,,Kde je ten všetok čas,
ktorý tu s nami bol? V pamäti z neho zostalo kúsok, možno len zopár útržkov. Na chvíle pred časom, v nečase i z tých lepších dní. Poď s nami spomínať, kým máš ešte s kým.“
Takéto slová mi v srdci zneli, keď sme sa rozhodli usporiadať oslavy venovanej našej škole. Škole, ktorá ma 40 rokov. Nosnou myšlienkou bola oslava práce človeka – učiteľa, kuriča, upratovačky, či kuchárky. Oprieť sme sa museli ale o konkrétny dátum a tým bol 4. september 1972, kedy v Hermanovciach nad Topľou bola slávnostne otvorená nová budova základnej a materskej školy. Na stuhe prestrihnutej v tento deň je vyše 30 podpisov a je dodnes nalepená v školskej kronike. My sme si po štyridsiatich rokoch pozvali 59 ľudí, ktorí sa za toto obdobie v našej škole vystriedali na rôznych pozíciách a sú ešte medzi nami. Pozvanie prijalo a svojou účasťou potvrdilo 35 pamätníkov, ale aj súčasných zamestnancov školy, ktorí sa podpísali do školskej kroniky. Mnohým, ktorí sa ospravedlnili, to už nedovolilo zdravie, pracovné, či rodinné povinnosti.
Pri tejto príležitosti som z rôznych zdrojov, kroniky, osobných stretnutí vyhotovil informačný panel, na ktorom som sa snažil zmapovať históriu školstva v Hermanovciach nad Topľou. Školská kronika datuje údaje od šk. roka 1962/1963. Staršie záznamy boli uvedené v obecnej kronike, ktorá sa však za nejasných okolností stratila, príp. zhorela počas vojny. Najstarší písomný záznam o škole v Hermanovciach nad Topľou pochádza z roku 1898, kedy sa do Hermanoviec presťahoval s rodinou Ján Sabo Babinčák (nar. 20.9.1893) z Hanušoviec nad Topľou. Tu jeho otec učil (je to môj vlastný prapradedo) a Ján Sabo Babinčák tu v roku 1899 aj začal chodiť do miestnej školy. Kvôli silnejúcej maďarizácii musel jeho otec zo školy odísť. Prednosť mali maďarskí učitelia, preto sa v roku 1903 vrátili naspäť do rodného kraja v Hanušovciach nad Topľou. Najstaršiu fotografiu máme zo šk. roku 1928/1929, kedy bol učiteľom školy učiteľ Škrahulec. Najdlhšie na našej škole vo funkcii riaditeľa a učiteľa pôsobil Tomáš Polča, ktorý tu pôsobil od šk. roku 1959/1960 do svojho odchodu do dôchodku v šk. roku 1995/1996. Tento zaslúžilý učiteľ prijal naše pozvanie a bol našim čestným hosťom. Najstarším členom tohto slávnostného zhromaždenia bola p.u. Božena Dobošová, ktorá na našej škole pôsobila od šk. roku 1955/1956 do šk. roka 1958/1959 a ktorá so svojim vekom 82 rokov a láskavým pohľadom vzbudzovala obdiv a uznanie. Veď učila už niektoré naše babky a dedov. Čestné uznanie za záslužnú prácu udelil vedúci školského úradu v Hanušovciach nad Topľou Mgr. Martin Socha dlhoročnej učiteľke a riaditeľke materskej školy Anne Štefánikovej, ktorá pracuje na pozícii učiteľky, či riaditeľky materskej školy od 1.9.1977 do dnešných dní. Čestné uznanie bolo udelené aj súčasnému riaditeľovi základnej školy Mgr. Jozefovi Nikovi, ktorý pracuje na škole od 2.5.2002. Hostí panel s fotografiami zaujal a bol prvou zastávkou v ich slávnostnom programe tohto dňa. Živú diskusiu ukončil školský zvonec a príkaz riaditeľa školy, aby všetci išli do svojich tried a posadali si na svoje miesta. Týmto začal program detí materskej a základnej školy, ktorý bol popretkávaný príhovormi hostí – starostu obce Ing. Jána Kriváka, kazateľa cirkvi bratskej Ing. Petra Prištiaka, učiteľa Tomáša Polču, riaditeľky materskej školy Zuzany Kulikovej a taktiež riaditeľa základnej školy. V závere zopár úsmevných príbehov zo školského života na tejto škole povedala pani učiteľka Božena Dobošová aj Tomáš Polča. Po tejto časti sa hostia presunuli do kultúrneho domu, kde ich prišli pobaviť a potešiť členovia detského folklórneho súboru Bystranček s ich umeleckým vedúcim Ing. Martinom Ťaskom. Počas slávnostnej večere boli premietané fotografie z histórie i súčasnosti materskej a základnej školy. Každý účastník dostal ako spomienku spoločnú fotografiu a pracuje sa aj na DVD nosiči, ktorý im pripomenie túto vzácnu chvíľu plnú ľudského spolurozdávania sa. Ďakujem ľuďom, ktorí ma prijali, vyrozprávali svoje úryvky života, zapožičali fotografie, alebo inak prispeli k peknému priebehu tejto slávnosti. Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí pracovali na tejto škole v rôznych profesiách za ich snahu urobiť túto školu krajšou, láskavejšou, plnou pochopenia pre tých, ktorí prídu po nás.
A ešte jedna zaujímavosť. Pred štyridsiatimi rokmi sa pri otváraní školy spievala pieseň, ktorej slová napísal Tomáš Polča, na motívy ľudovej piesne ,,Viľecela huska“. S deťmi ju nacvičila už nebohá pani učiteľka Mária Kušnírová, ktorá na tejto škole učila s prestávkami 13 rokov. Prestávky boli vynútené materskou dovolenkou, ale aj rozmarmi vtedajšieho systému, kedy v rokoch 1959 – 1966 nemohla učiť pre nezaručujúcu socialistickú výchovu (verejne sa zúčastňovala náboženských obradov). V roku 1990 bola rehabilitovaná a roky 1959 – 1966 jej boli priznané. Spomínaná pieseň mala 17 slôh, ale tie si už nikto nepamätal. Bývalá žiačka školy si pamätala aspoň prvé dve, tých päť som dopísal a po štyridsiatich rokoch sa v našej škole spievala táto pieseň:
1. /:V Hermanovci stara škola doslužila:/
/:a na tim kopečku:/ še nova postavila.
2. /:Šumna tota škola veľka murovana:/
/:budu do nej chodzic:/ hej z caloho valala.
3. /: Z caloho valala i dzeci z Dubravi :/
/: Že bi veľo znali :/, i šumne zašpivali.
4. /: Šumne zašpivali, Polču pocešili :/
/:i šickich tich ľudzi:/ co v škole tu robili.
5. /: Tota naša škola štiricec ročki ma :
/:Ta ľem jej poprajce:/ naj ešči šejdzešat da.
6. /: A po tej stovečke novu postavime:/
/:zaš še tu štretneme:/ i našu zašpivame.
7. V Hermanovci stara škola doslužila.
Mgr. Jozef Niko
