V posledných desaťročiach sa v našom okolí veľmi úspešne rozmnožujú cudzokrajné rastliny. Rozumieme tým druhy, ktoré majú svoj domov mimo európskeho kontinentu. Vo väčšine prípadov ide o rastliny s americkým alebo ázijským pôvodom. Mnohé z nich u nás zdomácneli a život bez nich si už nevieme predstaviť (zemiaky). Počas storočí sa do Európy dostalo z iných oblastí množstvo rastlinných druhov, ktoré boli privezené s nejakým zámerom (okrasné, medonosné, potrava…) alebo neúmyselne (semená burín spolu s obilím, bavlnou…). Nežiaducou sa ukázala skupina rastlín, ktoré poznáme pod pojmom – invázne. Inváznou sa rastlina stáva vtedy, keď sa začne nekontrolovane šíriť do rôznych biotopov odkiaľ vytláča pôvodné rastlinstvo. Na Slovensku sa v súčasnosti sleduje niekoľko desiatok týchto rastlín. Vo vranovskom regióne si tiež môžeme všimnúť viaceré z nich. Netýkavka žliazkatá – vysoká, ozdobná bylina, ktorej domovom sú subtropické oblasti západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. K nám sa dostala začiatkom 20. storočia ako okrasná a medonosná rastlina. Kvitne koncom leta nápadnými ružovými kvetmi. Pestovala sa v záhradkách, odkiaľ prenikla do voľnej prírody. Rastie už vo všetkých brehových porastoch riek a potokov. Netýkavka malokvetá sa do Európy dostala v prvej polovici 19. storočia zo severovýchodnej Ázie. Za krátky čas splanela a z botanických záhrad sa začala šíriť do synantropných aj prirodzených spoločenstiev. Dnes sa vyskytuje v rôznych biotopoch, často sa “premnožuje“ a vytvára súvislé nízke porasty. Je citlivá na sucho, preto sa uprostred leta vytráca z porastov. Môžeme ju nájsť priamo v intravilánoch obcí a prakticky všade v okolí. Pohánkovec japonský. Domovom tejto rastliny je vysokohorské prostredie východnej Ázie, Kórey, Číny a Japonska. Do Európy sa dostala v roku 1923 ako okrasná rastlina. Šíri sa najmä popri potokoch ale aj na suchších stanovištiach. Vďaka výbornému vegetatívnemu rozmnožovaniu, podzemkami, ale aj ich fragmentami, je mechanickou cestou takmer „nezničiteľný“. V posledných rokoch sa stáva problémom aj v našom najbližšom okolí. Bola zaznamenaná hlavne v intravilánoch obcí a v brehových porastoch potokov a riek. Slnečnica hľuznatá – topinambur. Do Európy sa dostala z oblasti strednej a východnej Ameriky a Kanady. Pestovať sa začala už v 17. storočí ako krmovinárska plodina. Agresívne sa šíri do prirodzených biotopov kde potláča pôvodnú vegetáciu. Stretávame sa s ňou pozdĺž vodných tokov, odkiaľ sa rozširuje na nové stanovištia. Zlatobyľ kanadská. Druh pochádza z východnej časti územia Severnej Ameriky – Kanady. Tamojšie indiánske kmene zbierali suché plody tejto rastliny a iných druhov ako potravu. Do Európy sa dostala okolo roku 1648 ako okrasná rastlina parkov a záhrad. Dostala sa do rôznych biotopov. V našom regióne sa rozširuje najmä popri železničných a cestných komunikáciách. Ježatec laločnatý bol k nám dovezený začiatkom 20. storočia ako okrasná rastlina zo Severnej Ameriky. Dnes je rozšírený na vlhkých stanovištiach, rumoviskách v priekopách, ale najmä v sprievodnej vegetácii vodných tokov a v okrajoch lužných lesov, kde vytvára nepriechodné zárasty. Veľmi početná populácia sa nachádza v brehovom poraste Tople. Vo vranovskom okrese boli zistené aj ďalšie druhy – agát biely, súmach pálkový, astra novobelgická, lupina mnoholistová, iva voškovníková, javorovec jaseňolistý.
Ing. Elena Dercová,
VM Hanušovce n.T.
