch zbierkových predmetov priblížime ich históriu a ich výpovednú hodnotu.
Len nedávno sme si pripomenuli 70. výročie oslobodenia našej republiky vojskami Červenej armády. Väčšina priamych aktérov týchto dejov už nie je medzi nami. Súčasne veľké množstvo z nich zostalo v anonymite, čo bolo pri rýchlom slede udalostí vtedajších dní typické. Na druhej strane sa však ešte aj v súčasnosti nachádzajú rozličné dokumenty, doklady, písomnosti, ktoré nám konkrétnejšie približujú osoby a udalosti spomínaného obdobia. V zbierkach nášho múzea v Hanušovciach sa nachádza doteraz iba jediný zachovaný dokument – originál, viažuci sa na pôsobenie Červenej armády na území nášho okresu. Pracovníci múzea ho získali pri svojej prieskumnej činnosti v obci Skrabské v roku 1983 a nachádzal sa v pozostalosti bývalého richtára obce – Jána Ščerbu. Tento dokument bol pôvodne písomným rozkazom pre starostu obce, vyhotoveným dňa 10. februára 1945 a doručený skupinou sovietskych vojakov, ktorých úlohou bolo v obci Skrabské zaistiť pre zásobovanie vojsk Červenej armády niektoré potravinové články – konkrétne 80 kg obilia, 50 kg múky, 15 kg masti. Bol napísaný na malom kúsku papiera rozmerov 10 x 22 cm, sivozelenej farby. Na slabo čitateľnom dokumente, poznačenom zubom času, sa ešte dochovali mená štyroch sovietskych vojakov- účastníkov tejto akcie. Patrili k nim – Alexander Dmitrijevič Porasenkov, Anatolij Sergejevič Kalugin, Nikolaj Jakovlevič Nužin a Leonid Leontievič Dobrodul. Všetci menovaní patrili, ako to vyplýva z textu, ku 168. oddielu ODPS NKVD, ktorý pravdepodobne zabezpečoval zásobovanie a inú činnosť sovietskych vojsk na oslobodenom území. Text bol overený okrúhlou pečiatkou spomínaného oddielu a opatrený podpisom veliteľa oddielu kapitána Popriaduchina. Obsah dokumentu nám aspoň sčasti prezrádza niektoré skutočnosti a konkrétne mená sovietskych vojakov, ktorí sa priamo zúčastnili dejov oslobodzovania našej vlasti a aj Vranovského okresu.
Druhá zbierka nám približuje informácie podstatne staršie. V roku 1992 sme do historických zbierok získali pôvodný tzv. tereziánsky urbár obce Kladzany z roku 1773, ktorý patrí k veľmi cenným zbierkam. Jedná sa o dokument, ktorý v danom čase vymedzoval práva a povinnosti poddaných a feudála – vlastníkov Kladzian. Tento urbár bol pre obec vydaný za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II. Už v auguste 1772 zavítali do malej zemplínskej obce Kladzany cisárski úradníci a vykonali zistenia a súpis predurbárskeho stavu. V tomto úsilí im pomáhali – miestny richtár Michal Horný a členovia obecnej rady G. Novotný, O. Maťaščík, J. Bednár. Na základe zistených faktov bol vyhotovený už spomínaný urbár ku 25. novembru 1773. Pri nahliadnutí do textu urbára zistíme , že sa skladá z dvoch častí – prvá obsahuje tlačený text v jazyku biblickej češtiny a v 9 bodoch približuje informácie napr. „ o duchodkoch a užitkoch, které poddanym prisluchaju“, alebo „o robotach a inych službach poddanskych“. Na druhej strane sa uvádzajú informácie „ o panskych pravech a čo podle nich Panstvu prinaležy“. Druhá časť urbára pozostáva z ručne písaného latinského textu, v ktorom sa dozvieme, že k majiteľom obce patrili – zemepán Ladislav Súľovský (podľa súpisu mu patrilo 20 sedliakov, 1 želiar a 1 podželiar), Peter Sirmay (patrilo mu 14 sedliakov, 1 želiar a 1 podželiar), Michal Kysely (1 sedliak, 1 želiar, 1 podželiar), František Szentleleky (vlastnil 1 podželiara). Bol tu priložený aj súpis usadlostí v obci Kladzany. Celý dokument bol v závere opatrený podpismi a pečaťami cisárskych úradníkov.
Aj tento zachovaný, skoro 250-ročný, dokument nám súčasníkom ešte aj dnes prostredníctvom tejto múzejnej zbierky poskytuje informácie o konkrétnej obci. Zber, reštaurovanie a uchovávanie takýchto a podobných dokumentov pre budúce generácie je jednou z úloh múzeí.
Mgr. Peter Šafranko
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n. T.
