Králikárne musia spĺňať základnú požiadavku, a to ochranu ustajnených králikov pred vysokými alebo príliš nízkymi teplotami, pred dažďom, snehom, vetrom a pod. Za kritickú teplotu králika sa pokladá +30 stupňov celzia. Vyššie teploty spôsobujú prehriatie, úpal a hynutie králikov. Nižšie, i mínusové, teploty znášajú králiky celkom dobré.
Pri riešení priestoru ustajňovacích jednotiek – kotercov, ako aj celého objektu určeného na chov králikov sa orientujeme podľa ich individuálnych potrieb a prejavov jednotlivých plemien, vyjadrujúcich pocity optimálnej pohody.
Chovným samiciam je nevyhnutné zabezpečiť realizovanie rozmnožovania, dostatok priestoru pre hygienické úkony a odpočinok bez akýchkoľvek stresových vplyvov. Pri odchove a výkrme musia mať spoločne ustajnené zvieratá dostatok priestoru nie len pre samotné kŕmenie, ale musia mať aj dostatok priestoru na odpočinok v natiahnutej polohe. Pri prehustení, ktoré pôsobí ako stresový faktor, vznikajú medzi králikmi nepokoje, konkurenčné vzťahy a objavia sa vzájomné napádania a nevyrovnanosť v raste.
Druhým hľadiskom je účelovosť riešenia, ktoré umožňuje čo najjednoduchšie realizovať všetky úkony s králikmi a zásahmi do kotercov pri ich kontrole a čistení. Dobré ustajnenie je pre králiky jednou zo základných životných podmienok a má priaznivý vplyv na zdravotný stav, ich reprodukčnú schopnosť, kvalitu mäsa, kožky a srsti. Svetlo a slnečné žiarenie podporuje aktívnu činnosť organizmu králika, zvyšuje odolnosť organizmu a vplýva na ozdravovanie ustajňovacích priestorov. Priame slnečné lúče však poškodzujú farbu a kvalitu srsti. Optimálna teplota pre chov králikov v lete je okolo 20 stupňov celzia, v zime by nemala klesnúť pod bod mrazu, optimálna je 5-8 stupňov celzia. V dobrých chovateľských podmienkach znesie králik aj teplotu pod -20 stupňov celzia. Králikom škodia náhle výkyvy teplôt a teploty nad 30 stupňov celzia. Králiky sú veľmi citlivé na vlhkosť prostredia. Optimálna vlhkosť pre králika je 55-75 %. Pri idividuálnom ustajnení minimálny životný priestor pre jedného chovného králika je podľa veľkosti chovaného plemena králika. Pre malé plemená je to 0,55 m2/ks, pre stredné plemená 0,70 m2/ks a veľké plemená 1,00 m2/ks.
Vonkajšie králikárne patria u drobnochovateľov k najrozšírenejšiemu typu ustajnenia králikov. Ich jedinou nevýhodou je, že je v nich riziková tzv. zimná plemenitba, lebo prostredie koterco je bezprostredne späté s vonkajšími klimatickými podmienkami. Pri splnení základných podmienok a požiadaviek riešenia sú pre králiky ideálne pre stály prísun čerstvého vzduchu, na čo sú králiky najcitlivejšie. Pri voľbe veľkosti priestoru koterca sa vychádza s potreby priestoru pre chovnú samicu. Pri voľbe dĺžky a hĺbky pôdorysu sa treba riadiť tým, že do ktorejkoľvek časti koterca musíme dosiahnuť rukou. Rozmery kotercov pre samice stredných plemien sú: šírka 90 cm, hĺbka 80 cm a výška 50 cm. Tieto orientačné rozmery je potrebné považovať za minimálny základ. Do kotercov uvedených rozmerov môžeme umiestniť 5-6 králikov od odstavu do 3 mesiacov, alebo 4 králikov do 8 mesiacov. Na jednu chovnú samicu sú potrebné 2-3 koterce pre jej odchov, ako aj výkrm mláďat. Pri určení výšky a počtu podlaží sa vychádza z potreby čo najprístupnejšej kontroly a manipulácie s králikmi na všetkých podlažiach.
Prístreškové králikárne. Pri chove väčšieho počtu králikov sú vhodné dve a viacpodlažné zostavy kotercov usporiadaných v dvoch radoch s jednou manipulačnou chodbou a jedným zastrešením. Tým sa zmiernia extrémne klimatické podmienky a môže sa v nich uskutočňovať zimná plemenitba. V prístreškových králikárňach možno zriadiť ďalšie priestory na náradie, hniezdne búdky, preprávky a pod. V plechových nádobách, resp. v skriniach sa môže skladovať aj jadrové krmivo a v podstrešných priestoroch seno.
Ustajnenie v uzavretých priestoroch. Umožňuje rozmnožovať králiky počas celého roka. Jeho nevýhodou je, že v uzavretých priestoroch sa hromadí sírovodík, amoniak a oxid uhličitý v plynom stave. Pri vetraní sa orientujeme zmyslovým posúdením koncentrácie týchto plynov alebo zabezpečením permanentnej ventilácie. V letnom období sa vyžaduje prísun čerstvého vzduchu v množstve 10 m3 na 1 kg živej hmotnosti králikov za hodinu a v zimnom období 6 m3 vzduchu. Prúdenie vzduchu pri ventilácií môže maj v mieste kotercov rýchlosť 0,3 m/s. Intenzita osvetlenia pri výkrme králikov je potrebná v hodnote 10 luxov, pri králikov v plemenitbe a odchovy 20 luxov. Žiadúca teplota sa pohybuje v rozmedzí 8-22 stupňov celzia. Voľba kotercov môže byť rôzna. Najvýhodnejšia v tomto prípade je z pletiva s plným, resp. roštovým dnom.
Výbehy sú súčasťou chovných priestorov. Najčastejšie sa používajú pre odstavené mláďatá a pre plemenné a športové králiky. Veľkosť výbehu na jedného králika má byť minimálne 0,5- 1 m2. Odporúča sa aby výbeh bol ohradený pletivom s veľkosťou ok 2-3 cm, pričom múrik má byť zapustený do zeme cca 30 cm. Ak výbeh nie je napojený na králikáreň, treba v ňom postaviť prístrešok.
Recept:
Králik na zelenine so smotanou
1 mladého králika, 50 g malokarpatskej salámy, 100 g anglickej slaniny, 2 šľahačky, 2 jablká, koreňovú zeleninu (mrkvu, zeler, petržlen), 1 pór, cibuľu, soľ.
Králika rozdelíme na porcie a poukladáme do pekáča. Pridáme pokrájanú koreňovú zeleninu, pór, cibuľu, salámu, slaninu a postrúhané jablká. Pečieme asi 80 minút. Keď je mäso mäkké zalejeme ho smotanou a zapečieme asi 15 minút.
