Zachránené mláďa rysa ostrovida z Vranovského Dlhého dostane druhú šancu v Nemecku. Život ročnému samčekovi na pokraji síl zachránil, aj vďaka náhode, poľovník Ľuboš Tuľák.
Keď v rodinných domoch na Vranovskom Dlhom začali miznúť sliepky, podozrenie padlo na veľkú, možno aj divú, mačku. Chovateľ sliepok teda vzal prepravku na psa, dal do nej kus mäsa a čakal, aké zviera si preň príde. Predpoklad, že ide o mačkovitú šelmu sa síce potvrdil, ale o to väčšie prekvapenie bolo, keď skúsený poľovník zistil, že sa do prepravky dostal mladý rys ostrovid, ktorý bol natoľko vystresovaný, že sa už z klietky nedokázal dostať a odpútať sa od potravy. „Okamžite som kontaktoval Štátnu ochranu prírody (ŠOP) v Prešove, kde majú pre takéto prípady zriadenú pohotovostnú službu. Tá si ešte v nedeľu rysa prevzala a okamžite previezla do ZOO v Bojniciach. Ak by sa ktokoľvek ocitol v podobnej situácii a našiel by chráneného živočícha, chcem ho poprosiť, aby zavolal na číslo 112. Na tomto tiesňovom čísle majú kontakt na pracovníka ŠOP, ktorý potom vysvetlí ďalší postup,“ uviedol Ľuboš Tuľák.
Mláďa rysa bolo evidentne podvýživené a dehydrované. Keďže jeho život visel na vlásku, môžeme napísať, že šťastím malej šelmy bolo, že ho odchytil poľovník, ktorý presne vedel, ako postupovať. Použitie klietky sa totiž ukázalo pre mladého rysa ako najšťastnejšie riešenie. „Tým, že vošiel do klietky, sa zachránil. Mnohí majú doma pasce-železá na potkany a iných „pytliakov“ v domácich chovoch a pokiaľ by sa do nejakej chytil, nedokázali by sme mu už včas pomôcť. Ak by sa niekto dostal takýmto spôsobom do kontaktu s divou šelmou, alebo akýmkoľvek divým zvieraťom, odporúčam, aby sa ju nepokúšal kŕmiť. Zviera totiž nevie, že mu chcete pomôcť a napriek dobrému úmyslu to môže mať pre obidve strany fatálne následky,“ zdôraznil Ľ. Tuľák.
Rys ostrovid je mimoriadne plachý, preto jeho prítomnosť v blízkosti ľudských obydlí, na prvý pohľad, prekvapuje. Odborník však má na túto situáciu vysvetlenie. „Mláďa rysa nedokáže loviť vo voľnej prírode a fakt, že prišlo k ľudským obydliam signalizuje, že jeho matka musela uhynúť. Keďže sa chcelo zachrániť, prišlo tam, kde sa mohlo dostať k potrave a sliepky v tomto prípade boli veľmi ľahkou korisťou,“ reagoval Ľ. Tuľák.
Rysí samček bol prevezený do ZOO Bojnice a po povinnej karanténe bude vypustený do voľnej prírody v Nemecku, čo nebude prvý prípad, kedy bol rys zo Slovenska transportovaný v rámci projektu LIFE do tejto krajiny. Ako vysvetľoval generálny riaditeľ sekcie ministerstva životného prostredia Rastislav Rybanič, pri záchrane živočíchov, ktorých populácie vymizli z veľkej časti Európy, je nesmierne dôležitá medzinárodná spolupráca. Dodáme, že slovenské rysy vypustili v Nemecku už v 70-tych rokoch 20. storočia. „Počas týchto rokov sa síce rysy v Nemecku udomácnili, ale problémom začala byť malá genetická variabilita. Sme hrdí, že môžeme pomôcť našim partnerom zachovať genetickú rôznorodosť nemeckých rysov a tak napomôcť zachovaniu a šíreniu rysa v Nemecku,“ vysvetľoval po vypustení rysa generálny riaditeľ sekcie ministerstva životného prostredia Rastislav Rybanič.
Rys ostrovid je najväčšou mačkovitou šelmou Európy. Vyskytuje sa na niektorých izolovaných územiach v strednej a severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. Na niektorých miestach je dnes vzácny a hrozí mu vyhubenie. Podľa oficiálnej správy pre Európsku komisiu žije na Slovensku 300 až 400 jedincov. Zároveň patrí u nás medzi živočíchy, ktoré sú celoročne chránené. Ministerstvo životného prostredia taktiež v januári 2017 predstavilo program starostlivosti o rysa ostrovida, ktorý predstavuje ucelený súbor opatrení ako vzácneho živočícha v slovenskej prírode uchovať. Ľ. Tuľák odhaduje, že v okrese Vranov nad Topľou môže žiť 15 – 20 jedincov, pričom predpokladá, že na Vranovské Dlhé mohol zablúdiť z okolia Domaše alebo Remenín. „Niektorí poľovníci nevideli rysa za celý život ani raz, mne sa to podarilo druhýkrát. Rys sa totiž veľmi dobre maskuje. Z toho dôvodu je ťažké zahliadnuť ho. V lese prejdete okolo neho a ani nezistíte, že je vo vašej blízkosti. Typickým príznakom prítomnosti rysa v revíri sú strhnuté kusy srnčej zvery, ktoré majú vyžraté stehná, čo je v jeho prípade typické načínanie zvery,“ dodal Ľ. Tuľák. Rysí samec môže dosiahnuť hmotnosť 35 – 40 kg a v ojedinelých prípadoch, ak mu to jeho veľkosť dovoľuje, dokáže strhnúť aj jeleniu zver, prípadne domáce zviera veľkosti ovce, čomu nasvedčuje aj čerstvý prípad zo Zámutova. „Škody spôsobené chráneným živočíchom na zvieratách sú hradené v plnej výške štátom, preto by som chcel upozorniť poškodených obyvateľov, aby sa obrátili na orgán ochrany životného prostredia a v žiadnom prípade sa nesnažili zviera úmyselne odchytiť, alebo mu nejakým spôsobom ublížiť,“ uviedol Ľuboš Tuľák.
