Zemplínsky králik – o vznik nášho v poradí štvrtého národného plemena králikov sa zaslúžil jeho šľachtiteľ Ing. Jozef Jonek z obce Soľ. Názov plemena je odvodený od lokality jeho vzniku a to Zemplín. O výskumný chov na vyšľachtenie nového plemena požiadal v roku 1982. Východiskovými plemenami sa stali Viedenský modrý (Vm) a Novozélandský červený ( Nč ) v recipročnom šľachtení.
Postup pri šľachtení bol pomalý. Pri tvorbe 1/64 plemena uplatnil 1.5 Vm – pôvod NDR, 4.1 NČ z Česka, 1.0 REX.Ss, čo je 48% rodičovského základu.
Obe východzie plemena Viedenský modrý o genotype AABBCCddggHH a Novozélandský červený o genotype AAbbCCDDGGyy sa vyznačujú špecifikom svojich farieb. Kombinácia modrej a žltej /bbddgg/ fenotypové sa prejavuje ako madagaskarova s modrými znakmi. Popisom kombinácie týchto farieb v súvislosti s intenzifikačnými faktormi /H,y/ má intenzitu červenej farby v plášti králika. Zemplínsky pastelový s výraznou pastelovou farbou pri spätnom krížení na rodičovské plemeno dáva potomstvo štandardného typu Vm a Nč. Vloha H pôsobí na intenzitu modrej ale aj žltej farby. Vloha y zvýrazňuje ohnivý nádych červenej farby plášťa. Modro žltú farbu králika označujú v západných štátoch názvom Izabela. U nás je označovaná ako korytnačinová. Pod názvom Zemplínsky izabelový vystavil králiky 6. generácie na Národnej výstave mláďat v Leviciach v roku 1987. Aby nedochádzalo k zámene novej farby s madagaskarovou, nazývanou izabela, na odporúčanie Ing. Miloša Supuku a v spolupráci s profesionálnym maliarom – natieračom p. Vladimírom Strechajom zmenil názov farby na pastelová, nakoľko po porovnaní sfarbenia srsti so vzorkovnicou farieb sa táto najviac približovala. Pastelové sfarbenie králika má byť intenzívne a rovnomerné po celom povrchu tela. Vyskytujú sa čiastočne namodravé uši, nos, brucho a hlava, spodok chvosta v rôznej intenzite i vzájomnej kombinácii, ale ďalším a sústavným výberom je možné odstraňovať a eliminovať modré extremity úplne. Najpôsobivejšia farba dúhovky oka v spojitosti s farebným dojmom srsti je takmer hnedá. Farba dúhovky oka s prevládajúcim hnedým odtieňom vykazuje súvis s intenzifikačnou vlohou y. Čím ohnivejšia bola farba Novozélandských červených, tým viacej pigmentu sa objavilo v dúhovke očí pastelových králikov. Typom by sa mal Zemplínsky králik viac priblížiť plemenu Viedenskému modrému, ktoré je vzorom pre celkovú typovú koncepciu plemena. Optimálna živá hmotnosť je 4,5-5 kg. Slabšou stránkou týchto králikov je kvalita srsti. Pravdepodobne je to dedičstvo po nekvalitnej srsti u prarodičov Novozélandských červených. Táto srsť je často riedka a málo pružná. Pre skvalitnenie srsti použil šľachtiteľ plemeno Slovenský sivomodrý rex. Výrazne sa zlepšila kvalita srsti, a to hlavne u prvých dvoch generáciach potomstva. V tejto línií sa vyskytli aj svetlejšie odtiene základnej farby, nakoľko Slovenský sivomodrý rex nemá intenzifikačný faktor H. Uznávanie plemena sa uskutočnilo 22.11.1987 na Celoštátnej výstave zvierat v Nitre. Názov plemena bol odvodený od lokality vzniku plemena ZEMPLÍNSKY PASTELOVÝ. Postupne si toto nové plemeno získavalo svojich priaznivcov, ale k najvýraznejšiemu vzostupu došlo až v rokoch 1990 – 1995. Po tomto období však z rôznych dôvodov došlo v chove Zemplínskych pastelových králikov k výraznému útlmu, ktorý sa v plnej miere prejavil na celoštátnej výstave v roku 2000, kde bola vystavená iba jediná kolekcia. Po tomto úpadku sa na podnet Imricha Adama začal Zemplínsky pastelový králik výrazne regenerovať, a to hlavne medzi členmi Klubu chovateľov králikov národných plemien a rexov. Skupina nadšencov, do ktorej patrili hlavne chovatelia Adam, Piatnička, Sabo, Mikolaj. sa podujala na neľahkú úlohu – záchranu Zemplínskeho pastelového králika. Začali regeneračnými chovmi a vzájomnou výmenou chovného materiálu došli do podoby, akú je dnes možné vidieť na výstavách. Je pravda, že pomalé výsledky mnohých aj odradili. V roku 2006 získal Zemplínsky králik na výstave Agrokomplex Nitra ocenenie Zlatý kosák.
