Na konci školského roka sa deti zo všetkých materských škôl lúčili so svojimi spolužiakmi, učiteľkami, kuchárkami. Nebolo tomu inak ani v Kamennej Porube, kde sa deti premenili na malých Indiánov.
Hneď po privítaní detí a rodičov si deti nasadili indiánske čelenky, dievčatá si uplietli indiánske vrkoče a indiánsku atmosféru dokonale dopĺňal indiánsky stan tee-pee na školskom dvore. Krátkym rozhovorom sa deti od učiteliek a rodičov dozvedeli kto vlastne Indiáni sú, odkiaľ pochádzajú, ako žijú, čím sa živia a samozrejme aj to, ako sa zabávajú.
A keďže indiánsku atmosféru už bolo cítiť vo vzduchu, deti spolu s rodičmi začali súťažiť. Deti vysadli rodičom na chrbát, a tak sa mohli na improvizovaných mustangoch vydať na lov bizónov. Lov trval len minútu a nebolo jasné, či väčšiu radosť prežívajú malí Indiáni alebo ich rodičia. A keďže v Kamennej Porube sú rodičia naozaj súťaživí, stali sa po love náčelníkmi ,,Suchá noha“ a museli za bojových podmienok prejsť cez divokú rieku, ktorú nakoniec zdolal aj celý personál MŠ bez zranení. Samozrejme náčelníkmi chceli byť aj deti a tak si počas oddychových hier na pozornosť vyskúšalo každé dieťa, aké to je byť náčelníkom ,,Bystré Ucho“ a ,,Bystré oko“.
Počas aktivít sa okolím šírila vôňa od grilu, na ktorom sa pripravovala spoločná večera. Všetci sa s chuťou a s príjemnou atmosférou najedli a popri tom spomínali na prežitý školský výlet, ktorý zažili pred týždňom v jaskyni Zlá diera.
Počas večere sa na školskom dvore usadili kovboji, ktorých deti museli pochytať a po zdolaní tejto poslednej úlohy sa malí Indiáni dozvedeli o poklade, ktorý zakopali pred dávnymi rokmi Apači. Našli tajné správy so zakódovaným textom, ktorý im rozlúštili rodičia. Pomocou tohto textu našli zakopaný poklad v piesku a vtedy široko-ďaleko väčšej detskej radosti nebolo.
Rozlúčka s materskou školou v Kamennej Porube bola nezabudnuteľná aj pre deti, aj pre rodičov. Pre niektoré deti sa končila až na druhý deň, pretože prežili noc odvážnych detí v materskej škole spojenú s pyžamovou party.
Radosť z tejto rozlúčky mali samozrejme aj učiteľky, ktoré ju pripravovali. Ich odmenou bola radosť v detských očiach a úsmev na indiánskych tváričkách. Krajšiu odmenu si priať ani nemohli, pretože takáto odmena im vždy najviac pohladí ich učiteľské srdiečko a dodáva im chuť do ďalšej práce.
Adriana Gerová
