Víno si zaslúži rešpekt. Ak mu preukážete úctu, otvorí vám brány do sveta neopakovateľných chutí, pôsobivých vôní a inšpirácie. Prijmite naše pozvanie do Vinotéky Radka Zolotu vo Vranove nad Topľou.
Podľa vinárskej tradície sa prvé vína vybraných odrôd dostávajú k vinárom v prvý novembrový pondelok v roku, kedy bolo hrozno pozbierané. Zároveň platí, že práve tieto mladé vína veľa napovedia o tom, aký ročník sa urodil. Podľa Radka Zolotu bol rok 2016 vydarený a to aj napriek (alebo práve vďaka) tomu, že v apríli udreli na vinice, najmä na západnom Slovensku, či Morave, silné mrazy, ktoré niektorým vinohradníkom zredukovali až 75% úrody! Pre zmenu predovšetkým august bol mimoriadne daždivý a napr. v Tokajskej oblasti zažili za posledné štvrťstoročie druhé najdaždivejšie leto. „Keď hrozno trpí, o to viac je potom víno kvalitnejšie! Úroda je síce nižšia, ale všetko dobré, čo robí hrozno výnimočným, sa v ňom koncentruje v oveľa väčšej miere. Rok 2016 zachránila teplá jeseň, vďaka čomu má hrozno vyššiu cukornatosť a výberové vína z neskorého zberu sú naozaj vydarené,“ uviedol Radek Zolota.
Keď sme spomínali Tokajskú oblasť, miestni vinohradníci sa na rok 2016 určite sťažovať nemôžu. Spôsobila to bohatá úroda cibéb – bobúľ hrozna, ktoré zoschli pri koreni viniča a obsahujú 40 až 60% hmotnosti cukru. Spravidla bývajú napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Práve cibéby slúžia na výrobu špeciálnych výberových vín s vysokým obsahom zvyškového cukru. V Tokaji ich podľa stanoveného množstva meraného na putne primiešavajú do 136 litrov samorodého suchého vína a výsledkom sú exkluzívne putňové tokajské vína. „Keďže cibéby sa neurodia každú sezónu, platí, že každý rok sa nedorába ani putňové víno, ktoré je drahšie i kvôli tomu, že bobule sa do drevených putní zbierajú ručne. Tokajskí vinári hovoria, že ich putňové vína získavajú každým rokom na hodnote desať percent,“ vysvetľoval R. Zolota.
Ak sa niekto orientuje vo svete kvalitného vína o čosi váhavejšie, Vinotéka Radka Zolotu je tým správnym miestom, kde by nemal odmietnuť pozvanie. Pokiaľ zákazník nemá vyslovene obľúbenú značku, počas degustácie si bezpochyby vycibrí svoj vkus natoľko, že poľahky objaví čaro vína, ktoré pred ním dovtedy ostávalo ukryté. „Vo všeobecnosti odporúčam minimálne neskorý zber, lebo je tu istá záruka, že hrozno bolo vyzreté a má viac alkoholu. Ak sa napr. neviete zorientovať v obchode, pokojne si pozrite obsah alkoholu a čím je vyšší, rastie aj predpoklad, že bude víno kvalitné,“ poradil R. Zolota.
Často sa stáva, že na zákazníkov pôsobí ako magnet ročník. Ani v tomto prípade sa netreba nechať zmiasť pokusom o predstieranú noblesu a treba vedieť o druhoch vína základné zákonitosti. „Ružové víno je najlepšie v deň nafľašovania, pretože postupne vo fľaši stráca na kvalite. Ak by vám niekto ponúkal archívne ružové víno v super akcii, poďakujte sa mu. Naopak červené víno vo fľaši získava. Podľa mňa by malo zrieť minimálne rok v sude a rok vo fľaši. U bieleho vína je vhodné, aby sa vypilo do troch rokov od nafľašovania, samozrejme uskladneného naležato na tmavom a chladnom mieste,“ upozornil R. Zolota, ktorý určite odporúča nové slovenské odrody. Pre svoju originalitu si Nitria, Hron, Dunaj, Devín, či Milia našli okamžite na trhu pevné miesto a úspechy žnú aj u vinárov v zahraničí. „Keď prídu ku mne zákazníci a pýtajú sa ma, aké víno, ktoré chcú darovať v zahraničí, by som im odporučil, siaham po našich slovenských odrodách. Vysvetľujem im, že s najväčšou pravdepodobnosťou ho ešte nepili a kvalitou budú viac ako príjemne prekvapení. Jednému známemu, ktorý cestoval do Austrálie, som ponúkol Dunaj a po návrate domov sa mi prišiel poďakovať, lebo všetci si vážili, aké luxusné víno priniesol,“ dodal R. Zolota.
