„Nechcela som iba šomrať alebo voliť menšie zlo, rozhodla som sa veci meniť…“
Vyštudovala právo, relaxuje pri turistike, miluje folklór, fantasticky tancuje salsu… V dedine jej hovoria „dzivko moja“, ale dopustiť na ňu nedajú! Príbeh najmladšej starostky na Slovensku Martiny Hlibokej, ktorá sa ujala žezla v obci Babie, je inšpirujúci námet nielen na článok.
Už počas štúdia pracovala Martina Hliboká v Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, k.s. v Prešove. Po skončení vysokej školy sa čerstvá absolventka práva zamestnala na Obecnom úrade v Medzanoch (okres Prešov). Ako rozhľadená mladá žena mala síce o samospráve všeobecný prehľad, ale detailne sa jej nikdy nevenovala. Ako priznala, profesne mala o kariére inú predstavu. Keďže nič nerobí na pol plynu, s maximálnym nasadením sa venovala svojej agende aj v prvom zamestnaní. Postupne, ako začala prenikať do hĺbky práce starostu, padlo v roku 2014 osudové rozhodnutie kandidovať v komunálnych voľbách. „Vedela som, že byť starostom nie je med lízať, no na druhej strane som sa na OcÚ v Medzanoch naučila aj to, ako sa problémy dajú riešiť. V našej obci všetci len šomrali, že nič sa nedá zmeniť, preto som si položila otázku, či sa chcem iba nečinne prizerať, resp. voliť menšie zlo alebo to skúsim zmeniť. Povedala som si, že najhoršie, čo sa mi môže stať, je to, že ma nezvolia a tých niekoľko posmeškov, ktoré zažijem pred voľbami, predsa znesiem,“ vysvetľovala s úsmevom starostka obce Babie Martina Hliboká.
Keď ju zvolili, mala 26 rokov a v obci ju čakal dlh 87 000 eur! Nútená správa „za rohom“, na dvere klopú exekútori, banky, jednoducho štart, ktorý by ste nedopriali ani najhoršiemu nepriateľovi. Pre úplnú predstavu dodáme, že ročný rozpočet Babia je, podľa vývoja podielových daní, cca 60 až 70 000 eur, z čoho musíte utiahnuť úrad, materskú školu, energie a ešte potrebujete aj investovať, napr. do miestnych komunikácií. Ak niekto čakal, že táto situácia najmladšiu starostku na Slovensku zomelie, mýlil sa viac, ako v Detve, keď sa rozhodli hrať hokejovú Extraligu. „Za tri roky sa mi podarilo znížiť dlh na 39 330 eur,“ referuje M. Hliboká.
Keď sa povie „šetriť“, mnohí si predstavia nekompromisné škrtanie investícií a aktivít. Práve tu ukázala M. Hliboká naozaj obdivuhodný talent, ako efektívne naložiť s obecnými peniazmi. „Poviem príklad. Potrebovali sme opraviť miestnu komunikáciu, ale firmu sme si dovoliť nemohli, preto sme sa to rozhodli vyriešiť inak. Kúpili sme tri tony asfaltu, požičali si žabu a spolu s poslancami a občanmi sme dali cestu dokopy,“ ponúkla elegantné riešenie M. Hliboká.
Práca starostu však nie je iba o (na prvý pohľad) jednoduchých riešeniach, za ktoré zožne v obci uznanie. Za svoje najťažšie rozhodnutie považuje M. Hliboká moment, kedy si musela vybrať medzi tým, či zachráni materskú školu alebo ušetrí na nákladoch na obecnom úrade, čo znamená nepopulárne znižovanie personálnych kapacít. „V žiadnom prípade to pre mňa nebolo jednoduché riešiť dilemu – obetovať materskú školu alebo znížiť stav na obecnom úrade? Jednoducho, ekonomika ma nepustila a nakoniec som sa rozhodla zachrániť škôlku,“ konštatovala M. Hliboká.
Babie má aktuálne 229 obyvateľov, dominantou obce je Ev. a. v. kostol zo 14. storočia a centrom všetkých aktivít sa stal obecný úrad, ktorý M. Hliboká otvorila pre deti, seniorov, poľovníkov… Keďže ponuka spoločensko-kultúrnych akcií bola v obci v minulosti skromná, pod novou starostkou sa veci pohli dopredu. „Mala som pocit, že v minulosti sa zabúdalo predovšetkým na našich dôchodcov, preto sme pre nich pred troma rokmi prvýkrát pripravili akciu pri príležitosti mesiaca úcty k starším, z čoho sa stala pekná tradícia. Keďže sa nemôžeme rozhadzovať, ingrediencie na guľáš mi dali naši poľovníci a darčekové predmety sme vyrobili spolu s deťmi. Namaľovali sme napr. šišky, kamienky alebo teraz robíme papierové kvety. Myslím si, že nie je to nič zložité, ale naši seniori si vážili práve to, že im niekto venoval svoj čas,“ ponúkla know-how M. Hliboká.
Agenda na úrade, ktorú starostom predpisuje legislatíva, je iba jednou kapitolou výkonu ich funkcie. Zvyšok tvoria nepísané pravidlá a teraz si predstavte… Máte 26 rokov, v obci vás každý pozná a potrebujete si získať rešpekt i tých, ktorí volili konkurenciu. „Ľudia mi v obci nehovoria starostka, ale Martinka alebo starší ma oslovujú „dzivko moja“ (smiech). Na začiatku to bolo celkom náročné, pretože od viacerých som počúvala, či neodstúpim. Povedala som si však, že keď som sa na to dala, vydržím. Postupne, ako prichádzali výsledky, začala sa meniť aj moja situácia,“ porovnávala M. Hliboká.
Vykonávať funkciu starostky v koncovej obci, ktorá počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v okrese, má naozaj svoje čaro. M. Hliboká si už totiž vyskúšala úlohu ekonómky, mzdárky, cestárky alebo učiteľky, no najviac prekvapila, keď povedala, že suplovala aj farára. „Rok sme v obci nemali farára, ale služby Božie musel niekto čítať. Administrujúci farár nám pripravil kázne a ešte s dvoma presbytermi sme sa striedali pri ich čítaní,“ vysvetľovala M. Hliboká.
