Most Apollo je jednou z architektonických dominánt Bratislavy. Autorom projektu je autorizovaný stavebný inžinier Miroslav Maťaščík. Pri príležitosti nedožitého životného jubilea 75 rokov odhalili rodákovi z Kladzian pamätnú tabuľu. Priamo na moste s lávkou pre peších a cyklistov. Osobnosti s medzinárodným kreditom vyjadrila takýmto spôsobom poctu Slovenská komora stavebných inžinierov.
Otec bratislavských mostov! Miroslav Maťaščík sa podieľal na rekonštrukcii Starého mosta, ako aj na projektoch Prístavného mosta a mosta Lafranconi. Jeho majstrovským dielom je most Apollo, ktorý spája mestské časti Petržalka a Ružinov.
Práce na ňom trvali v priebehu rokov 2002 až 2005. Mostné teleso bolo zostavené a umiestnené na ľavom brehu Dunaja na plávajúcich pontónoch. Keď ich 19. septembra 2004 začali otáčať krížom cez rieku, s údivom túto logistickú operáciu sledovalo nielen celé Slovensko, ale do headlinov sa dostala aj v zahraničí.
Most Apollo získal ocenenia Stavba roka 2006, Cenu primátora hlavného mesta SR Bratislava, cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií (Nice, 2005) za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže a otočenie hlavného mostného poľa. Prestížnou sa stala nomináciu medzi 5 najvýznamnejších stavieb Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (Washington, 2006).
Ing. Miroslav Maťaščík bol osobnosťou s medzinárodným kreditom. FOTO: Miroslav Pokorný.
Architektúrou a konštrukčnými riešeniami je Apollo originálom. Odborná verejnosť dokonca neváha konštatovať, že ide o jeden z najkrajších oblúkových mostov na svete! „Krásny most je dobrý most. Z pohľadu na dobrý most nesmie byť cítiť krv a pot jeho tvorcov,“ reagoval svojho času s úsmevom pre Nový čas Miroslav Maťaščík.
Oblúkový tvar Apolla nie je náhoda. Miroslav Maťaščík vnímal priestor, do ktorého projektoval mosty, v širších súvislostiach. Celok mu musel dať v detailoch zmysel. V tomto prípade sa nad vizuálnou podobou zamýšľal aj v kontexte ostatných mostov, ktoré sa striedajú ponad Dunaj. Na drobné rozmenil účelové stavby s architektonicky atraktívnymi. V poradí Lafranconi – Nový most – Starý most – Apollo – Prístavný most mu vyšlo, že Apollo bude výnimočný. „Ten priestor je jedna z najvzácnejších panorám Bratislavy. Keď idete na Prístavný most a pozriete sa na hrad, v zornom poli sú temer všetky dominanty mesta. Ľudia na to boli zvyknutí. A do toho sme nemohli „kydnúť“ niečo, s čím sa ľudia nestotožnia,“ vysvetľoval v rozhovore pre denník SME M. Maťaščík.
Dcéra Miroslava Maťaščíka Natália pri otvorení výstavy o moste Apollo. FOTO: Miroslav Pokorný.
Miroslav Maťaščík hľadal vždy pridanú hodnotu, ako spojiť architektúru s logikou originálnych konštrukčných riešení, nekonvenčných detailov a výnimočných montážnych postupov. O mostoch, ktoré projektoval alebo na ktorých spolupracoval, hovoril ako o svojich deťoch. S úsmevom to potvrdila aj jeho dcéra Natália. „O otcových mostoch hovorím, že sú to moji bratia. Mostarina bola pre neho poslaním a záľubou, pre ktorú a ktorou žil. Žiadny most pre neho nebol rutinou. Každý projekt prežíval s autentickými emóciami, autentickou vášňou. Vždy sa snažil byť originálny, aby verejnosti doprial neopakovateľný zážitok,“ zaspomínala si Natália Maťaščíková.
O výnimočnom prístupe a technickej kreativite Miroslava Maťaščíka svedčí aj cena „Stavba roka 2002“ za most Márie Valérie cez rieku Dunaj medzi Štúrovom a Ostrihomom. Za estakádu Prievoz na diaľnici D1 Bratislava Mierová – Senecká mu bolo udelené ocenenie „Inžinierska stavba roka 2004“ a „Najlepšia betónová konštrukcia 2003 – 2004“. Jeho umenie môžeme obdivovať tiež na estakáde Pustý hrad pri Zvolene. Pamätnú tabuľu má napr. na Mestskej estakáde v Považskej Bystrici, ktorú odborná verejnosť ocenila ako „Stavbu roka 2010“. Na jeden z posledných projektov, na ktoré sa pripravoval, bol most medzi jeho rodnými Kladzanami a Hencovcami, resp. Nižným Hrušovom a Dlhým Klčovom. Na výstavbu navrhol použiť časť bratislavského Starého mosta, na ktorého rekonštrukcii sa podieľal a stavebne použiteľné časti dohodol, aby sa využili na rieke Ondava. „Otec bol hrdý východniar, východniar celým svojim srdcom. Napr. mňa v Bratislave učil východniarke pesničky a keď stretol východniarov, často ich poučoval, že „neznace už ani poriadne hutorec“. K východu, ku Kladzanom sa vždy hrdo hlásil, pretože nikdy nezabudol na to, odkiaľ pochádzal,“ zdôraznila Natália Maťaščíková.
Pri príležitosti osadenia pamätnej tabule sa v nákupnom centre Eurovea konala vernisáž výstavy o moste Apollo. Navštíviť ju môžete do 27. júna.
Most Apollo.