K úspechom patrí aj počet vystavených Zemplínskych pastelových na Zemplínskej výstave v Michalovciach v roku 2007, kde bolo vystavených vyše 70 jedincov vo veľmi dobrej kvalite. Najvýraznejším úspechom tohto plemena bolo zaradenie Zemplínskeho pastelového králika do Európskeho zborníka králikov pod názvom Zemplínsky – Zempliner (Ze).
V Súčasnosti sa chovatelia tohto králika združujú v Klube chovateľov zemplínskych králikov. V roku 2011 bolo klubovo registrovaných 281 ks Zemplínskych králikov v 12. líniách. Toto plemeno si našlo svojich priaznivcov i medzi našimi priateľmi v Čechách, kde k stabilným a najúspešnejším chovateľom patria pán Pavlík a Kubálek. Práve pán Kubálek sa postaral so svojím odchovom o veľmi príjemné prekvapenie, a to vystavením dvoch kvalitných kolekcií Zemplínskeho králika na Európskej výstave v Nitre v roku 2009. Jeho odchov bol ocenený titulmi Majster Európy a Šampión Európy. Šampiónku Európy získal aj slovenský chovateľ Bartolomej Venceľ z Hencoviec, okres Vranov nad Topľou. Jedným z nástrojov plemenárskej práce v Klube chovateľov zemplínskych králikov je aj typizácia chovných zvierat. Zmyslom typizácie je stručný popis exteriéru chovného králika, jednoduché a prehľadné vystihnutie vlastnosti (prednosti aj nedostatky) tak, aby tieto informácie mohli byť použité pri plemennom výbere zostavovania chovných párov. Typizácia sa bude uvádza do rodokmeňov a bude využívaná pri vyhodnocovaní odchovov. Typizácia v Klube chovateľov zemplínskych králikov sa začala realizovať od I. klubovej výstavy v roku 2010 v Michalovciach. Typizačné kódy boli spracované podľa jednotlivých pozícií štandardu (hmotnosť, tvar, typ, srsť, krycia farba a podsada), tak, ako sú špecifikované vzorníkom. Typizačné kódy sú upravené tak, aby vystihovali vývoj plemena, stupeň šľachtenia, ako aj názory chovateľov na organizáciu plemenárskej práce. Vychádza sa z toho, že pri uplatnení chovného králika (samca aj samice) v šľachtiteľskej práci sú prvoradé prednosti exteriéru v hlavných znakoch plemena. Skutočnosťou je, že pri výstavnom posúdení králika oceňujeme podľa jednotlivých pozícií, avšak pri výbere a zostavovaní chovných párov sa musia tieto znaky kombinovať, aby bolo všetko dobre prehľadné, zrozumiteľné a stručné.
Recept: Králik na hubách
Potrebujeme: 1 králik, 1 strúčik cesnaku, 2 cibule, 250 g olúpaných paradajok, 3 PL oleja, soľ, korenie, 1 PL provensálskeho korenia, 500 ml vývaru (z kocky), 500 g lesných húb, 425 ml konzervu bielej fazule, 1 PL solamylu, 4 PL bieleho vína
Ako na to: Mäso umyjeme a osušíme. Oddelíme stehná, vykostíme chrbát.
Olúpeme cesnak a cibuľu a drobno nasekáme.
Paradajky sparíme a olúpeme, rozkrojíme, vyberieme jadrovníky a dužinu nakrájame.
V panvici rozpálime 2 lyžice oleja a vykostené mäso na ňom opražíme a vyberieme. Stehná opečieme, osolíme a okoreníme. Pridáme cesnak, cibuľu a paradajky. Zalejeme vývarom a prikryté dusíme asi 45 minút.Hríby očistíme a podusíme ich na 1 lyžici oleja. Pridáme solamyl rozšľahaný vo víne, odkvapkané fazule a všetko uvedieme do varu. Krátko povaríme, pridáme na začiatku opečené mäso a asi 5 minút ešte varíme na miernom ohni, potom osolíme. Mäso rozdelíme na taniere a obložíme hubovou zmesou s fazuľami.
Vhodnou prílohou je cestovina.
J. Petrík
V ďalšom čísle sa budeme venovať národným plemenám – Liptovský lysko
